Wim Distelmans, belgický Dr. Smrť, organizuje zbierku pre kliniku eutanázie Leif. Jedným z motívov zbierky je aj vyškoliť lekárskych profesionálov.
V reklame na zbierku tvrdia, že Leif dostáva plné poistné krytie pre kliniku smrti iba v provincii Západné Flámsko.
Klinika Leif uvádza, že zabezpečuje eutanáziu rovnako ako informácie o nej, a že konajú školenia lekárskych profesionálov.
Distelmans, ktorý riadi kliniku Leif, je známy svojou účasťov na prípadoch kontroverzných eutanázíí, ako boli:
· Žena v depresii (Fyzicky zdravá matka istého vysokoškolského pedagóga v Belgicku trpela chronickou depresiou. Lekár jej odobril eutanáziu bez toho, aby jej syna vôbec kontaktoval a upovedomil, že „chce“ eutanáziu. Ako odpoveď z kliniky dostal jej syn iba odkaz, že to bola jej „slobodná vôľa,“ pozn.prekl.)
· Hluché dvojičky, ktoré sa báli, že oslepnú (Identické dvojičky hluché od narodenia pracovali a žili sebestačne vo vlastnom byte. Postupne slepli a pre rastúci strach, že ich rozdelia a dajú do sociálnej starostlivosti, stratili zmysel života a požiadali o eutanáziu, pozn. prekl.)
· Žena s mentálnou anorexiou, ktorá prežívala psychologické problémy po tom, čo bola sexuálne zneužitá. (Komplexný prípad ženy s anorexiou, ktorú spolu s ďalšími svojimi pacientkami sexuálne zneužíval renomovaný belgický profesor psychiatrie a odborník na anorexiu. Hoci bol po odhalení suspendovaný a ženy sa ujal nový „milý“ psychiater, požiadala o eutanáziu, pozn. prekl.)
Citát z článku: „Cynik by povedal, že belgickým psychiatrom neprekáža konflikt záujmov. Jeden psychiater dostane chorú ženu za hranicu súdnosti a druhý pomôže zaručiť, že nebude proti tomu prvému svedčiť na súde. Dr. Vandereycken opäť prijíma súkromnych klientov a Anne G. je mŕtva. Ale Belgičania už na takéto veci musia byť zvyknutí.“)
· Nathan Verhelst, ktorý zomrel pomocou eutanázie po neúspešnej operácii na zmenu pohlavia. (Nancy Verhelstová podstúpila niekoľko zákrokov na zmenu pohlavia, keďže sa ako dievča cítila nechcená. Náročné chirurgické zákroky netransformovali jej telo na mužské, ako očakávala, skôr ho znevorili. Už ako Nathan k rozhodnutiu o eutanázii uviedla: „Nechcel(a) som byť … netvor,“ pozn. prekl.)
Distelmans ponúka takisto prehliadku nacistického tábora smrti v Osvienčime. Túto prehliadku nazýva „inšpirujúca.“ Distelmans si účtuje okolo 600 eur za prehliadku plynových komôr a seminár na otázky týkajúce sa eutanázie.
Distelmans je takisto prezidentom Belgickej komisie pre kontrolu a hodnotenie eutanázie.