Komisia pre ľudské práva OSN (UNHCR) diskutovala 7. a 8. júla o čílskych potratových zákonoch. Vydala tiež správu, ktorá žiada liberalizáciu týchto zákonov.
Podľa tejto správy by malo Čile „zo všeobecného zákazu potratov stanoviť výnimky, zvážiac terapeutický potrat a tie prípady, keď je tehotenstvo dôsledkom znásilnenia alebo incestu.“
Čile je jednou z mála krajín, ktorá zakazuje akýkoľvek druh potratu. Krajine sa zatiaľ podarilo postaviť sa proti vnútorným i vonkajším tlakom na legalizáciu potratov.
Počas svojej predvolebnej kampane však prezidentka Michele Bacheletová sľúbila, že legalizácia potratov sa stane prioritu. A naozaj vlani v máji uviedla, že plánuje znovu otvoriť diskusiu, aby vláda mohla schváliť terapeutický potrat ešte pred koncom tohto roka. Správa OSN tiež tvrdí, že Čile „by sa malo uistiť, že reprodukčné zdravotné služby sú dostupné všetkým ženám a mladistvým.“
Jedným z dôvodov, pre ktorý OSN tlačí na čilskú vládu, aby zmenila svoje potratové zákony, je vraj vysoký počet ilegálnych potratov, ktoré sa odohrávajú v Čile. Komisia OSN pre ľudské práva odkazuje na „oficiálne údaje“ a udáva 150 000 ilegálnych potratov ročne. Avšak nielenže nie je možné toto číslo potvrdiť, ale iné zdroje dokonca dokazujú, že by mohlo byť toto číslo až desaťnásobne prehnané. Podľa článku uverejneného v čílskej tlačovej publikácii Chile B, ročný počet ilegálnych potratov v Čile sa môže pohybovať medzi číslom 8270 a 20675.
Nafúknutie počtu nelegálnych potratov a úmrtnosti matiek je bežnou taktikou pro-potratového hnutia usilujúceho sa o legalizáciu tejto smrtonosnej praxe. Dr. Bernard Nathanson, zakladateľ Akčnej ligy národného práva na potrat (National Abortion Rights Action League - NARAL), verejne priznal taktiku po tom, čo sa stal pro-life zástancom.
„Tvrdili sme, že počas nevydarených potratov zomrie približne päť až desať tisíc žien ročne,“ povedal.„Skutočné číslo sa blížilo k 200 až 300. Tvrdili sme tiež, že v USA je ročne milión nelegálnych potratov, no skutočné číslo sa blížilo k číslu 200 000. Boli sme teda vinní z obrovského podvodu.“
Čile sa dá tiež použiť ako ukážkový príklad, že legalizácia potratov neznižuje úmrtnosť matiek.
Štúdia, ktorú v roku 2012 zverejnil inštitút Plos One, zistila, že od roku 1989, kedy Čile zakázalo potrat, medziročne poklesol i počet úmrtí matiek. Táto štúdia a ďalšie, ktoré zostavil a publikoval čilský Inštitút MELISA silne spochybňuje mýtus, že potrat je bezpečný alebo dokonca nutný na zlepšenie zdravia matiek.
Bez ohľadu na empirické dáta OSN tiež usilovne tlačí aj na severného suseda Čile, Peru, aby tiež liberalizovalo svoje potratové zákony. V prípade Peru vydal správu Výbor pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW). Zástupcovia CEDAW prípad Peru prešetrovali 1. júla a navrhli, aby Peru zlegalizovalo potraty v prípadoch znásilnenia a závažných abnormalít plodu v matkinom tele.
Výbor navrhol, aby vláda odstránila všetky zákony, ktoré trestajú ženy, ktoré boli na potrate a žiadal, aby Peru „naliehavo“ prijalo zákon bojujúci proti násiliu páchanému na ženách – čo je pojem, ktorý sa často používa ako eufemizmus pre legalizáciu potratu.
Komisia CEDAW 22. júla predložila záverečnú správu, pričom kládla osobitný dôraz na problematiku potratov. Toto sa deje v Peru i napriek silnej opozícii voči potratom. Nedávny prieskum ukázal, že 79% Peruáncov podporuje postoj Katolíckej Cirkvi na potraty.
Tlak CEDAW na Peru nie je ničím novým. V roku 2011, po tom, čo OSN uvalila na Peru sankcie za to, že odoprelo potrat dospievajúcemu dievčaťu, Carlos Polo, riaditeľ latinskoamerickej kancelárie Population Research Institute uviedol, že výbor OSN nemá právo nútiť Peru schváliť potrat.