Priemerný vek pri prvom sobáši v Spojených štátoch je 27 rokov. Toto číslo však môže čoskoro rýchlo narásť, keďže mladí dospelí ľudia odkladajú manželstvo a mnohí sa rozhodnú vôbec sa nevziať.
Nedávna štúdia Urban Institute predpovedá, že ak bude pokračovať súčasný vývoj, viac než 30% tzv. „miléniových detí“ - tak definujú autori štúdie mladých dospelákov narodených v rokoch 1980 až 1990 - bude slobodných ešte keď budú mať 40 rokov. To je najvyššie percento všetkých generácií nedávnej histórie. Autori štúdie hovoria, že nezosobášených do štyridsiatky bolo iba 9 % žien povojnovej generácie a 18 % žien generácie Gen X.
Štúdia uvádza niekoľko faktorov, o ktorých sa autori domnievajú, že sú hnacou silou klesajúcej miery sobášov mladých. Niektoré z nich sú ekonomické: ekonomická kríza zasiahla miléniové deti obzvlášť ťažko, keďže sa snažia splatiť vysoké miery študentskej pôžičky, a to so slabo zaplatenými zamestnaniami, ktoré sa i tak ťažko hľadajú. Skombinujte to s kultúrou, ktorá stále hovorí, že mladí ľudia by mali byť finančne stabilní a mali mať dobré postavenie a kariéru, predtým než sa vezmú a máte recept na obrovské množstvo finančných zápasov miléniových detí, ktoré sa môžu vyhnúť manželstvu len preto, že majú pocit, akoby „neboli pripravení“.
Avšak to, čo vedie miléniové detí k tomu, aby sa manželstvu vyhli, nie je len otázka finančného zabezpečenia alebo kariérnych ambícií. Nedávny prieskum organizácie Pew zistil, že mnohí mladí ľudia [v manželstve] jednoducho nevidia zmysel. Iba 29% miléniových detí oslovených prieskumom Pew povedalo, že verí, že je v najlepšom záujme spoločnosti, aby uprednostňovala manželstvo a deti, v porovnaní s 61% ľuďmi vo veku 65 rokov. Čím viac moderná kultúra prijíma netradičné rodinné usporiadania (dlhodobé spolužitie, „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia, dobrovoľné slobodné rodičovstvo, ba dokonca polyamoriu), tým viac sa zdá, že čoraz viac mladých ľudí pozerá na tradičné manželstvo len ako na ďalšiu voľbu životného štýlu zo zdanlivo nekonečného množstva rovnako správnych ciest, z ktorých si môžu vyberať.
Nezáujem o manželstvo však medzi miléniovými deťmi nie je univerzálny. Štúdia Urban Institute odhalila výrazné demografické rozdiely medzi mladými dospelými, ktorí sa rozhodli vziať, oproti tým, ktorí sa takto nerozhodli. Finančne stabilné, vysokoškolsky vzdelané miléniové deti mali rovnakú pravdepodobnosť, že sa vezmú v štyridsiatke ako ich náprotivky v predchádzajúcich generáciách – to neprekvapuje, pretože z demografického hľadiska je veľmi pravdepodobné, že stabilný príjem a profesijnú kariéru dosahujú okolo 30. roku života. A práve toto sú dva faktory, ktoré sú často propagované ako rozhodujúce pre to, aby sa mladý človek usadil.
Naopak u mladých ľudí s nižším vzdelaním - najmä z rasových menšín - sa predpokladá, že prudký pokles v miere sobášov bude pokračovať. Zdá sa, že vysoká miera nezamestnanosti týchto skupín vytvára väčšiu pravdepodobnosť, že sa vzájomne považujú za stratovú položku - manželský pár má menšiu pravdepodobnosť, že bude mať nárok na štátnu pomoc, ak jeden z manželov má príjem. Napríklad „vďaka“ Obamacare je ľahšie získať dotáciu na zdravotné poistenie v prípade, že pár zostane slobodný.
Podľa analýzy Urban Institute bez ohľadu na dôvod poklesu sobášov medzi miléniovými deťmi, čoskoro to bude mať obrovský vplyv na verejnú politiku v americkom prostredí.
„Prichádzajú tí, ktorí sú single“ napísali autori štúdie. „Rodinný stav má priamy vplyv na politiku a na programy ako daňové sadzby, programy spôsobilosti pre získanie nejakého nároku či dostupnosť sociálnych záchranných sietí. Jedna rýchlo rastúce populácia prinesie významné zmeny v potrebách, nákladoch a možnostiach mnohých politických programov – čo sú zmeny, ktorým sa náš národ môže prispôsobiť úspešnejšie, ak ich predpokladá.“
„Podporovať neúplné rodiny aj manželstvo bude výzva,“ pokračujú autori.„V spoločnosti rozdelenej medzi ešte stále väčšinovú časť zosobášených bohatých a nemajetných slobodných ľudí sa budú musieť politické programy sociálnych záchranných sietí pre chudobné rodiny a jednotlivcov efektívne zamerať na potreby chudobných slobodných. Avšak bez toho, aby odrádzali od manželstva tých medzi chudobnými, ktorí by sa vziať chceli. Budúce trendy manželstva túto úlohu pravdepodobne ešte sťažia.“