25. júla 1968 vydal pápež Pavol VI. dôležitú a pamätnú encykliku Humanae Vitae, ktorá zopakovala 2000 rokov staré učenie katolíckej cirkvi hovoriace o tom, že umelá antikoncepcia znamená hriech.
V tej dobe možno ešte viac než dnes, o 46 rokov neskôr, veľa ľudí - katolíkov, ale aj iných – zarážalo to, že práve v čase, keď vietor zmien bol silný ako víchrica, Cirkev sľúbila, že sa bude držať údajne tak „staromódneho“ pohľadu na sexuálnu morálku.
Napriek tomu Pavol VI. pripomenul, že kresťanské odsúdenie antikoncepcie vôbec nie je prekvapením, keďže žiadny pápež nemá právomoc meniť cirkevnú doktrínu a ešte menej prirodzený zákon.
Vážne dôsledky, ktoré boli predpovedané v roku 1968 a prišli
Prvýkrát som Humanae Vitae čítal ako druhák na vysokej škole. Hnalo ma k tomu niečo, čo by sa dalo nazvať „problémy“ s učením Cirkvi o antikoncepcii. Vždy som sa dôrazne staval proti potratom, ale tiež som veril, že kontrola plodnosti by mohla byť užitočná pre cieľ pro-life hnutia, ktorým bolo odstránenie potratu. (V tej dobe som tiež naivne veril, že problémom je „preľudnenie“.)
Keď som prvýkrát čítal HV, bol som unesený. Po prvé tým, aký bol Pavol VI. stručný (táto encyklika je oveľa kratšia ako väčšina ostatných pápežských encyklík).
Po druhé tým, aký bol priamy. A je aj naďalej.
V 17. odseku encykliky nachádzame niekoľko predpovedí týkajúcich sa závažných dôsledkov, ku ktorým by nevyhnutne došlo, ak by sa ľudia ešte viac spoliehali na antikoncepciu:
Čestní ľudia sa môžu dostatočne presvedčiť o pravdivosti učenia, ktoré Cirkev v tejto veci predkladá, ak si všimnú následky metód umelého regulovania pôrodnosti. Predovšetkým nech si uvedomia, aká široká a ľahká cesta sa takýmto konaním môže otvoriť pre manželskú neveru...
Všetky tieto veci sa dejú. Ľahko sa dá spozorovať, že pohodlný a rozšírený prístup k antikoncepcii uľahčil cestu skutkom nevery.
...a všeobecný pokles mravnosti. Nie je na to potrebná ani dlhá skúsenosť, aby sa mohol každý presvedčiť o slabosti ľudskej prirodzenosti a aby pochopil, že ľudia - najmä mladí, tak ľahko podliehajúci náruživostiam - potrebujú povzbudenie na zachovávanie morálneho zákona a že sa im nesmie uľahčovať cesta k jeho porušovaniu.
Ak by sme mali vymenovať príklady hovoriace o všeobecnom znížení morálnych noriem v posledných dvoch generáciách, nevedeli by sme, kde začať.
Za všetky uvediem aspoň jeden príklad: Nesmierna posadnutosť knihou Päťdesiat odtieňov šedej (Fifty Shades of Grey). Je jasné, že v roku 1968 by sa niečo takéto nestalo, ale dnes je to veľmi rozšírená vec. Nenahovárajme si: niečo takéto nevzniklo z ničoho nič.
Treba sa obávať aj toho, že muži, ktorí si zvykli používať prostriedky na zamedzenie počatia, stratia k ženám úctu, nebudú brať do úvahy ich telesnú a duševnú rovnováhu, urobia si z nich nástroj pre svoju žiadostivosť a nebudú ich považovať za životné družky, ktoré majú ctiť a milovať.
Zaujímavé je, že rovnako ako sa v súčasnoti naša kultúra topí v antikoncepcii, topí sa tiež v pornografii – a to čoraz v tvrdšej pornografií.
Je načase starostlivo zvážiť, aká nebezpečená zbraň by sa dala do rúk tým predstaviteľom verejnej moci, ktorí sa nestarajú o prikázania morálneho zákona. Vari bude môcť niekto vyčítať verejnej moci, že na riešenie ťažkostí svojho národa používa rovnaké prostriedky ako tie, čo sa manželom uznáva za dovolené na riešenie niektorej rodinnej ťažkosti? Kto zabráni, aby verejná moc nepodporovala také antikoncepčné prostriedky, ktoré budú považovať za účinnejšie, ba dokonca ich nenariadila používať všetkým, kedykoľvek to uzná za potrebné?
A naozaj, presne toto robia mnohé krajiny. Čína a India sú pravdepodobne najznámejšími, ale len ťažko jedinými previnilcami. Nútené „plánovanie rodiny“ je skutočne štandardom v mnohých častiach sveta.
Hranice ľudskej moci
Preto, ak nechceme, aby sa poslanie plodenia života vydalo napospas ľudskej ľubovôli, treba uznať, že moc, ktorú človek môže mať nad vlastným telom a jeho prirodzenými funkciami, má určité hranice, ktoré sa nesmú prekročiť, hranice, ktoré nikomu, či už súkromnému jednotlivcovi alebo človekovi obdarenému verejnou mocou, nie je dovolené porušiť. Tieto hranice sa neurčujú z iného dôvodu ako z úcty, ktorá patrí celému ľudskému telu a jeho prirodzeným funkciám...
Pavol VI. správne rozpoznal, že antikoncepcia by otvorila cestu verejnej akceptácii takých ziel ako oplodnenie in vitro a najnovšie i klonovaniu ľudí.
Na presvedčenie sa o pravdivosti Humanae Vitae stačili dve generácie.