Reprodukcia pomocou tretej osoby otvára dvere násiliu voči ľudskosti. Umelé oplodňovanie a obchod so spermiami spustili odporný biznis, ktorý dnes zahŕňa potraty, eugeniku, obchodovanie s ľuďmi a úmyselné rozbíjanie rodín.
Začiatkom augusta bola zverejnená správa o istom austrálskom páre, ktorý po tom, čo si objednal thajskú náhradnú matku na vynosenie dvojičiek, nechal chlapčeka v Thajsku, pretože mu bol diagnostikovaný Downov syndróm. Náhradná matka povedala, že keď sa pár dozvedel o chlapčekovej diagnóze, chcel, aby išla na potrat. Ona to však odmietla urobiť, dieťa vynosila, porodila a dala mu meno Gammy. Rodičia tiež žiadali finančnú náhradu. Okrem toho vyšlo najavo, že austrálsky otec strávil niekoľko rokov vo väzení za 22 usvedčení zo sexuálnych priestupkov spáchaných na deťoch. Malé dievčatko, Gammyho dvojička, je stále v jeho opatere.
Koncom jesene má britské ministerstvo zdravotníctva spustiť národnú spermobanku, ktorá má „uspokojiť dopyt“ po deťoch. Na financovanie stavu bez otcov použije 70 000 libier z verejných prostriedkov. Britské ženy tak môžu jediným kliknutím myši zredukovať otca svojho dieťaťa na kategórie o etnicite, farbe očí, farbe vlasov a úrovni vzdelania.
Dnes už aj zákonodarcovia veria, že „jediné, na čom záleží, je láska,“ a deti by mali byť vďačné za to, že sú „chcené“. Pri vysokej miere neplodnosti a oneskoreného rodičovstva takmer každý pozná bezdetný pár. Aj keď si títo ľudia zaslúžia súcit, populárny scenár, ktorý zakrýva zlo späté s reprodukciou pomocou tretej osoby, je založený na troch vážnych morálnych omyloch: materializme, relativizme a konzekvencii.
Materializmus: Mám právo na dieťa
Ak sú ľudia naozaj iba vecami, máme dôvod predpokladať, že tí, ktorí dané veci chcú, sa o ne aj postarajú. Naopak tí, ktorí ich nechcú, s nimi budú zaobchádzať zle.
Predstavme si šťastného tínedžera, ktorému rodičia dajú na šestnáste narodeniny auto. Tínedžer sa z toho nejaký čas teší, no čoskoro sa o auto prestane starať a svojím nezodpovedným správaním ho zničí tak, že sa už nebude dať ani opraviť. Iný tínedžer nemá to šťastie dostať auto. Jeho príbuzní nie sú ochotní, ani schopní venovať mu takýto dar. Tento človek však auto chce viac než čokoľvek iné na svete a tak si naň roky šetrí a dokonca si založí vlastnú online kampaň na získanie peňazí, aby si mohol auto kúpiť. Vyhlasuje túžbu po veci a sľubuje, že sa bude navždy o auto starať.
Ktorý z chlapcov má podľa vás väčšie právo na auto a bol by lepším správcom hodnotnej veci? Čo keď na miesto auta postavíme dieťa?
Podľa logiky vraj túžba ide ruka v ruke s dobrým spravovaním, pretože v kontexte materiálnych vecí tomu tak často aj je. A keď tomu tak nie je, ostane nám zničená a viac už nepoužívaná vec. No veci pochádzajú z tovární a ľudia zasa z druhých ľudí, konkrétne z matky a otca, a to skrze Božiu štedrosť. Odobrať ľudí zo zdroja ich stvorenia má vážne následky.
Keď ľudia narodení počas babyboomu a ich deti začali užívať antikoncepciu skôr, než rozumeli „vtáčikom a včielkam“ [z angl. „birds and bees“ - výraz sa používa na vysvetlenie ľudskej sexuality deťom, pozn. prekl.], zdedili sme nesprávnu logiku tejto tabletky. Ľudia dnes dokonca obracajú právo nemať dieťa, keď hovoria, že existuje tiež právo mať dieťa. Výsledkom je trh, v ktorom je ľudská bytosť komoditou. Ak ju nechcete, dá sa vyhodiť, ak po nej túžite, dá sa kúpiť.
Relativizmus: Morálka vymedzená túžbou a úmyslom
Žiadajú od nás, aby sme verili, že neexistuje ideálna štruktúra rodiny. V našej kultúre dokonca často absentuje chápanie princípu, že pre deti je najlepšie, keď sú vychovávané svojimi zosobášenými biologickými rodičmi.
Po uplynutí týždňa homosexuálov v Štokholme som si v jednom z popredných švédskych mediálnych zdrojov prečítal op-ed článok, ktorý obhajoval redefiníciu otcovstva. Článok, ktorý napísala 33-ročná žena, odzrkadľuje rozšírený pohľad:
Dnes môžu byť právoplatnými matkami a otcami detí len tí ľudia, ktorí dieťa porodia alebo sú zodpovední za spermiu. Iný rodič musí žiadať o adopciu. Nielenže to odráža staroveký pohľad na rodičovstvo, ale tiež to vytvára neistú situáciu pre novú rodinu.
Konať v najlepšom záujme detí musí byť aj naďalej to najdôležitejšie. Prečo však musí existovať vymedzujúca čiara dvoch rodičov? Ak je viac dospelých pripravených prevziať rodičovskú zodpovednosť, je to len pozitívne.
Ľudia si vytvárajú vlastné morálne kritériá. Päť rodičov je lepších než dvaja. Dvaja bohatí ockovia sú lepší než jedna slobodná mamička. Jedna slobodná mamička, ktorá naozaj túži po dieťati, je lepšia než dvaja biologickí rodičia, ktorí čakajú dieťa omylom. Je naozaj bolestné počuť ženy, ktoré čelia neplodnosti, ako si odôvodňujú to, že využívajú iné spôsoby reprodukcie. Nezáleží na darkyniach vajíčok, skutočnou matkou je žena, ktorá dieťa porodí. Nezáleží na náhradných matkách, skutočnou matkou je žena, ktorá odovzdáva svoje gény. Alebo ešte odvážnejšie tvrdenie: Nezáleží ani na darkyni vajíčka, ani na náhradnej matke, ale len na žene, ktorá dieťa vychováva. Materstvo je kolektívne degradované.
Aby sme tento postoj pochopili, musíme sa vrátiť dozadu. Ľudia, ktorí majú teraz dvadsať či tridsať rokov, zažili rozpad rodiny na vlastnej koži. Ich rodičia to vzdali, odstúpili od manželských a rodičovských záväzkov a zanechali našu generáciu zranenú a zmätenú z lásky. Novým riešením je, že každému, kto chce byť rodičom, by malo byť dovolené ním byť. Úmysel víťazí nad biológiou a túžba nad prírodou.
No čo ak ľudia počatí darovaným vajíčkom vyjadria svoje pocity, budú zdieľať bolestné príbehy a prídu k inému záveru? Nemali by byť ich svedectvá cenným sprievodcom? Protiargument zvyčajne znie: „Všetky deti majú s vyrastaním problémy!“ Po ňom nasleduje príklad dieťaťa, ktoré síce vyrastalo v nukleárnej rodine, no zažívalo problémy, a potom zase príklad človeka, ktorý vyrastal bez otca a stal sa z neho prezident. Anekdotické výnimky tak víťazia nad morálnym princípom. Oponenti naznačujú, že neexistuje absolútna pravda, iba názory a rôzne perspektívy.
Konzekvencia: Účel svätí prostriedky
Napriek tomu mnoho ľudí pripúšťa nepríjemný pocit v bruchu, keď sa s nimi rozprávate o reprodukcii pomocou tretej osoby. No keďže šľachetné ciele majú zmierniť utrpenie a stvoriť zdravé deti, sú ochotní zavrieť oči.
Ak sa aj prejavia isté obavy, narodené deti sú často používané ako ľudské štíty, ktoré odrazia každú potenciálnu kritiku týchto praktík. V tomto roku Gary Smith z Louisiany v snahe dokázať právoplatnosť praktík a legalizovať obchod s náhradným materstvom v Louisiane ukázal štátnym predstaviteľom fotky svojich dvoch detí, ktoré sa narodili práve prostredníctvom náhradného materstva. Poslanci, ktorí by inak hlasovali proti zákonu, povedali: „Ako môžem voliť proti Garyho deťom?“
Benjamin Wiker vo svojej knihe „10 kníh, ktoré pokrivili svet: A 5 ďalších, ktoré nijako nepomohli“ dospel k záveru, že moderná západná história je plná ľudí, ktorí ničili ľudstvo v snahe o jeho záchranu. Čím veľkolepejšiu víziu máme, tým máme aj väčšie pokušenie páchať hrozné veci.
Marx, Hitler a Margaret Sangerová snívali o svete, v ktorom by bolo ľudstvo oslobodené od chorôb a sociálneho zla, no v snahe dostať sa tam trpeli a zahynuli milióny ľudí. Dnes prehliadame potratové, eugenické, neľudské a rodiny rozbíjajúce účinky reprodukcie pomocou tretej osoby a nechávame sa oslepiť obrázkami usmievajúcich sa, obchodom počatých detí.
Utopistickou víziou je svet, v ktorom jednotlivec môže mať sex a deti so všetkými výhodami potešenia a genetickej nesmrteľnosti, a to bez žiadneho rizika či obety. Je to svet, v ktorom sa jednotlivci môžu vzoprieť prirodzenosti obmedzenej vekom, statusom partnera či sexuálnou orientáciou, a mať dokonalé deti podľa vlastného výberu.
Koľko ľudí musí ešte byť fyzicky a citovo obetovaných, než si uvedomíme, že táto utópia je nedosiahnuteľná? Dieťatko Gammy nie je ani prvou, ani poslednou tragédiou, ktorá je výsledkom trhu, v ktorom sa kupujú a predávajú deti.
Rickard Newman