Spravodajstvo nedávno prinieslo správu o dvoch krásnych dievčatách z Rakúska vo veku 15 a 16 rokov, ktoré sa stali novými členkami teroristickej skupiny známej ako ISIS alebo islamský štát a začali nosiť burku. A ich cesta k radikalizmu nie je ojedinelým prípadom.
V štáte Colorado sa k pokusu o pripojnie k ISIS priznala istá 19-ročná žena a ďalší dvaja mladí Američania bojujúci za ISIS zomreli v Sýrii.
Prečo sa mladí ľudia 21. storočia na Západe obracajú k tak brutálnej forme islamu? Prečo mladí ľudia, ktorí majú zdanlivo toľko vecí, pre ktoré by mohli žiť, opúšťajú Západ kvôli terorizmu?
Táto otázka vzišla nedávno z diskusie rozhlasových moderátorov Hugha Hewittom a Dennisa Pragera, Stephena Meyera z Discovery Institute a mňa. Zhodli se sa, že odpoveďou nie je radikalizmus islamu, ale súčasná prázdnota západného materializmu.
Myšlienka, že veci sú všetko, na čom záleží, vniká do všetkého, čo mladí ľudia súčasnosti vidia a počujú. Toto posolstvo zaznieva to v triede, v novom televíznom seriáli Cosmos a dokonca – ako som dodal ja osobne- v reklame a ďalších mediálnych prostriedkoch. Takmer každé komerčné posolstvo nám hovorí, že sme sa narodil na to, aby sme boli konzumentmi; že to veci nás spravia šťastnými a vyslobodia nás z našej biedy; a že v tomto svete nie je okrem okamžitého uspokojenia nič, pre čo by sa oplatilo žiť.
Ako povedal Dennis Prager: „Svetská spoločnosť produkuje veľké množstvo znudených ľudí... Sekulárna spoločnosť je prekliatím, pretože život napokon nemá zmysel, ak Boh neexistuje.“ Materialistická spása nám sľubila naplniť to, čo Pascal nazýva dierou v našich srdciach v tvare Boha... a zaplniť ju vecami. Ale mnohí vidia nezmyselnosť takéhoto svetského spasenie a nudia sa; iní sa hnevajú, a to dokonca vražedne.
Pamätáte si na Dylana Klebolda a Erica Harrisa, ktorí zabili 13 ľudí na Columbine High School? Neboli moslimovia. Potom je tu aj T. J. Lane, 19-ročný chlapec odpykávajúci si tri doživotné tresty za smrtiacu streľbu na troch študentov stredných škôl v roku 2012. Počas svojho odsúdenia Lane preklínaním provokoval rodiny obetí a otvoriac svoju modrú košeľu odhalil tričko, na ktoré naškriabal slovo „zabijak“.
Vždy sme mali mladých vrahov, ale dnešný nihilizmus je iný. Článok v Time pred niekoľkými rokmi napísaný predsedom Harvardského študentského zboru nazval túto kultúru kultúrou „Drzého chlapca“. Poznamenal, že tvrďas zo 60-tych a 70-tych rokov by povedal: „Som lepší ako ty, môžem ťa zmlátiť“. No drsňák dneška hovorí: „Si mi ukradnutý; na Tebe nezáleží; a ani na mne“.
A to je úplne nová úroveň zlomenosti. Je to kultúrny posun smerom k nihilizmu. Pred niekoľkými rokmi udrela rocková kapela Switchfoot klinec po hlavičke. Spievala: „Chceli sme žiť pre čosi viac. Stratili sme však samých seba.“
Tento druh prázdneho pop-nihilizmu, vypožičajúc si termín z Baylorovho Thomasa Hibbsa, spôsobuje to, že dokonca aj zlý radikalizmus extrémistického islamu vyzerá pre niektorých atraktívne. Práve kvôli takýmto parazitujúcim ideológiám sa zúfalí ľudia stávajú ľahkou korisťou.
Je možné, že ISIS považuje túto plytkú zem za úrodnú pôdu a žne z nej pre svoj smrtiaci program mladé duše?
Pred niekoľkými desiatkami rokov, skôr ako internet a sociálne médiá prevzali kontrolu nad toľkými vecami v našich životoch, Aldous Huxley varoval pred schopnosťou médií využiť „takmer nekonečnú túžbu človeka po rozptýlení“. Je možné, že aj ISIS je atraktívny pre tých, ktorí potom, čo sa ním naplnili, stále cítia prázdnotu vo svojom vnútri?
Počkať, vy hovoríte, že je to len malá menšina. Každé dieťa sa nepridá k ISIS alebo nepovažuje vraždenie za zmysluplnú vec. Nuž, to je pravda, ale koľko iní žijú obmedzený život večnej nudy? K akým závislostiam a rozptýleniam sa uchyľujú pri hľadaní zmyslu a účelu? Ako môžu kresťania namieriť našu kultúru na Toho, pre ktorého sme boli stvorení?
Panelová diskusia, o ktorej som sa vyššie zmienil, môže túto diskusiu začať. Príďte na BreakPoint.org a zistite, ako si pozrieť či vypočuť môj rozhovor s Dennisom Pragerom, Hughom Hewittom a Stevom Meyerom o tejto a ďalších témach týkajúcich sa Boha a kultúry.