Muž zo severného Francúzska (38) bol odvolacím súdom v Amiens odsúdený na štyri roky odňatia slobody, z toho jeden rok nepodmienečne, za vyvolanie nechceného potratu u svojej priateľky začiatkom roku 2013.
Francúzsky trestný zákon považuje spôsobenie potratu bez ženinho súhlasu za trestný čin. Je to vlastne jediná forma potratu, ktorú môžu francúzske súdne tribunály stíhať.
Vzťah Vincenta Ménarda s jeho priateľkou bol v kríze už vo februári 2013, v čase keď zistila, že je vo štvrtom mesiaci tehotenstva. Táto novinka ho „zničila.“ a bolo príliš neskoro ísť na legálny potrat, ktorý sa vo Francúzsku považuje za právo ženy do 12. týždňa od počatia. Navyše sa budúca mamička tešila na dieťatko a o potrate neuvažovala, takže sa partner rozhodol vziať záležitosť do vlastných rúk.
Ménard kúpil „potratové pilulky“ na čiernom trhu v parížskej štvrti imigrantov. Boli to tie isté pilulky, ktoré pro-potratoví aktivisti ospevujú pri presadzovaní potratov v krajinách, kde sú nelegálne. Potom jej nasypal osem ampuliek do smoothie nápoja, ktorý ona nevedomky vypila.
O šesť hodín na to dostala mladá žena ťažké a bolestivé kŕče a nasledovalo extrémne rýchle rozšírenie krčka maternice. Čoskoro na to potratila. „Bolo to strašné. Kričala som, ale on utiekol a opustil ma,“ povedala sudcom trestného súdu v Beauvaix v septembri minulého roku.
Ménard na prvom pojednávaní neprejavil žiadnu ľútosť a tvrdil, že bol „vystrašený“ zo „zodpovednosti,“ ktorú by narodenie dieťaťa prinieslo. Povedal, že „nebol pripravený mať dieťa.“ Išiel do Paríža preto, aby získal „samovražedné pilulky,“ no keďže ich nezohnal, rozhodol sa namiesto nich kúpiť potratové pilulky.
„Myslel som si, že nebudem schopný prijať rolu otca. Nemal som kontrolu ani nad svojim vlastným životom, ako som sa mohol postarať o dieťa?“ povedal pred súdom. Jeho priateľka bola v tej dobe do neho „zamilovaná“ a snívala o tom, že sa stane matkou. No jej partner „sa obával, že bude musieť niesť zodpovednosť za dieťa a finančné bremeno s tým súvisiace“
Dôkazom, že si skutočne robil starosti, bol vraj fakt, že presunul 115 tisíc Eur zo spoločného účtu na svoj vlastný účet hneď ako sa dozvedel, že je jeho priateľka tehotná. Ako podotkol súdny žalobca, jeho úmyslom bolo „ochrániť svoju slobodu a finančné záujmy.“
Ménard bol odsúdený na zaplatenie 20 tisíc Eur ako odškodné svojej expriateľke a na štyri roky odňatia slobody, z toho jeden nepodmienečne. Uväznený bol okamžite.
Čoskoro bol však prepustený na kauciu a proti rozhodnutiu súdu sa odvolal s nádejou, že dostane miernejší trest. Na pojednávaní v máji už vyjadril Ménard „hlbokú ľútosť“ a jeho právnik zdôraznil, že klient si teraz uvedomuje, že rozhodnutie nemať dieťa nezáviselo iba od neho samotného. Aj napriek tomu, že „si urobili dieťa za jeho chrbtom“. Právny zástupca pri tom použil doslovný francúzsky výraz, ktorý označuje zradné konanie.
Odvolací súd napriek tomu odmietol znížiť Ménardov trest.
Tento prípad zdôrazňuje hlboký nesúlad mužských a ženských práv pri potratoch nielen vo Francúzsku. Ménardove argumenty sú navlas podobné tým, aké používajú ženy, ktoré sa ocitli v úzkosti z „nechceného tehotenstva.“ Boja sa o budúcnosť, „necítia sa pripravené“ alebo „schopné mať deti,“ majú zlý vzťah s partnerom, finančné obavy, myšlienky na samovraždu, atď. Toto všetko sa považuje za oprávnené dôvody na potrat zo strany ženy. A v mnohých krajinách, kde je potrat priznané právo ženy, nemusia udať dokonca žiadny dôvod.
Navyše zákony o potratoch v západných krajinách nevyžadujú, aby bol otec informovaný, a už vôbec nie jeho súhlas.
Táto situácia iste nie je v súlade s „paritnými“ zákonmi alebo opatreniami na „rovnosť pohlaví.“ Muži nemajú tie isté práva ohľadom ich nenarodeného dieťaťa a potratov, ako majú matky. Ani Ménard, ani jeho právnik nemysleli na použitie podobného argumentu. Až taká zvyknutá je už naša spoločnosť vnímať potrat výlučne ako záležitosť ženy.