Je naozaj alarmujúce a frustrujúce, že za posledných päťdesiat rokov boli sociálni konzervatívci odpísaní posmechom zakaždým, keď vyvolali kultúrny poplach poukazujúc na to, že každý ďalší prejav sexuálnej revolúcie bude mať ničivé dôsledky. Boli obviňovaní z toho, že „vyvolávajú morálnu paniku“, že „uviazli v minulosti“ alebo že sú „príliš puritánski“. Argumenty tzv. „klzkého svahu“ starnúcich moralistov boli považované za obyčajnú dogmatickú hystériu, ktorú treba ignorovať, alebo dokonca zosmiešňovať.
Žiaľ, už aj úplne letmý kultúrny prehľad ukazuje, že tí, ktorí tento poplach vyvolávali, neboli blázni, ale proroci.
Viac ako 25 nových kategórií pohlavne prenosných chorôb (ktoré sa dnes označujú ako „pohlavne prenosné infekcie“, aby vyzerali ako menej trvalé)!
Pravidelné vládami financované „zábavy“ plné nahoty a sexuálnej explicitnosti v uliciach našich najväčších veľkomiest. A ak na tieto podujatia nechodíte, ste považovaný za náboženského fanatika.
Stúpajúci pomer pornografickej závislosti, ktorá dnes chytá do pasce už väčšinu našej populácie a vytvára novú rafinovanú kultúru znásilňovania, ktorá sa šíri spoza obrazoviek našich počítačov a smartfónov.
Milióny a milióny maličkých ľudských bytostí, ktoré sú odsávané, roztrhané, rozkúskované a upálené na smrť v mene „slobody“ – ľudská cena za to, že sa môžeme páriť bez akýchkoľvek následkov.
A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Tieto alarmujúce skutočnosti však vyvolávajú jednu veľmi dobrú otázku – ako môže pro-life hnutie očakávať, že ovplyvní alebo dokonca že zmení kultúru, ktorá zašla tak ďaleko?
Odpoveď na túto otázku som našla v stovkách osobných rozhovorov so stredoškolákmi a vysokoškolákmi – pravda k nim nakoniec preniká. Existuje dôvod, prečo dnešná nadmieru pesimistická, až nihilistická „generácia seriálu Griffinovci“ [angl. Family Guy, pozn. prekl.] tak dobre reaguje na pro-life posolstvo, keď k nim prichádzame na stredné školy: Keď im povieme, že boli oklamaní, oni to už vedia. Iba si nie sú istí, ako sa to stalo.
Je to generácia, ktorá nevie, čo sa dialo pred sexuálnou revolúciou. Nebola pri tom, keď došlo k obrovským kultúrnym zmenám, ktoré vyústili do mainstreamingu pornografie, kultúry neviazaného sexu a potratov. Jednoducho im to bolo odovzdané v podobe pofidérneho dedičstva.
Slovo „pofidérne“ používam zámerne – keď sa rozprávate s dievčaťom, ktoré bolo na potrate v trinástich rokoch a jej matka alebo školská zdravotná sestra jej povedali, že „o nič nejde,“ toto dievča vie, že jej klamali. A keď poviete chalanovi, ktorý je od desiatich rokov závislý na porne a ktorý nikdy nemal žiadnu inú sexuálnu skúsenosť, ktorá by nebola určená touto závislosťou, že bol oklamaný a že porno ho zmenilo, vie, že mu hovoríte pravdu.
Tínedžeri nemajú radi, keď im dospelí klamú a keď ich konfrontujeme s realitou, veľmi rýchlo si uvedomia, že veľká časť toho, čomu verili, nebolo nič viac ako len nepodarený kultúrny experiment.
Dokonca i mainstreamové médiá pomaly ale isto priznávajú to, čo sociálni konzervatívci už dlho tvrdia. Tlač počnúc The Atlantic, The New York Times až po The Daily Mail priznáva, že pornografia deformuje mysle mládeže a vytvára situácie, v ktorých sú dievčatá nútené k sexuálnym aktom, ktoré nechcú, ďalej tiež ovplyvňuje schopnosť chlapcov a dievčat citovo sa viazať a čo je ešte bizarnejšie, zanecháva mnoho chlapcov a mužov sexuálne impotentných.
Hnutiu bojujúcemu proti pornu sa teraz podarilo vraziť klin medzi tie feministky a zástancov sekularizmu, ktorí otvorene hovoria o škodách napáchaných pornom a tých obhajcov sexuálnej revolúcie, ktorí sú odhodlaní hájiť akýkoľvek rafinovaný a prepiaty prejav sexuálnej „slobody“. Napokon, keď uznáme, že niektoré správanie je škodlivé a zlé, čo nám bude brániť v tom, aby sme prehodnotili celý tento mizerný experiment?
To isté platí aj o kultúre neviazaného sexu. Hannah Rosinová z časopisu Slate, i keď údajne túto kultúru podporuje, bola nútená vo svojej najnovšej knihe The End of Men priznať, že to, čo napokon mnohí sexuálne skúsení vysokoškoláci naozaj chcú je ísť jednoducho von na romantickú večeru – „experiment“, ktorý niektorí z nich nikdy neskúsili.
Časopis TIME pred časom uverejnil článok s názvom „Kultúra neviazaného sexu zraňuje aj chlapcov“ – mlčky tak uznali skutočnosť, že dnes je už úplne jasné, že táto kultúra zraňuje dievčatá. A aj keď zástancovia sexuálnej revolúcie obviňujú sociálnych konzervatívcov z toho, že sú „proti sexu“, je to práve ich ideológia, ktorá tak hlboko znehodnotila, degradovala a ponížila túto najintímnejšiu ľudskú skúsenosť.
Keď sa profesor Chap Clark raz rozhodol odhaliť príbeh ukrytý za štatistikami o sexe na stredných školách, bol šokovaný tým, čo zistil: „Prekvapilo ma, keď som si uvedomil, že pre väčšinu tínedžerov téma sexu už stratila svoju tajuplnosť a stala sa pre nich takmer klišé. Boli formovaní k tomu, aby od sexu očakávali veľa a boli pokazení tým, že mu boli nadmerne vystavovaní. Ako mi povedal istý študent, ‚sex je hra a hračka, nič viac.‘“
Aj keď je v dnešnom svete mnoho deprimujúcich trendov, proti ktorým musíme bojovať, je tu aj jeden povzbudivý trend – počet ľudí, ktorí si uvedomujú, že sexuálna revolúcia im podsúvala iba samé lži. Kontroverzný herec a zabávač Gavin McInnis si napríklad uvedomil, že všetko, čo mu bolo o potrate povedané, je omyl, keď videl svoju manželku rodiť. Pred časom som s ním urobil rozhovor, v ktorom mi povedal, že s takouto skúsenosťou nie je jediný:
Myslím si, že liberálny svet si práve tak ako ja uvedomuje, že je bez zmyslu a myslím, že sa začína chytať. Môžete si to pozrieť na internete, no to len preto, že jediné miesto, kde títo liberálni či zliberalizovaní absolventi chodia, je internet. Tam to všetko zo seba vyklopia a stratená logika k nim opäť preniká. Nedávno som bol v Palm Beach na konferencii z názvom Obnovenie a zúčastnilo sa jej veľa starších konzervatívcov, ktorí boli naozaj negatívni a už to vzdali. A tak som im len opakoval: ‚Priatelia, pravda už preniká k ľuďom a deti tejto informačnej doby, tieto naozaj malé decká už tomuto všetkému neveria.‘ A všimol som si to aj ohľadom potratov. Vezmite si napríklad pankáčov, ktorí po prvýkrát nosia pro-life symboly, či kapely ako FlatFoot 56, ktorá spieva ‚Buď mužom a nie tým, čo sa hneď vzdá len preto, že žena dieťa v sebe má‘ [ z angl. ‘Be a man, don't be a quitter, just because the child's within her’ z piesne Fight to Live, pozn. prekl.] A myslím si, že sa to fakt mení.
V mnohých ohľadoch je to tak. Keď dnes prichádzame k mládeži tejto našej kultúry, nehovoríme im o tom, čo by sa mohlo stať dôsledkom sexuálnej revolúcie. Hovoríme im o tom, čo sa už stalo – a ako sa vyhnúť týmto samotným dôsledkom. Dnes už vieme, že utópia voľnej lásky, ktorú sľubovali hedonistickí akademici a nadrogovaní hipisáci, bola tak iluzórna ako ich narkotikami vyvolané halucinácie. Všetko, čo treba urobiť je ukázať im výsledky za posledné polstoročie a položiť im niekoľko otázok – opýtať sa ich, či ich porno, kultúra neviazaného sexu a potraty spravili šťastnými. Naša spoločnosť si mýlila potešenie so šťastím až príliš dlho. Teraz keď už sme sa dobre pozreli na všetky dôsledky, mnohí ľudia opäť objavujú prastaré pravdy, ktoré naša kultúra zanechala kvôli nešťastnému vrtochu tých, ktorí si len chceli ospravedlniť svoje vlastné túžby.
A pravda predsa len preniká. Viem, že som už túto báseň predtým citoval, no Arthur Hugh Clough to vyjadruje naozaj nádherne:
No aj keď unavené vlny, márne sa lámajúc,
sa nemôžu ani len o kúsok posunúť,
tam za nimi v diaľke, z úzkych zálivov a zátok
ich potichu zaplaví morský prúd.
[For while the tired waves, vainly breaking,
Seem here no painful inch to gain,
Far back, through creeks and inlets making,
Comes silent, flooding in, the main.]