V rozhovore s kardinálom Walterom Kasperom – zástancom liberalizácie metód katolíckej cirkvi – ktorý bol uverejnený včera, kardinál popísal postoj Afriky voči homosexualite ako „tabu“ a tiež povedal, že Afričania „by nám nemali veľmi hovoriť, čo máme robiť.“
V momente prepukli búrlivé diskusie, a to právom. Človek si nemusí myslieť, že Afrika je príkladom zvládania takýchto situácií, (čo rozhodne nie je, dôkazom toho je zvrátený návrh Ugandy popravovať homosexuálov) aby zachytil pohŕdavý tón Kasperových poznámok. „Odpísať“ pravdepodobne rozličné a komplikované názory celého kontinentu ako číre „tabu“ nie je vonkoncom prezieravé.
Tieto poznámky som skritizoval, za čo som následne aj ja obdržal kritiku. Nesú typický cirkevnícky rukopis o tom, aká hrozná je politika, ktorý sa používa na oddialenie akejkoľvek kritiky cirkvi: Bratia, aké ohavné je povedať, že niekto iný hovoril ohavnosti! Sklopte teda zrak, zmĺknite a pripojte sa ku mne v modlitbe. Zdá sa mi to smiešne, tento oprávnený inštinkt, pretože je tak často využívaný pre neopodstatnené a unáhlené závery.
Pozoruhodnejšie a prekvapivejšie boli obhajoby Kasperových poznámok zo strany dvoch prominentných katolíckych žurnalistov: Davida Gibsona zo spravodajskej služby Religion News Service a Granta Gallicho z magazínu Commonweal. Gibson ich jednoduchol striasol slovami: „veď to skoro nič nie je, nie je to vážne.“ Gallicho zašiel ďalej, keď vyzdvihol poznámky ako tie, ktoré obsahujú „očividnú pravdu.“ Na konci svojho dlhého postu Gallicho zhrnul, že Kasperovo vyhlásenie o tom, že by Afričania „nemali veľmi hovoriť, čo máme robiť,“ bolo „sotva pohŕdavé, xenofóbne, alebo niečo horšie.“ Naopak, povedal Gallicho, „je to len dobrý teologický názor.“
Kasper však poznámky rezolútne poprel: „Som zhrozený. Nikdy som takto o Afričanoch nehovoril a ani by som to nerobil.“ Ani Afričania neboli potešení. Katolícky teológ C. C. Pecknold tvítol: „Píšu mi šokujúci Afričania … Pýtajú sa, či je kardinál rasista. Nemám slov.“
Edward Pentin, ktorému poskytol rozhovor, Kasperovo popretie rýchlo negoval, keď uviedol audio nahrávku rozhovoru. Ukázalo sa, že správa bola pravdivá, a teda akokoľvek sa Kasper voči Afričanom previnil, je to priestupkom proti pravde.
Ťažko povedať, prečo sa Kasper rozhodol povedať zjavnú lož. Ešte ťažšie je povedať, prečo boli niektorí pripravení hneď obhajovať jeho pôvodné komentáre. Vyžaduje si to mimoriadne stranícke myslenie, aby človek mohol prekrútiť také urážajúce komentáre, za ktorými si nestojí ani ten, ktorý ich sám vyslovil. Rozhodnutie Granta Gallicho vychvaľovať Kasperove poznámky na stránkach Commonwealu ukazuje niečo, čo je podozrivé pre každého, kto sleduje kresťanskú politiku: katolicizmus je vo svojej hlavnej úlohe hneď druhý po sufizme (islamskej mystike).
Mnohým čitateľom pripadá celá kontroverzia až dôverne známa. Kasperove komentáre sa podobajú vzorcu prehlásení liberálnych duchovných. Najznámejším príkladom je rozhovor s Johnom Shelby Spongom, vtedajším episkopálnym biskupom Newarku, z roku 1998, v ktorom rozoberal afrických kresťanov:
Vyšli z animizmu do veľmi poverčivej formy kresťanstva. Teraz musia čeliť intelektuálnej revolúcii Kopernika a Einsteina, ktorej sme my čelili v rozvíjajúcom sa svete: to jednoducho nie je na ich radaroch.
Medzičasom písal Kasper svoju vlastnú históriu urážok tretieho sveta. Pred cestou pápeža Benedikta XVI. do Anglicka Kasper poznamenal: „Anglicko je dnes sekularizované, je to pluralistická krajina. Keď pristávate na letisku Heathrow, občas máte pocit, že ste pristáli v krajine tretieho sveta.“
Okamžitá a nahnevaná reakcia bola sprevádzaná zrušením Kasperových plánov sprevádzať Benedikta XVI. na tejto ceste. John L. Allen vtedy napísal:
Toto vyjadrenie dnes v britskej tlači zohralo veľkú úlohu a bolo považované za urážku. (Mojím dôkazom je, že sa ma taxikár, ktorého som dnes stretol pri vstupe na letisko, opýtal: „Krajina tretieho sveta? Kto si ten chlap myslí, že je?“)
Jedna z vecí, ktoré Kasper poznamenal v prvom interview bola, že africkí biskupi sú menej pripravení hovoriť o určitých témach ako biskupi z iných častí sveta. To by mohlo byť príkladom, z ktorého by sa dobrý kardinál mohol poučiť; čo by sme nakoniec mohli urobiť my všetci.