Vďaka zameraniu sa na neutešenú situáciu chaldejskýchj kresťanov v Iraku a boju Koalície vedenej USA proti ISIS sa do istej miery vytratila z titilkov novín prebiehajúca kríza v Sýrii. Život pre kresťanov – ako aj väčšinu moslimov v krajine - je však stále veľmi ťažký. Damaský maronitský arcibiskup Samir Nassar hovoril s medzinárodnou katolíckou charitou Cirkev v núdzi o situácii v sýrskom hlavnom meste.
Vojna v Sýrii teraz trvá už viac ako tri roky. Ako sa s tým dokážu ľudia vyrovnávať?
Arcibiskup Nassar: Problémy narastajú. Ekonomika je mŕtva. Ľudia nemajú prácu. Inflácia rastie. Naša mena rýchlo stráca svoju hodnotu voči doláru. Postupne sa všetci stávajú chudobnými. Ľudia využívajú svoje úspory. Títo všetci potrebujú pomoc. My, ako Cirkev, sa snažíme podporiť čo najviac rodín zo všetkých síl. V súčasnej dobe sa jedná o 300 až 400 kresťanských rodín. Je však problematické dopraviť k nim pomoc.
Nie je to totiž bez nebezpečenstva. Je možné, že vás okradnú alebo aj unesú. No toto riziko musíme podstúpiť, inak naši ľudia odídu. Už sme boli nútení zavrieť tri farnosti, pretože veriaci odišli. Ak nepomôžeme aspoň tým niekoľkým, ktorí zostali, Cirkev v Damasku prestane existovať.
Dokáže sýrsky štát ešte poskytnúť nejakú pomoc?
Arcibiskup Nassar: Nie. Ľudia sa musia spoliehať na svoje vlastné zdroje. Ale, ako som povedal, aj tí, ktorí stále pracujú sa stávajú chudobnými kvôli vysokej inflácii. Takmer niet práce. Obzvlášť sú samozrejme zasiahnutí starší ľudia. Doteraz ich podporovali ich rodiny. Tie však už nemajú nič, a tak sa snažíme nájsť im miesto. Napríklad sme rozbehli jeden program na to, aby sme sa uistili, že starší ľudia budú mať prístup k liekom, ktoré potrebujú.
Popíšte, prosím, každodenný život vo vojnovej zóne.
Arcibiskup Nassar: Nuž, v súčasnosti sme už štvrtý rok vo vojne. Na začiatku sa každý bál boja, bômb a rakiet. Teraz sme si na to zvykli. Život musí pokračovať. Samozrejme sa snažíme byť veľmi opatrní. Je lepšie zostať doma než byť na ulici. V Damasku môžete umrieť ľubovoľným počtom spôsobov. Napríklad vás môže zastreliť ostreľovač alebo vás zabije výbuch bomby v automobile. A samozrejme sú tu i granáty. Ak ste zranený, môžete zas umrieť kvôli nedostatku lekárskej starostlivosti. Nemocnice už nemajú dostatočné zásoby liekov.
Jedna črepina môže v momente spôsobiť smrť troch alebo štyroch ľudí a môže zraniť 30 alebo 40 ďalších. To znamená, že ďalších 10 zomrie kvôli nedostatku adekvátnej lekárskej starostlivosti. Môžete tiež umrieť na podvýživu. Ak ste napríklad diabetik a musíte jesť len určitú stravu, ste vo vážnom ohrození. Životné podmienky sú ochudobnené aj inými spôsobmi. Máme dva milióny detí, ktoré už nechodia do školy. Mnoho škôl bolo zničených a tie, ktoré zostali, sú úplne preplnené. Každá trieda má teraz asi 60 žiakov. Len si predstavte, ako to ovplyvňuje vyučovanie a proces učenia.
Je vôbec možné kúpiť si jedlo, ak máte peniaze, alebo nie je vôbec nič k dispozícii?
Arcibiskup Nassar: Veci sa naozaj dajú kúpiť - najmä konzervy. Chýbajú však čerstvé potraviny ako zelenina, syr a mäso. Problémom je tiež to, že čerstvé potraviny treba udržiavať v chladiarenských skladoch kvôli horúčave. Bohužiaľ však máme problémy s dodávkami elektrickej energie. Kvôli tomu jeme hlavne konzervy a veci ktoré nepodliehajú skaze - ako ryžu alebo šošovicu.
Spôsobila vojna a úzkosť prehĺbenie viery Vášho stáda?
Arcibiskup Nassar: Áno, badať určitý návrat k viere. Ľudia sa modlia oveľa viac. Kostoly zostávajú otvorené dlhšie. Mnoho veriacich tam chodí, aby sa celé hodiny v tichosti modlili. Nezostalo im nič len ich viera. Sú v slepej uličke a čakajú na smrť. Na konci omše sa lúčia, pretože nevedia, či sa na ďalší deň uvidia.
Naláda tu je veľmi rezignačná. Ľudia sa odovzdávajú svojmu osudu. Takže je to veľmi zložitá situácia. My, ako Cirkev, v súčasnej dobe robíme viac sociálnej než pastoračnej práce, pretože sa snažíme zmierniť utrpenie ľudí. Žiadna iná pomoc totiž nie je k dispozícii. Rodina je v podstate jediná úplná inštitúcia. Je to rodina, ktorá pomáha, delí sa a podporuje. Identifikácia ľudí s ich rodinami je veľmi výrazná. Bez rodiny by bola situácia absolútne a úplne katastrofálna.
Dokážete odsledovať aký počet vašich veriacich opustil Sýriu?
Arcibiskup Nassar: Nie. Nemáme žiadne štatistiky. Z roka na rok však klesá počet ľudí prijímajúcich sviatosti – a to veľmi prudko. V roku 2012 bolo viac krstov a svadieb ako v roku 2013. Počet pohrebov sa na druhej strane zvyšuje. Predtým sme plánovali výstavbu materskej škôlky alebo školy, ale teraz plánujeme rozšírenie kresťanského cintorína.