Neuveriteľné dva týždne! Priebeh, rozruch aj závažnosť Synody o rodine vo Vatikáne sa ťažko spracúvajú a do histórie sa zapíšu ako pamätný čas. Podobne ako tomu bolo, keď Cirkev zažívala krízu – s hrdinskými mužmi a ženami nedávnej minulosti, medzi inými sv. Katarína Sienská a sv. Atanáz - hoci dnes sa prejavuje inými spôsobmi, ostáva v rovnakom duchu.
Synoda bola svedkom verejnej výzvy pápeža jedným z najpoprednejších kardinálov Cirkvi. Kardinál Raymond Burke presvedčený, že pápežovo mlčanie ublížilo viere - vzhľadom na zmätok vyvolaný kontroverznou predčasnou synodálnou správou - vyhlásil, že pápežova verejná obrana učenia Cirkvi mala „dlhé omeškanie.“ Pre Catholic World Report Burke povedal: „Veriaci so svojimi dobrými pastiermi sa spoliehajú na Kristovho námestníka vo veci potvrdenia katolíckej viery a vecí týkajúcich sa manželstva.“
O niekoľko dní neskôr kardinál svoj postoj zopakoval pre Buzzfeed poznamenávajúc, že pápežove „nedostatočné objasnenie záležitosti spôsobilo nepochybne veľa škody.“
Pápež František ponúkol vo svojom záverečnom príhovore synodálnym otcom mätúcu víziu. V komentároch, ktoré interpretovali ako adresované kardinálovi Burkemu a iným kardinálom Synody, ktorí bojovali za učenie Cirkvi o homosexualite a svätom prijímaní, hovoril pápež František o pokušení „tradicionalistov“ a ich „hostílnej neochvejnosti“ a neschopnosti nechať sa „prekvapiť Bohom.“
Pápež sa snažil vytvoriť zlatú strednú cestu medzi tým, čo on definoval ako „hostílna neochvejnosť“ a „deštruktívna tendencia k cnosti“ na strane jednej a „progresívnymi a liberálmi“ na strane druhej. Povedal, že vidí problém v prístupe, kedy „v mene klamlivého milosrdenstva obväzujú rany skôr, ako ich vyliečia a zacelia; to lieči symptómy a nie príčiny a korene rán.“ Povedal, že tieto aspekty spôsobili počas Synody „momenty bezútešnosti, napätia a pokušení.“
Je zrejmé, že apeloval na "tradicionalistov" - kardinála Burkeho a iných - ale nie je celkom jasné koho tým myslel, keď spomínal "progresívnych a liberálov". Kardinál Walter Kasper by pripadal ako najpravdepodobnejšia možnosť. Avšak pápežovo vehementné chválenie, podpora a prezentovanie kardinála Kaspera ako súčasti Synody a jej iniciatívy núti k pochybnostiam, že by pápež František zahrnul Kaspera do príliš progresívnej organizácie.
Taliansky žurnalista celkom vhodne zhrnul pápežovu matematiku takýmto spôsobom:
2 + 2 = 4 (priveľmi nekompromisné)
2 + 2 = 6 (priveľmi ležérne)
2 + 2 = 5 (aaach, perfektné!)
Opísať podľa vlastnej úvahy kardinála Burkeho a iných ako tých, ktorým chýba milosrdenstvo, ktorí ukladajú „neúnosné bremená“ a hádžu kameňmi do hriešnikov a slabých, je obrovské nedorozumenie.
Kardinál Burke zaujíma "tvrdé" postoje k homosexualite a svätému prijímaniu s láskou; Ženie ho skutočný záujem a je ochotný prijať aj zavrhnutie svetom (a jeho spolubratmi) z lásky ku Kristovi v Eucharistii ako aj k tým dušiam, ktorým by odmietol dať prijímanie.
Vezmime si napríklad jeden z jeho najkontroverznejších sporov, keď trval na tom, aby katolíckym politikom, ktorí zastávajú potraty, bola odopretá Eucharistia. Zatiaľ čo washingtonský kardinál Donald Wuerl – menovaný pápežom Františkom do Kongregácie biskupov po tom, ako bol odtiaľ odstránený kardinál Burke – preklínal odmietanie svätého prijímania, kardinál Burke naďalej zastával svoj názor z dôvodu lásky a milosrdenstva.
Má na mysli podstatu Eucharistie, ako aj výstrahu sv. Pavla, že tí, ktorí prijímajú nehodne, sú strojcami vlastnej záhuby. Kardinál Burke vysvetlil svoj postoj lásky a milosrdenstva poznamenávajúc, že politici zastávajúci potraty sa za tieto zločiny musia zodpovedať Bohu. „Prečo by sme však svojou pastoračnou nedbanlivosťou mali k tomu napomáhať, keď On vie, za koľko nezaslúžene prijatých Eucharistií sa mu budú musieť zodpovedať?“
Takisto je to aj s kardinálovým "prísnym" postojom voči homosexualite. Ako vysvetlil v nedávnom rozhovore pre Buzzfeed: „Cirkev s láskou nabáda osobu zapojenú do hriešnych skutkov k obráteniu; milujúcim spôsobom, ale zároveň – ako otec alebo matka – pevne a neoblomne, v záujme dobra tohto človeka.“
Pápež František napriek celej rozbúrenej diskusii vnútri synodálnej siene aj mimo nej poukazuje na to, že všetky udalosti sú v poriadku. „Mnoho komentátorov si predstavovalo, že vidí hádajúcu sa Cirkev, ktorej jedna časť stojí proti druhej, pochybujúc dokonca o Duchu Svätom, skutočnom pôvodcovi a ručiteľovi jednoty a harmónie Cirkvi,“ povedal pápež vo svojom záverečnom príhovore. Poznamenal, že on ako pápež je zárukou jednoty a že všetko by malo byť prijaté pokojne.
Vyjadril sa, že všetko, čo zaznelo v sieni, sa udialo „bez akéhokoľvek pochybovania o zásadných pravdách sviatosti manželstva: nezrušiteľnosti, jednoty, vernosti a plodnosti, teda otvorenosti životu.“
Ale niektorí kardináli, ktorí nesúhlasili s procesmi Synody, tento názor nezdieľali.
Austrálsky kardinál George Pell, jeden z pápežových hlavných poradcov poznamenal, že návrh o poskytovaní Eucharistie rozvedeným a znovuzosobášeným párom bol podporený „len niekoľkými, určite nie väčšinou synodálnych otcov.“ Dodal, že „to je len vrchol ľadovca; iba zámienka. Oni chcú rozsiahlejšie zmeny: uznanie civilných zväzkov a uznanie homosexuálnych zväzkov.“
Juhoafrický kardinál Wilfred Napier, rozrušený predčasnou správou Synody, povedal, že Synoda „pracovala z pozície, ktorá je prakticky nenapraviteľná.“ Arcibiskup Stanislaw Gądecki z poľskej Poznane sa vyjadril, že odbočila od učenia svätého Jána Pavla II. Litovský arcibiskup Zbigniew Stankiewicz vyhlásil, že s týmto dokumentom hrozí, že budeme „tancovať, ako svet píska“ a podľahneme svetským vplyvom. „Svet naozaj nepotrebuje falošné evanjelium,“ dodal.
Synoda o rodine nakoniec spôsobila hlboké rozdelenie vo vedení Katolíckej cirkvi pokiaľ ide o základné pravdy týkajúce sa ľudskej sexuality. Jedným z najväčších prekvapení bol vznik opozície oddaných vodcov Cirkvi, ochotných vsadiť vlastnú hlavu na obranu pravdy, odhliadnuc od ceny, ktorú budú musieť zaplatiť; pričom očividným lídrom tejto skupiny je kardinál Raymond Burke.
Pred začiatkom Synody bol kardinál Burke relatívne neznámy, vynímajúc kultúrnu vojnu v Amerike. Teraz je však medzinárodne známy a uznaný ako odvážny líder Katolíckej cirkvi, pripravený položiť vlastný život a svoje postavenie v Cirkvi na obranu pravdy.