Prominentný katolícky blog Rorate Caeli informuje o dôležitých novinkách z Ríma prichádzajúcich cez Francúzsko. L'Homme Nouveau, francúzsky katolícky časopis, hlási, že Kongregácia pre náuku viery (skr. CDF; známa aj ako„Sväté ofícium“) vydala oficiálnu odpoveď (Responsum), ktorou potvrdzuje, že k svätému prijímaniu nesmú pristupovať katolíci, ktorí žijú v civilnom manželstve s novým partnerom po tom, ako sa rozviedli so svojim partnerom zo sviatostného manželstva. Tu je slovenský preklad textu otázky (dubium), ktorú Sväté Ofícium dostalo a responsum Svätého Ofícia:
[Responsum] k otázke francúzskeho kňaza: „Môže spovedník udeliť rozhrešenie kajúcnikovi, ktorý po tom, čo bol sviatostne (dosl. nábožensky) zosobášený, uzavrel po rozvode nový zväzok?“
Odpoveď Kongregácie pre náuku viery z 22. októbra 2014:
„A priori nemožno vylúčiť rozvedeného a znovu zosobášeného kajúcneho veriaceho z procesu pokánia, ktorý by viedol k sviatostnému zmiereniu s Bohom, a teda aj k prijatiu Eucharistie. Pápež Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Familiaris consortio (č. 84) predpokladá takúto možnosť a podrobne uvádza aj jej podmienky: ‚Zmierenie vo sviatosti pokánia, ktoré otvára cestu k Eucharistii, môže sa udeliť len tým, čo ľutujú, že porušili znamenie zmluvy a vernosti s Kristom a sú úprimne ochotní viesť taký život, ktorý nie je v rozpore s nerozlučiteľnosťou manželstva. To v skutočnosti vyžaduje, aby sa muž a žena, ktorí z vážnych príčin, ako je napríklad výchova detí, nemôžu splniť požiadavku vzájomného rozchodu, zaviazali, že budú žiť v úplnej zdržanlivosti, čiže zdržia sa aktov, ktoré sú manželstvu vlastné ʹ.“ (pozri tiež Benedikt XVI.: Sacramentum caritatis, č. 29)
Na začatie procesu pokánia sa musia vziať do úvahy tieto prvky:
1 – S rešpektovaním pravdy overiť platnosť sviatostného manželstva a pritom sa vyhnúť dojmu akéhosi „katolíckeho rozvodu“.
2 – Overiť, či sa dané osoby - s pomocou milosti - nemôžu oddeliť od svojich nových partnerov a zmieriť sa s tými, od ktorých sa oddelili.
3 - Rozvedené a znovu zosobášené osoby, ktoré z vážnych dôvodov (napríklad z dôvodu detí), nemožno oddeliť od ich partnera, pozvať k tomu, aby žili ako „brat a sestra“.
V každom prípade rozhrešenie nemožno udeliť bez istoty o skutočnej kajúcnosti, ktorou je „smútok mysle, nenávisť k vykonanému hriechu a úmysel v budúcnosti nezhrešiť“ (Tridentský koncil, Doktrína o sviatosti pokánia, 4). V súlade s týmto rozvedené a nanovo zosobášené osoby nemôžu byť platne rozhrešené, ak si pevne nezaumienia, že „v budúcnosti nezhrešia“, a teda, že sa zdržia aktov vlastných manželom tým, že urobia v tomto zmysle všetko, čo je v ich silách.“