Homosexuálny aktivista otvorene pripustil, že materiály s homosexuálnou tematikou a s nimi spojené postupy pretláčajú do základných škôl po celej Severnej Amerike kvôli tomu, aby do detí „vštepili“ bezvýhradné prijímanie homosexuality.
„Som tu, aby som vám povedal: Po celý čas som tvrdil, že nemienim do nikoho vštepovať svoje presvedčenie o homosexuálnych, lesbických, bisexuálnych, trans a queer ľudoch? Bola to lož,“ píše dlhoročný kanadský homosexuálny aktivista S. Bear Bergman v odstavci, ktorý sa s výrečným nadpsiom objavil v Huffington Post. Názov znel: „Prišiel som, aby som do vašich detí vštepil svoju LGBTQ agendu (a nie je mi to ani trochu ľúto).“
Bergman, ktorý prevádzkuje nakladateľstvo so základňou v Toronte, vytvára knihy pre deti, ktoré pozitívne vykresľujú „LGBTQ“ ľudí. Je transgender partnerom J. Wallacea, ktorý je poradcom pre oblasť rovnosti pohlaví v Torontskej okresnej školskej rade (ang. skr. TDSB).
Bergman píše, že ako mladý aktivista sa často zabával „krásnym fantazírovaním“ o tom, že by si prial, aby mu ako dieťa dali LGBTQ mentora, semináre a zdroje – všetko to, čo dnes deti v školách dostávajú.
„V [mojej fantázii] ma do sveta homosexuality uviedli skúsení homosexuáli a trans- osoby so starostlivosťou a nehou (podľa mojich predstáv boli celkom rozprávkovými verziami mojich obľúbených táborových vedúcich z detstva). Dostal by som svoju koženú bundu a svoje protestné kolíky, zásoby na bezpečný sex a čísla na nejaké horúce linky, na ktoré by som mohol zavolať, ak by som to potreboval.“
Bergman opisuje, ako sa ako mladý homosexuálny aktivista učil, akým spôsobom vyvrátiť obvinenia z toho, že hnutie „vštepuje ideológiu a robí nábor“. Rodičom mal povedať, že „len poskytujú alternatívne stanovisko“. Keď hovoril o homosexualite, mal používať „jemný“ jazyk.
Bergman ale píše, že ho už „klamanie“ unavilo.
„Celých 25 rokov svojej kariéry ako LGBTQ aktivista, od chvíle, keď som prvýkrát ako 16-ročný šiel a rozklepaný, bez dychu sa postavil pred jedenásť ľudí, aby som im povedal Môj príbeh, som húževnato bojoval za to, aby som sa pokúsil zmeniť to, čo si ľudia o nás myslia. Chcem, aby ste boli ako my. To je naozaj mojím cieľom... aj keď je to proti spôsobu, akým si vykladáte učenie vášho náboženstva.“
„Chcem byť v ich emocionálnom ponímaní dokonalým a milým otcom a spisovateľom, ktorý je zosobášený s iným chlapom. Hoci kedysi býval dievčaťom (v istom zmysle). Taký, ktorý je priateľský a veselý, vôbec nie desivý, bez ohľadu na to, čo kto hovorí.“
„To je naša práca: aby ľudia a najmä deti premýšľali o tejto téme inak, ako je tomu teraz,“ pokračuje. „[Naším cieľom je] rozptýliť matné a neutešené nákazy mýtov a stereotypov a namiesto toho dať zažiariť svetlu pravdy a spravodlivosti. A to je problém, priatelia moji. No ak sme to urobili - ak sme prišli na miesto, kde deti zápasia v bahne nevedomosti a nenávisti, a pomohli im očistiť sa a poslali sme ich hrať sa na lúku lásky alebo aspoň láskavosti – potom sme, zlatko, urobili dobrú vec.“
Keď Bergman vykreľuje „priateľský a veselý“ obraz homosexuálneho životného štýlu, nezmieňuje sa o vážnych zdravotných rizikách spojených s homosexuálnym správaním. Patria medzi ne napríklad: zvýšená miera pohlavne prenosných chorôb, bakteriálnych a vírusových infekcií, depresia a dokonca aj rakovina.
Výskum, ktorý v roku 2002 vykonal doktor John R. Diggs zistil, že homosexuálne sexuálne správanie vystavuje homosexuálov a bisexuálov „extrémne vysokému riziku pohlavne prenosných chorôb (ang. skr. STD), fyzických zranení, duševných porúch a dokonca aj skráteniu dĺžky života“. Zistilo sa, že bežne vykonávané sexuálne praktiky medzi homosexuálmi vedú k „mnohým pohlavne prenosným chorobám a fyzickým zraneniam, pričom niektoré z nich sú heterosexuálnej populácii prakticky neznáme“. Zistilo sa, že homosexuálni a bisexuálni muži „stratia až 20 rokov priemernej dĺžky života“.
Americké Centrum pre kontrolu chorôb (ang. skr. CDC) pri mnohých príležitostiach varovalo, že medzi mužmi, ktorí majú „sex“ s inými mužmi, miera HIV dosiahla už epidemické rozmery a naďalej stále stúpa. CDC uviedla, že homosexuálni a bisexuálni muži aj naďalej zostávajú v epicentre toho, čo nazývajú „epidémia HIV/AIDS“.
Bergman nevie poukázať na duchovné škody, ktoré homosexuálne aktivity spôsobujú. O tých však hovoria náboženstvá na celom svete. Kresťanstvo, islam a judaizmus kategoricky odmietajú homosexuálne praktiky tými najsilnejšími vyjadreniami a označujú ho ako priame odmietnutie Boha a jeho plánu s ľudskou sexualitou.
Kresťanstvo: „Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za neprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.“ (Rim 1,26-27)
Islam: „... Pre vás, ktorí vykonávate svoje žiadosti radšej na mužoch než na ženách: vy ste naozaj ľuďmi, ktorí prestupuje za hranice.... My na vás necháme pršať (sírový) dážď...“ (Korán 7, 80- 84)
Judaizmus: „Nesmieš nečisto obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola ohavnosť!“ (Levitikus 18,22)
Katolícka cirkev volá homosexuálne skutky „vnútorne nezriadenými“, pretože sa „uzavierajú pohlavný akt pred darom života“.
Napriek obvineniam z „homofóbie“ katolícka cirkev v skutočnosti učí, že ľudí, ktorí bojujú s príťažlivosťou k osobám rovnakého pohlavia „treba prijímať s úctou, súcitom a citlivosťou. Je potrebné vyhnúť sa voči nim akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie".
Bergman nie je prvým homosexuálnym aktivistom, ktorý pripustil, že toto hnutie si kladie za cieľ „vštepiť“ do detí svoj svetonázor.
V roku 2011 americký homosexuálny aktivista Daniel Villarreal pre Queerty.com napísal stĺpček o tom, že už nastal čas, aby homosexuálna lobby pripustila, že do školákov „vštepuje“ akceptáciu homosexuality.
„Prečo by sme pretláčali programy proti šikanovaniu alebo hodiny sociálnych štúdií, ktoré deti učia o tom, ako do histórie prispeli slávne queer osoby, ak by sme nechceli deti zámerne vzdelávať o tom, aby prijali queer sexualitu ako normálnu?“
„Chceme, aby učitelia učili budúce generácie detí to, že majú prijať queer sexualitu. V skutočnosti od toho závisí i budúcnosť nás samých. Nábor detí? Tak tomu verte, že presne to robíme,“ dodal.
„Ja za seba,“ pokračoval Villarreal, „určite chcem, aby sa veľa školákov dozvedelo, že je v poriadku byť gejom, že ľuďom rovnakého pohlavia by malo byť umožnené, aby sa legálne vzali a že niekto môže pobozkať osobu rovnakého pohlavia bez pocitu, že je blázon. A budem veľmi rád, ak mnohí z týchto mladých chlapcov vyrastú a začnú ***** mužov.“
V septembri 2014 Bergmanovo vydavateľstvo ponúklo do knižníc Torontskej okresnej školskej rady bezplatné „knihy pre trans-pozitívne deti“. [Bergamn] uviedol, že bojoval proti „strach šíraciamu“ školskému doverníkovi Samovi Sotiropoulosovi, ktorí sa v školskej rade postavil proti homosexuálnemu aktivizmu.
Zoznam Bergmanových a Wallaceových detských kníh slúžiacich na „prelomeniu rodových stereotypov“ má 54 titulov, vrátane takých ako:
- Dievčatá budú chlapcami/chlapci budú dievčatami (Girls Will Be Boys Will Be Girls)
- Niekedy lyžica utečie s inou lyžicou (Sometimes the Spoon Runs Away with Another Spoon)
- Princezná rytierka (Princess Knight)
- Dievča menom Dan (Girl named Dan)
- Je OK byť iný (It’s Okay to be Different)
- 10000 šiat (10,000 Dresses)
- Moja princezná - chlapec (My Princess Boy)
- Moja mamička je chlapec (My Mommy is a Boy)
- Keď Kathy je Keith (Wheny Kathy is Keith)
Bergman uzatvára svoj článok v Huffington Post vyhlásením, že by ho „potešilo“, keby mohol presvedčiť deti, aby vo veciach homosexuality nesúhlasili so svojimi rodičmi.
„Chcem, aby deti vedeli, [že sme úplne v poriadku a často sme naozaj úžasní], aj keď rodičovská alebo komunitná interpretácia ich náboženských dogiem hovorí, že sme hrozní. Bol by som rád, ba bol by som šťastný, prešťastný hovorím vám, keby sa mi podarilo spôsobiť, že by deti by pri téme LGBTQ osôb nesúhlasili so svojimi rodinami.“
„Ak to zo mňa robí vštepovateľa ideológie, prijímam to. Dovoľte mi byť úprimným – nie je mi to ani trochu ľúto.“