Učiteľka na štátnej základnej škole v kanadskej provincii Ontário odhalila počas workshopu ako presviedča už štvorročné deti, aby akceptovali homosexuálne vzťahy. Workshop sa konal na konferencii homosexuálnych aktivistov pre učiteľov, ktorá sa uskutočnila začiatkom apríla.
„Začínala som v materskej škôlke. Aké skvelé miesto na začiatok. Tam som učila a tam som sa cítila najpohodlnejšie,“ povedala Pam Strongová na konferencii, ktorej sa zúčastnilo aj LifeSiteNews.
Konferenciu organizovala organizácia homosexuálnych aktivistov Jer’s Vision, ktorá sa najnovšie premenovala na Kanadské centrum rodovej a sexuálnej diverzity. Zameriava sa na implementáciu tzv. Listiny 13 v triedach ontárijských škôl. Listinu 13 nazývajú kritici aj „homosexuálnou listinou slobôd“ a schválili ju v júni 2012. Študentom dáva právo vytvárať pro-homosexuálne kluby na školách, vrátane katolíckych, pod menom Aliancia homosexuálov a heterosexuálov (GSA).
Strongová, ktorá je v otvorenom vzťahu s inou ženou a je učiteľkou už asi päť rokov, zamerala svoj workshop na koncepciu, ktorú nazvala „sila konverzácie“ pre propagáciu LGBTQ tém v rámci základoškolskej triedy. Začala rozprávaním o tom, ako prvý raz zareagovala, keď jeden z jej žiakov nazval druhého žiaka „gejom“ v zmysle nadávky.
„S podporou [riaditeľky] som sa rozhodla, že budem chodiť po triedach a rozprávať o tom, čo znamená byť ‚homosexuálom‘, čo znamená ‚LGBTQ‘, čo znamená byť ‚mnou‘, “ uviedla pre asi štyridsať účastnikov jej workshopu, všetkých zo sféry školstva.
Spomenula si, ako začínala s predprípravkou v detskej škôlke.
„Čítala som z knihy [podporujúcej detskú homosexualitu, O kráľovi a kráľovi] a začala som si uvedomovovať, že tieto konverzácie môžu byť skutočne ťažké, ale že môžu mať najväčšiu silu práve vtedy, keď sú najťažšie.“
„Ale ťažké konverzácie sú súčasť toho čo robíme ako učitelia, však? A keď sú tieto konverzácie správne podporované učiteľmi v rámci bezpečia triedy, vytvárajú bohaté prostredie pre našich žiakov, kde rozbalia tieto komplexné spoločenské otázky a reflektujú ohľadom svojich vlastných predsudkov, práv, identitiy, sexuality, lásky a všetkých tých rozličných vecí,“ povedala.
Strongová spomenula, že keď čítala „O kráľovi a kráľovi“ v triede predprípravky ako odrazový mostík k diskusii s deťmi o sexualite, dostala sa k časti, kde sa dvaja princovia „zosobášili“. Vtedy jeden z chlapcov zakričal: „To nemôžu urobiť! Nemôžu sa zobrať. Veď sú dvaja chlapci.“
Ona uviedla: „A ja som povedala: Ó áno, áno, môžu sa zobrať. Je to presne tu na strane 12.“
Podľa Strongovej chlapec odpovedal: „Ó áno, viem pani Strongová, ale to je iba rozprávka. To nie je skutočný život.“
„Ja som odpovedala: ‚To sa deje aj v skutočnom živote. Ja som vydatá za ženu. Som homosexuálna. A milujem svoju ženu.‘“
Strongová povedala, že malé deti „zrazu všetky stíchli.“ Potom im povedala: „Môže sa vám to zdať odlišné, koľkí z vás o tom už predtým počuli?“
„Ani jedna ruka sa nezdvihla,“ uviedla. „A tak som povedala: ‚Možno sa vám to zdá odlišné od toho akí ste vy, ale my nie sme až takí rozdielni. Chceli by ste vedieť o tom, čo robím zo svojou rodinou‘?“
„Áno, povedzte nám,“ spomína, ako deti s entuziazmom odpovedali.
„Povedala som, viete, zoberieme naše deti do parku. Hojdám ich tam na hojdačkách,“ hovorila, vysvetliac pre účastnikov konferencie, že s nimi môže zdieľa veci, ktoré robí so svojimi vlastnými deťmi, ktoré „s najväčšou pravdepodobnosťou robia aj v ich rodinách.“
Potom povedala deťom: „Spolu sa smejeme. Chodíme spolu nakupovať. Čítam im. Šteklím ich, niekedy až kým nevýskajú a nesmejú sa, a keď sa rozplačú, objímam ich, kým neprestanú.“
Strongová povedala, že vtedy na ňu pozrel chlapec, ktorý použil slovo „gej“ a povedal: „Teda, vy ste rodina.“
„A ja som povedala, ‚áno, sme‘, “ dokončila. „A už idem do ďalšej triedy.“
Strongová povedala, že chodí od „triedy k triede a pokračuje v týchto konverzáciach, a že sú veľmi silné.“
„V mojej triede je to normálne“
Strongová spomínala aj na incident, ktorý sa jej prihodil minulý rok na jeseň. Týkal sa nového chlapca, ktorý nedávno prestúpil do jej piatej triedy. Nový chlapec ešte nebol upovedomený o Strongovej sexuálnej preferencii pre iné ženy.
„Celá moja trieda je zvyknutá na to, kým som. Obrázok mojej rodiny teraz hrdo visí v mojom kabinete. V pondelok dosť často hovoria, ‚Čo ste robili so svojou ženou?‘ V mojej triede je to normálne.“
Jedného dňa sa rozvinula konverzácia medzi Strongovou a študentmi, kde sa spomenulo, že je lesbička. Nový chlapec si dal ruky na ústa a podľa Strongovej povedal, „Ó môj Bože, myslím, že sa pozvraciam.“
„Keďže som tie slová zobrala ako osočovanie, mňa osobne ako jednotlivca, videla som aj, že polovica mojej triedy sa na mňa pozrela s neuveriteľnou starosťou. Jeden žiak, ktorý bol presne predo mnou mal v očiach slzy. A všimla som si niekoľko ďalších študentov, ktorí sa na neho pozerali. Boli jednoducho veľmi, veľmi smutní z tohto chlapca,“ uviedla.
Strongová povedala, že chlapec si okamžite uvedomil, že „niečo, čo práve povedal, vytvorilo v miestnosti neuveriteľné napätie.“ Opísala, ako sa prihovorila k chlapcovi a povedala mu: „Myslím, že si asi neuvedomuješ, že som homosexuálna a som vydatá za ženu, a že moja rodina má dve mamy.“
„Začal prevracať očami a cítil sa neuveriteľne nepohodlne,“ spomína.
„Pozrela som sa na ostatné deti a povedala: ‚Dobre, deti, chcem sa vás spýtať: Som z neho smutná?‘ A jedno malé dievča z mojej triedy, ktoré sa zvyčajne veľmi nezapája do konverzácie, zdvihlo ruku a povedalo: ‚Pani Strongová, viem, že nie ste z neho smutná, pretože nemal možnosť mať osoh z našich konverzácií.‘“
Strongová pokračovala, že potom zavolala svoju triedu k tabuli a požiadala ich, aby napísali všetko, čo im povedala ohľadom LGBTQ tém.
„A zrazu začala postupne prichádzať celá trieda. Na tabuli bolo ‚LGBTQI‘, ‚lesbičky‘ a rôzne ďalšie slová. A ja som si sadla a povedala, ‚Tak si to zopakujme.‘ Tak v mojej triede ožil posledný rok a pol ‚inkluzívneho‘ vzdelávania.“
Pre účastnikov workshopu Strongová dodala, že jej „nový malý kamarát“ je teraz oddaný zástanca diverzity. Chválila sa, že to on bol tým z triedy, ktorý odpočítaval dni do pro-homosexuálneho Ružového dňa, ktorý sa v Kanade koná druhú aprílovu stredu. Keď Strongová robila fotku všetkých svojich detí, ako majú v jej triede oblečené ružové tričká, povedala, že ten chlapec žiadal, aby bol vpredu.
„Pre mňa je toto sila konverzácie. To je sila zdieľania našich príbehov,“ povedala.
Ako začať konverzáciu o LGBTQ v triede
Strongová označila za „kľúčové“ vytvoriť „pozitívnu kultúru v triede.“Spomenula, že to niekedy trvá mesiace. Až potom sa dostať k tomu, čo nazvala „ťažké konverzácie“ so študentami ohľadom presvedčenia študentov o normálnosti jej sexuálnej preferencie pre ženy.
Spomenula, že venuje čas „budovaniu spoločného slovníka“ vo svojej triede, používajúc slová ako „stereotyp, predsudok, diskriminácia“ takže jej žiaci budú viac pripravení prispôsobiť sa jej pro-LGBTQ posolstvu.
„Niekedy pri týchto veľkých myšlienkach bývajú aj veľmi veľké slová, ktoré sú ťažké porozumieť. Zistila som, že či je to škôlka alebo škola až do šiesteho ročníka, veľa pomôžu vizuálne pomôcky,“ povedala.
Lesbická učiteľka zhromaždila zbierku „spúšťačov konverzácie,“ ktoré jej pomáhajú začať, keď prezentuje svojim študentom posolstvo o LGBTQ. Povedala, že pre ňu sú jednou z najobľúbenejších pomôcok pro-homosexuálne knihy.
„Používam aktuálne udalosti, novinové články, reklamy, ktoré sú úžasnými pomôckami na tému rodovej identity. Osobitne, čo sa týka detí v škôlke, ružových a dievčenských hračiek a podobne. Televízné reklamy sú tiež skvelé, teraz používam reklamu na Honey Maid.“ To je televízna reklama z roku 2014 s názvom „Otec a tato“, ktorá zobrazuje dvoch partnerov rovnakého pohlavia, ako sa s deťmi venujú bežným rodinným aktivitám ako je robenie sladkostí, jedenie večere pri stole alebo prechádzka po parku.
Strongová povedala, že pozerá túto reklamu s deťmi niekedy až trikrát a zároveň ich žiada, aby vytvorili zoznam všetkých podobností medzi homosexuálnym partnerstvom a ich vlastnými rodinami.
„Samozrejme, že si myslia, že to bude rozdielne, [že] takáto rodina bude veľmi rozdielna,“ hovorí.
Strongová povedala, že deti spozorujú desiatky podobnosti, ale zvyčajne iba jeden rozdiel, konkrétne, že v reklame sú „dvaja otcovia.“ Mimo tohoto, povedala, žiaci „nevedia nájsť iné rozdiely v tejto reklame, ktoré by sa líšili od ich rodín.“ Týmto spôsobom presvedčí deti, že partnerstvo homosexuálov je identické s rodinou, ktorá sa skladá z muža a ženy. Strongová to nazvala „fantastickou lekciou pre deti každého veku.“
„Pre mňa už na konci neostalo nič, čo by som mala učiť. Bolo to pre niektoré deti veľkou školou poznania,“ uviedla.
„Robíme nábor detí? Stavte sa, že áno“
Aj keď homosexuálni aktivisti tvrdia, že ich úsilie v školách je spôsob boja so šikanovaním, značný počet homosexuálnych aktivistov zdôrazňuje, že cieľom hnutia je v skutočnosti „indoktrinovať“ deti, aby akceptovali normálnosť homosexuálneho životného štýlu.
„Som tu, aby som vám povedal: Vždy som vraj tvrdil, že som nikoho neindoktrinoval mojimi názormi o gejoch a lesbičkách, bi a trans a queer ľuďoch? To bola lož,“ napísal kanadský aktivista Sason Medveď Bergman, žena, ktorá sa identifikuje ako transsexuálny muž vo svojom článku z marca 2015 s názvom: „Prišiel som, aby som vašim dieťom indoktrinoval moju LGBTQ agendu (a vôbec sa za to nehanbím).“ Bergman nič neskrýva, vyhlasuje, že chce urobiť deti „podľa nás,“ aj keby to „šlo proti spôsobu, ktorým interpretujete učenie vášho náboženstva.“
V roku 2011 americký homosexuálny aktivista Daniel Villareal napísal článok pre Queerty.com, kde uviedol, že nastal čas, aby homosexuálna lobby priznala, že chce „indoktrinovať“ školopovinným deťom, aby akceptovali homosexualitu.
„Prečo by sme pretláčali programy proti šikane alebo prednášky o sociálnych štúdiách, ktoré učia deti o historických prínosoch známych [sexuálne] výstredných ľudí, ak by sme nechceli úmyselne vzdelávať deti smerom k akceptácii výstrednej sexuality ako normálnej?“
„Chceme, aby učitelia, ktorí budú učiť budúce generácie akceptovali výstrednú sexualitu. V skutočnosti na tom závisí naša vlastná budúcnosť. Robíme nábor detí? Stavte sa, že áno,“ dodáva.
Homosexuálny aktivista Michael Swift napísal v roku 1987 v Homosexuálnych komunitných novinách, že školské deti sa stanú explicitnými terčami sexuálnej indoktrinácie. „Budeme ich zvádzať vo vašich školách ... Budú prerobené na náš obraz. Naučia sa po nás túžiť a uctievať si nás,“ napísal vtedy.