Pápež Benedikt XVI. vydal dekrét, ktorým vytvoril novú Pápežsku akadémiu latinských štúdií. Pokúšal sa tak zvýšiť záujem o úradný jazyk Rímsko-katolíckej cirkvi, ktorá sa však v širokom meradle používa aj inde.
Benedikt vo svojom dekréte uznal, že latinčina upadla do nemilosti a hovorí, že budúci kňazi sa v súčasnosti často vo svojich seminároch učia latinčinu len povrchne. Napísal, že nová akadémia bude podporovať latinčinu prostredníctvom konferencií, publikácií a prenášok na katolíckych školách, univerzitách a seminároch.
Ako sa dalo očakávať, dekrét ako aj zakladajúce stanovy boli napísané v latinčine.
Benediktov krok je ďalším dôkazom jeho snahy vrátiť Cirkev k jej tradičným koreňom. Bojuje totiž za to, aby veriaci v dnešnom čoraz sekulárnejšom svete nezblúdili. Benedikt sa svojou podporou „novej evanjelizácie“ pokúsil znovu potvrdiť miesto kresťanstva v spoločnosti v tých častiach sveta, kde zišlo na vedľajšiu koľaj - obeťou konkurencie zo strany letničných cirkví a škandálov sexuálneho zneužívania zo strany vlastných kňazov.
Iniciatíva je tiež olivovou ratolesťou pre tradicionalistických katolíkov, ktorí už dlho žialia nad modernizáciou reformy Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý nahradil latinskú liturgiu omše materinskými jazykmi.
V roku 2007 Benedikt uvoľnil obmedzenia vzťahujúce sa na celebrovanie starej latinskej omše; o tomto ťahu sa podporovatelia vyjadrili, že zvýšil záujem o latinský jazyk a latinskú liturgiu.
Od roku 2005 keď sa Benedikt stal pápežom, Vatikán znovu zaviedol latinčinu do viacerých slávení svätých omší – a to sprostredníctvom Evanjelia, ktoré sa často spieva v tomto starovekom jazyku.
Vatikán tvrdí, že hoci latinčine rozumie len zopár bežných katolíkov, je to univerzálny jazyk, ktorý predstavuje univerzálnu Cirkev a nepodporuje jazyk jednej konkrétnej skupiny pred inou. Kritici tvrdia, že návrat k latinčine je len ďalším dôkazom toho, že dnešná Katolícka cirkev je izolovaná od moderného sveta.