Kardinál Robert Sarah, ktorý je váženým prefektom Kongregácie pre bohoslužbu a sviatosti vo Vatikáne, menovaný do funkcie pápežom Františkom v roku 2014, dal po Mimoriadnej synode o rodine jasne najavo, že akýkoľvek pokus oddeliť učenie katolíckej cirkvi od „pastoračnej činnosti“ je formou „bludárstva a nebezpečnej schizofrenickej patológie.“
Kardinál Sarah adresoval 20. mája na Pápežskom inštitúte Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny, prezentujúc sériu kníh Roberta Cantagalliho „Family, Work in Progress,“ kardinálovi Walterovi Kasperovi a jeho prívržencom jasnú správu. Kasper bol od Konzistória 2014 hlavným zástancom „návrhu“ povoliť prijímanie Eucharistie rozvedeným a znovu zosobášeným a naďalej v tom pokračuje za podpory mnohých nemeckých biskupov.
Kardinál Sarah uviedol, že „africká cirkev bude tvrdo odporovať akejkoľvek rebélii voči učeniu Ježiža a Magistéria.“
„Byť milosrdní? Pravdou je, že pokiaľ ide o používanie tohto kresťanského slova, nie sme precízni. A bez vysvetlenia (tohto slova) ľudí zavádzame. Milosrdenstvo (spôsobuje), že zatvárame oči, aby sme nevideli hriech... Pán je pripravený odpustiť, ale v prípade, že sa k nemu vrátime; ak svoje hriechy ľutujeme,“ dodal. „Kristus bol milosrdný, ale tvrdil, že prerušenie manželstva je cudzoložstvom. Tieto slová nemôžeme interpretovať inak – je to hriech (konať tak) a hriešnik bez ľútosti nemôže prijímať Kristovo telo.“
„Ak to tak funguje v niektorých krajinách (že rozvedení a znovu zosobášení prijímajú Eucharistiu), urážajú tým Krista; je to znesvätenie jeho Tela a sú vinní, pretože konajú vedome,“ povedal kardinál.
„Povoliť v nejakej diecéze to, čo nie je schválené synodou, predstavuje ,znesvätenie Krista,‘“ pokračoval. „Zavádzame ľudí tým, že hovoríme o milosrdenstve bez toho, aby sme vedeli, čo to slovo znamená. Pán nám naše hriechy odpúšťa, ale len ak ich ľutujeme. … Myslím, že je statočnejšie ostať s Kristom na kríži a byť verný jeho slovám. Nie je ľahké žiť Evanjelium.“
Vrcholom kardinálovho povzbudzovania iných prelátov a veriacich bolo jeho jasné vyjadrenie: „Pre Cirkev je výzvou ísť proti prúdu – s odvahou, vierou a bez strachu otvorene kritizovať zavádzanie, manipuláciu a falošných prorokov. Už 2000 rokov sa Cirkev konfrontuje s mnohými protivenstvami, ale s pomocou Ducha Svätého je jej hlas stále počuť.“
Vzhľadom na používanie niektorých slov, ktoré nie je vhodné v Cirkvi použiť a potrebujú objasnenie, povedal: „Je zrejmé, že je nesprávne, ak Cirkev používa vyjadrenia využívané OSN. Máme svoju vlastnú slovnú zásobu na vyjadrenie toho, v čo veríme. Ak je Eucharistia iba chlieb, môžeme ju dať aj rozvedeným ľuďom, ktorí prerušia zväzok.“
„Myslím, že musíme zvážiť, aké slovo použijeme, pretože ľudia počuli biskupov a pápeža a veria, že dôjde k veľkej zmene,“ dodal. „A ak aj dnes počujeme z úst pápeža Františka niečo nové, čo nám ľudia neveria, pretože veria, že k zmene dôjde, ba až k revolúcii, nie je to pravda, pretože Doktrína nepatrí nikomu inému, ako Kristovi, Cirkvi.“
Hovoriac o pomoci tým, ktorí ju potrebujú, spomenul kresťanov, ktorí v dnešnej dobe svedčia v rôznych častiach sveta. „Je jednoduché ísť na periférie... ale s kým ideme? Ak neprinášame Krista, neprinášame nič! Myslím, že najodvážnejšou vecou je ostať kresťanom, ako to dnes robia mnohí kresťania – zomierajú v Pakistane, na Strednom východe či v Afrike.“
Prirovnávajúc ponúknutie pomoci tým, ktorí ju potrebujú, kresťanským rodinám napádaným v rôznych smeroch svetskými obrami, sa kardinál vyjadril: „Nehovorím, že by sme nemali ísť a prinášať Evanjelium, ale odvaha, ktorú musíme prinášať, je tá, ktorá ide proti prúdu tohto sveta, ktorý Evanjelium už viac netoleruje.“
„Vyvíjajúce sa rozhovory sú „otrávené,“ pretože často aj samotní novinári umiestňujú pápeža do opozície Kúrie, čo nie je pravda,“ povedal. „ľudia si totiž myslia, že sme proti sebe; myslia si, že pápež je naklonený myšlienke povoliť prijímanie Eucharistie rozvedeným, čo je koniec koncov tiež len interpretácia jeho slov.“
„Ako povedal Ratzinger – právo, ktoré nie je založené na morálke, sa stáva krivdou. Z tohto dôvodu je potrebné pamätať si kontext sekularizácie, v ktorej žijeme... Vzďaľovanie sa celých častí modernej spoločnosti od kresťanstva ide ruka v ruke s ignoranciou a odmietaním doktríny a kultúrnej identity.“
Hovoriac o Synode v októbri 2014 kardinál povedal: „Bolo zrejmé, že skutočná pozornosť sa nevenovala a nevenuje otázke rozvedených a znovu zosobášených osôb, ale tomu, či sa bude učenie Cirkvi považovať za nedostupný ideál; nedosiahnuteľný a tým pádom s potrebou prispôsobovania sa, aby mohol byť propagovaný dnešnému modernému svetu. Ak budú veci vyzerať takto, potom to nevyhnutne vyžaduje objasnenie toho, či je pre človeka Evanjelium radostnou zvesťou alebo nepotrebným, viac neprijateľným bremenom.“
Na otázku, voči akým ideológiám dnes bojovať, odhalil kardinál klamstvo a nedostatok lásky, ktoré v sebe nesú. „Jednou z najnebezpečnejších ideológií dneška je tá gender, podľa ktorej neexistujú žiadne ontologické rozdiely medzi mužom a ženou, že identita muža a ženy nebola určená prírodou. … Povedať, že ľudská sexualita sa neopiera o identitu muža a ženy, ale o sexuálnu orientáciu, ako je homosexualita, je snovým totalitárstvom a skutočnou ideológiou, ktorá popiera realitu vecí. … nemyslím si, že pre takéto zavádzanie existuje nejaká budúcnosť.“
„Jedna vec,“ dodal, „je rešpektovať homosexuálov ako osoby, ktoré majú právo byť naozaj rešpektované; inou je propagovať homosexualitu. Aj rozvedení a znovu zosobášení ľudia majú právo byť rešpektovaní, ale Cirkev nemôže propagovať nový koncept rodiny. Ľudia – homosexuáli sú prvými obeťami tohto kolísania. … Úlohou Cirkvi je hlásať kresťanské učenie a pravdu manželskej lásky, ktoré privádzajú človeka k plnému uvedomeniu sa.“