Najvyšší súd rozhodol, že americká ústava v sebe zahŕňa neodňateľné právo na „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia.
V rozhodnutí, ktoré bolo vynesené vďaka víťazstvu v pomere 5:4, sudcovia rozhodli, že štrnásty dodatok ústavy požaduje, aby jednotlivé štáty udeľovali manželskú licenciu aj homosexuálnym párom.
Sudcovia tiež rozhodli, že ktorýkoľvek štát musí uznať takýto zväzok, hoci bol uzavretý v inom štáte.
Sudca Anthony Kennedy sa pripojil k liberálnemu krídlu Stephena Breyera, Ruth Bader Ginsburgovej, Sonie Sotomayorovej a Eleny Kaganovej. Práve oni sú i autormi rozhodnutia napísaného na 28 stranách.
Každý zo štyroch sudcov, ktorí s týmto rozhodnutím nesúhlasili - hlavný sudca John Roberts, Antonin Scalia, Clarence Thomas a Samuel Alito - napísal svoje vlastné nesúhlasné stanovisko.
Konzervatívci napísali, že názor väčšiny sudcov ohrozuje náboženskú slobodu, prekrúca ústavu a americkému ľudu odoberá právo hlasovať.
V prípade Obergefell v. Hodges šlo o homosexuálny pár z Ohia, ktorý letel do Marylandu preto, aby mal sedem minútový „sobášny“ obrad, ktorému predsedala jedna z tiet partnerov na pristávacej dráhe letiska. Vlani v novembri, Šiesty obvodný odvolací súd v Ohiu potvrdil tradičné manželstvo a rozhodol, že všeobecne uznávané právo na manželstvo sa vzťahuje iba na to manželstvo, ktoré sa ako manželstvo chápalo v celých dejinách - teda zväzok jedného muža a jednej ženy.
Pri anulácii tohto rozhodnutia piati liberálni sudcovia dôrazne podporili názor, že ústava je živým dokumentom, ktorej výklad spadá pod právomoc ustavične sa obmieňajúceho tímu osvietených sudcov. Sudcovia napísali, že napriek tomu, že Zakladajúci otcovia nešpecifikovali právo na „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia, sudcovia napísali, že vášnivo prahli po „informovanejšom porozumení“ toho, ako „sa viac tešiť zo slobody ako ju [dnes] chápeme“.
Nevzali pritom do úvahy milióny občanov, ktorí v desiatkach štátov hlasovali za pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na ochranu manželstva. Podľa nich sú to ľudia, ktorí sa pred homosexuálmi túžia „uzatvoriť“, ktorí ich chcú len „znevažovať“ a prejavovať im „neúctu a podradnosť“ a spôsobujú im „zranenia zo strany hodnostárov“.
„Tieto otvorené útoky na charakter spravodlivo zmýšľajúcich ľudí budú mať vplyv – a to tak v spoločnosti, ako aj na súde,“ napísal sudca Roberts vo svojom nesúhlasnom stanovisku.
Na druhej strane, homosexuálne páry, ktoré sa snažia zmeniť definíciu inštitúcie pretrvávajúcu celé tisícročia, nie sú obviňované z „neúcty voči idey manželstva“; iba požadujú, aby „neboli odsúdení k životu v osamelosti a vylúčení z účasti na jednej z najstarších inštitúcií civilizácie. Žiadajú o rovnakú dôstojnosť v očiach zákona“.
„Ústava im toto právo zaručuje,“ nakoniec uzavreli.
Všetky štyri nesúhlasné stanoviská označili toto rozhodnutie ako príklad nedomysleného súdneho aktivizmu, ktorý zmaril demokratický proces.
Malilinký rozdiel v pomere hlasovanie ešte viac rozprúdil polemiku.
„Minimálne dvaja členovia väčšinovej skupiny Najvyššieho súdi mali zákonnú povinnosť zriecť sa účasti na prípade a zdržať sa hlasovania,“ napísala po tomto rozhodnutí nadácia Foundation for Moral Law (Nadácia pre mravný zákon, pozn. prekladateľa), čo je organizácia zasadzujúca sa za manželstvo.
Kritici spochybnili nestrannosť a dodržiavanie sudcovskej etiky zo strany sudkyne Ginsburgovej a sudkyne Kaganovej, keďže obe sudkyne vykonávajú „sobášne“ obrady osôb rovnakého pohlavia.
Bez ich hlasov by rozhodnutie potvrdilo tradičné manželstvo pomerom 4:3.
Nadácia napísala: „Ich zlyhanie pri zrieknutí sa účasti na prípade spochybňuje platnosť tohto rozhodnutia.“