Čo by si zosnulý kardinál Alfonso Lopez Trujillo pomyslel o nedávnych udalostiach odohrávajúcich sa v Pápežskej rade pre rodinu, ktorej od roku 1991 do roku 2008 sám predsedal?
Poznal som tohto zosnulého kardinála osobne. Bol jedným z najväčších obrancov posvätnosti ľudského života a učenia Cirkvi o posvätnosti a nedotknuteľnosti rodiny na celom svete. V roku 1996 a tiež 1999 bol v Británii hosťom SPUC (angl. skr. Spoločnosti pre ochranu nenarodeného dieťaťa).
V júni 2005 arcibiskup Peter Smith, vtedajší arcibiskup diecézy Cardiff, písal o úzkej spolupráci Spoločnosti SPUC s Pápežskou radou pre rodinu. Jeho Eminencia napísala:
Boli sme svedkami toho, ako sa pán John Smeaton, národný riaditeľ Spoločnosti pre ochranu nenarodeného dieťaťa, oddal nanajvýš chvályhodnej veci [sic] a obzvlášť sa – spolu s mimovládnymi organizáciami – zapojil do propagácie hodnoty rodiny a života, a tak bol v tejto oblasti nášmu dikastériu veľmi užitočný.
V správe o homílii pápeža Benedikta XVI., ktorú predniesol pri pohrebe Jeho Eminencie, Catholic News Agency uviedla:
Alfonso Lopez Trujillo, ktorého heslom bolo „Veritas in caritate“, venoval „celý život obhajovaniu pravdy“, povedal pápež.
Koľko sa však toho v Pápežskej rade pre rodinu (PCF) zmenilo!
Podľa Catholic World Report sa pod záštitou PCF tento rok konali tri samostatné semináre, ktorých zámerom bolo nájsť „možnosť evolúcie cirkevnej doktríny o manželstve“. Dozvedáme sa tiež, že semináre neboli zverejnené, napriek tomu, že neboli ani „tajné“.
Catholic World Report uvádza:
Medzi účastníkmi bol otec Eberhard Schockenhoff, profesor morálnej teológie na univerzite vo Freiburgu v Nemecku. Otec Schockenhoff pracuje tiež ako poradca Nemeckej biskupskej konferencie... Okrem svätého prijímania pre rozvedených a znovu zosobášených, otec Schockenhoff presadzuje schválenie homosexuálnych klerikov a považuje „stabilné“ homosexuálne vzťahy za etické... Schockenhoffov postoj podporil aj otec Gianpaolo Dianin, odborník na pastoračnú starostlivosť o rodinu a člen teologickej fakulty Triveneto... V otázke Eucharistie a „neregulárnych zväzkov“ otec Dianin skonštatoval, že dnes, vzhľadom na súčasné problémy, ktoré sekularizmus predkladá katolíckemu manželstvu, existujú mnohí pastieri, ktorí chcú pre svojich farníkov „niečo“ urobiť, ale cítia sa obmedzení cirkevnou disciplínou, ktorá ich ťažkosti „chápe len málo“.
Tieto semináre nie sú v tejto Rade ojedinelým príkladom opozície voči doktrinálne zdravej starostlivosti o rodinu, ktorá v PCF stále prevláda. (Pozrite si môj blogpost a zistíte, prečo je SPUC znepokojené pripustením rozvedených a znovu zosobášených katolíkov k svätému prijímaniu a môj blogpost ohľadom postoja SPUC k manželstvu osôb rovnakého pohlavia s názvom Children are being sacrificed on the altar of adults’ sexual „rights“ ,t. j. Deti sú obetované na oltáre sexuálnych „práv“ dospelých.)
Minulý rok v januári Pápežská rada pre rodinu zorganizovala stretnutie týkajúce sa Synody o rodine. Hovorca anglicky hovoriacej skupiny v správe odignoroval zástupcov SPUC, ktorí sa snažili vzniesť námietky voči tomu, že v záverečnom relatiu Synody sa neobjavila žiadna zmienka o potrate. Hovorca poukázal radšej na Cirkev smerujúcu požiadavku reagovať na „práva“ súvisiace s transgenderizmom.
Navyše, keď sa zástupcovia SPUC pripojili k iným delegátom, aby požiadali arcibiskupa Paglia, súčasného prezidenta PCF, aby objasnil svoje stanovisko k návrhu pripustiť„znovu zosobášené“ osoby k svätému prijímaniu bez zmeny života, zdalo sa, akoby nezdieľal ich obavy. Jeho Excelencia im povedala, aby si nerobili starosti, a že zmena v disciplíne by sa týkala len malého počtu prípadov.
Podľa toho, ako som počas mnohých rokov poznal kardinála Trujilla, Jeho Eminencia sa určite otáča v hrobe, keď počúva, čo sa dnes deje na Pápežskej rade pre rodinu (zriadenej pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1981 „na podporu pastoračnej služby a apoštolátu rodinám - prostredníctvom uplatňovania učenia a smerníc cirkevného Magistéria s cieľom pomôcť kresťanským rodinám napĺňať ich výchovné i apoštolské poslanie“).
Aké tragicky prorocké (najmä posledná veta v dole uvedenom citáte) sú slová štúdie, ktorú podpísal kardinál Alfonso Lopez Trujillo 13. mája 2006, a ktorá bola predložená pápežovi Benediktovi XVI. pod názvom „Rodina a ľudské plodenie“:
Pravdou je, že prirodzená inštitúcia manželstva a rodiny nebola nikdy obeťou násilných útokov tak veľmi, ako je tomu teraz. Z radikálnych hnutí sa vynorili nové modely rodiny... homosexuálne páry tvrdia, že majú rovnaké práva ako tie, ktoré sú vyhradené mužom a ženám; dokonca tvrdia, že majú právo na adopciu.
...Nie je to záležitosť nejakej alternatívnej činnosti alebo niečoho, čo by konkurovalo ostatným sektorom pastorácie... Centralita pastoračnej starostlivosti o rodinu a o život charakterizuje účinnosť pastoračnej služby Cirkvi. Dnes sa nová evanjelizácia, na ktorej je rodina povolaná mať účasť, ocitá v situácii, v ktorej musí reagovať na výzvy, ktoré nie je prehnané nazvať epochálnymi. Tieto výzvy, ktoré úzko súvisia s rodinou, sa týkajú civilizácie lásky a služby voči životu [vykonávanej] prostredníctvom zodpovedného otcovstva a materstva.
Svätý Otec Benedikt XVI. biskupom zastupujúcim latinskoamerickú Biskupskú komisiu pre rodinu a život povedal: „Je preto nevyhnutné a naliehavé, aby sa každý človek dobrej vôle usiloval... chrániť základné hodnoty manželstva a rodiny, ktoré sú ohrozované súčasným fenoménom sekularizácie.“
Mne sa zdá, akoby bol v súčasnosti duch sekularizácie živý a zdravý a dozeral na Pápežskú radu pre rodinu.