Budúca zdravotná sestra Shelly Cawleyová a jej manžel Jeremy Cawley, riaditeľ Kresťanského združenia mladých ľudí, sa o dieťaťko nesnažili, no možnosti otehotnieť sa ani nebránili.
Keď Shelly zistila, že čakajú prvé dieťa, obaja manželia boli veľmi šťastní. „Mať dieťa s človekom, ktorého ľúbite, je jednoducho úžasné,“ povedala Shelly.
Pár plánoval prirodzený pôrod a každý týždeň navštevoval prípravný kurz. „Mali sme to dopredu premyslené,“ vysvetľuje Shelly, no „potom som sa zrazu musela svojho plánu vzdať.“
V ôsmom mesiaci gravidity našli lekári Shelly v nohe krvnú zrazeninu, preto jej krv riedili.
Shelly nakoniec praskla plodová voda a Jeremy ju musiel zaviesť do nemocnice. Pôrod sa však neuskutočnil.
Shelly trpela preeklampsiou, poruchou, ktorá sa vyznačuje vysokým krvným tlakom a zvýšeným obsahom bielkovín v moči. Ak sa táto zdravotná komplikácia nelieči, môže viesť k nefunkčnosti pečene a obličiek a hrozí aj nahromadenie tekutiny v pľúcach. Shelly diagnostikvali aj HELLP syndróm, život ohrozujúce ochorenie, ktoré sa spája s rozpustením červeným krviniek, so zvýšenými pečeňovými enzýmami a so zníženým počtom krvných doštičiek.
Lekári Shelly oznámili, že pôrod musí prebehnúť urgentným cisárskym rezom.
Cestou na pôrodnú sálu mala Shelly „zlú predtuchu.“ „Hovorila som lekárom, že mám strach z toho, že sa neprebudím,“ povedala.
A tak sa aj stalo.
Cisársky rez dopadol úspešne a na svet prišla Rylan Grace Cawleyová. Shelly sa však neprebudila. Jeremy držal v náručí ich novorodenú dcéru, keď mu lekári povedali, že v pľúcach jeho manželky sa hromadí tekutina a nedokáže dýchať bez pomoci prístrojov.
Shelly nakoniec upadla do kómy. Lekári neskôr zistili, že kým bolo dieťaťko v maternici, krvná zrazenina bola v nohe, no keď sa Rylan narodila, zrazenina sa dostala do pľúc a spôsobila pľúcnu embóliu.
Krvný tlak mamičky bol 60/40 a srdce bilo 180-krát za minútu. Shelly pripojili k prístroju, ktorý lekári nazývajú „prístroj poslednej šance.“ Do pľúc jej vháňali vzduch tak intenzívne, až sa triasla posteľ, na ktorej Shelly ležala, hovorí jej manžel Jeremy.
Lekári usúdili, že môžu iba čakať, či sa Shelly z kómy prebudí. „Lekári pre ňu urobili, čo bolo v ich silách, to je isté. Boli presvedčení, že Shelly strácajú,“ spomína Jeremy.
Práve vtedy sa lekári rozhodli zhromaždiť celú rodinu. „Nevedeli sme, ako to Shelly zvládne,“ povedala zdravotná sestra Ashley Manusová pre americký denník Washington Post.
Zdravotnícky personál nemocnice Carolinas HealthCare System Northeast používa metódu klokankovania (metóda priameho kontaktu matky s dieťaťom, pozn. prekl.), aby tak upevnili puto medzi matkou a dieťaťom. Fyzický dotyk stimuluje rozvoj mozgu novorodenca, stabilizuje srdcovú činnosť a pomáha udržať optimálnu telesnú teplotu. Zdravotná sestra Manusová navrhla, aby malú Rylan položili Shelly na hruď. „Aj kvôli Shelly sme chceli, aby sme raz dieťatku mohli povedať: ‚Tvoja mamička ťa držala v náručí,‘ zdôvodnila sestra.
„Shelly by možno niekde v podvedomí začula, ako na ňu jej dieťatko volá,“ povedala sestra Manusová. „Pomysleli sme si, že to nemôže uškodiť, tak sme to vyskúšali.“
Sestričky priniesli novonarodenú Rylan do izby, kde ležala Shelly. „Niekde hlboko vo vnútri som dúfala, že Shelly žije, že cíti blízkosť svojho bábätka a počuje ho a že jej materský inštinkt sa prebudí,“ verila sestrička Manusová.
Jeremy hovorí, že „keby Shelly cítila vôňu svojho bábätka, keby cítila jeho blízkosť a počula ho, hoci bola v kóme, mala by dôvod bojovať. Lekári potrebovali, aby začala bojovať.“
Položili bábätko na jej hrudník, no maličká Rylan okamžite zaspala. „Trošku sme Rylan uštipli a pošteklili, aby ju Shelly počula plakať,“ povedal Jeremy.
A potom sa malá Rylan na maminej hrudi rozplakala.
Len čo dieťa zaplakalo, životné funkcie mamičky sa obnovili.
Jeremy hovorí, že Rylan zachránila svojej mame život. „Všetci lekári tvrdili, že ďalší pokrok by nebol možný, keby Shelly [tú] noc neprežila,“ povedal.
Lekári udržiavali Shelly v umelom spánku, aby jej mohli zabezpečiť náležitú starostlivosť, ktorá zahŕňala 21 jednotiek krvi, dýchací prístroj a kardiopulmonálny bajpas. Počas týždňového martýria Jeremy obliekal Rylan tričko, ktoré patrilo Shelly, aby mohla jeho dcérka cítiť maminu vôňu. Naučil sa dokonca, ako treba odsávať mlieko. „Za ten čas, čo medzi nami Shelly nebola, si naša rodina prešla neuveriteľne emotívnou a spirituálnou cestou,“ povedal Jeremy. „Boh držal nad všetkým svoju ochrannú ruku.“
Shelly sa nakoniec prebrala. Jeremy hovorí, že sa jej najprv opýtal, „či vie, kto je..., či vie, ako sa volá a ona veľmi zadýchane vyslovila jeho meno.“ „Bolo to neskutočné.“
Jeremy potom doniesol Shelly ich dcérku Rylan, ktorá mala vtedy jeden týždeň. Shelly „sa ešte stále nehýbala,“ povedal Jeremy, „no keby ste videli jej oči – hneď ako som priniesol Rylan, neodtrhla od nej zrak. Shelly z nej nespustila oči. Položil som Rylan na jej hrudník.“
Washington Post uvádza, že Jeremy odhrnul Shelly vlasy z čela a spýtal sa jej: „Si šťastná?“
Shelly prikývla.
„Musím ti toho toľko povedať,“ dodal Jeremy.