Ako otec ôsmych detí chcem svoje deti obrániť. Vyzývam tiež otcov po celom svete, aby urobili to isté. Povzbudzujem ich, aby sa postavili a bojovali za právo svojich detí na zdravie a šťastie, ako aj za ich právo na to, aby boli vychovávané bez nevhodnej a škodlivej propagandy.
Hovorím o súčasnom celosvetovom pokuse nanútiť všetkým deťom sexuálnu výchovu, ktorá by sa mala skôr nazývať sexuálnym zneužívaním, než výchovou. Pretláča ju Amerika, EÚ a OSN. Pod hrozbou odmietnutia pomoci ju pretláčajú rozvojovým krajinám, ale aj svojim vlastným občanom. Je smutné, že túto škodlivú výchovu západného sveta povoľujú a zavádzajú aj viacerí biskupi Katolíckej cirkvi a tí, ktorí sú zodpovední za katolícke školstvo.
Prečo je škodlivá?
Po prvé: Zakladá sa na výskume Alfreda Kinseyho, o ktorom je známe, že prehliadal, keď výskumné spoločnosti počas jeho experimentov sexuálne obťažovali deti.
Doktorka Judith Reismanová, výskumníčka, ktorá prišla na Kinseyho zradu, mi povedala, že ten, kto používa výskum doktora Kinseyho, používa zároveň „ten istý psychopatický zdroj, ktorý uvádza, že deti sú sexuálne od narodenia a ktorý nariadil sexuálne mučenie až 2035 dojčiat a detí kvôli svojim takzvaným ,údajom‘.“
Po druhé: To, čo sa učí, je pre deti preukázateľne škodlivé. Vezmite si napríklad takú normalizáciu homosexuality, čo je sine qua non [nevyhnutná podmienka, pozn. prekl.] modernej sexuálnej výchovy.
Každý mysliaci človek vie, že homosexuálna aktivita je škodlivá. Sekulárnych štúdií, ktoré dokazujú prevahu pohlavne prenosných chorôb medzi aktívnymi homosexuálmi je priveľa na to, aby sme sa nimi podrobne zaoberali. Treba sa však pozrieť aj na psychické ujmy. V roku 2001 vláda sponzorovala štúdiu, ktorá bola urobená na takmer 6000 dospelých. Štúdia bola zverejnená v Archives of General Psychiatry („Journal of the American Medical Association“ – „Časopis americkej komory lekárov“) a zistila nasledovné:
Muži s homosexuálnym správaním majú v porovnaní s heterosexuálnymi mužmi:
· o 727 % väčšiu pravdepodobnosť toho, že budú v nejakom bode svojho života trpieť bipolárnou poruchou.
· o 620 % väčšiu pravdepodobnosť, že budú v istom okamihu svojho života trpieť obsedantno-kompulzívnou poruchou
· o 421 % väčšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť panickou poruchou
· o 235 % väčšiu pravdepodobnosť, že budú v určitom okamihu svojho života trpieť depresiou
Ženy s lesbickým správanim v porovnaní s heterosexuálnymi ženami:
· o 405 % väčšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť návykovým užívaním nejakej látky
· o 241 % väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať počas svojho života poruchy nálad
· o 209 % väčšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť počas svojho života dvoma alebo viacerými duševnými poruchami
Výskumní pracovníci zhrnuli, že „zistenia podporujú predpoklad, že ľudia s homosexuálnym správaním sú vystavení vyššiemu riziku duševných porúch“.
Je teda milosrdnejšie ponechať deti napospas týmto nebezpečenstvám alebo ich sprevádzať tak, aby vo svojom živote robili rozhodnutia, ktoré by im zaistili zdravý život?
Samozrejme, kritici budú tvrdiť, že tieto psychické problémy sú dôsledkom spoločenského nesúhlasu s homosexuálnym správaním, alebo že sú dôsledkom jeho stigmatizácie. Štúdia však bola vykonaná v Holandsku čiže v národe, ktorý má voči homosexualite najtolerantnejší a najotvorenejší postoj na svete. (Sandfort, Theo GM, et. Al., „Same-Sex Sexual Behavior and Psychiatric Disorders“ - „Homosexuálne správanie a duševné poruchy“, Archives of General Psychiatry („Journal of the American Medical Association“ – „Časopis americkej komory lekárov“), zv. 58, č. 1, január 2001)
Tí, ktorí by vytrvalo popierali silu vedeckých dôkazov o škodlivosti [takéhoto správania] – azda preto, že by ho odignorovali ako zaujaté – musia uveriť slovám samotných homosexuálnych aktivistov.
V mojej krajine, v Kanade, sa „manželstvo“ osôb rovnakého pohlavia zlegalizovalo v roku 2005. Po tom, čo od schválenia „manželstva“ osôb rovnakého pohlavia prešli roky, kanadský aktivista za práva homosexuálov Gens Hellquist vysvetlil, prečo vládu žiada o väčšie množstvo peňazí zo zdravotníctva pre LGBT komunitu. „Máme tie najhoršie chorobopisy v tejto krajine,“ povedal. „Zdravotné problémy, ktoré postihujú queer Kanaďanov zahŕňajú nižšiu priemernú dĺžku života (než je kanadský priemer), samovraždy, vyššiu mieru užívania návykových látok, depresie, nedostatočný prístup k starostlivosti a HIV/AIDS.“
„Máme všetky druhy zdravotných problémov a všetky sa v našej komunite šíria ako epidémia,“ dodal. „V homosexuálnej komunite máme vyšší výskyt rakoviny konečníka, lesbičky majú vyššie percento rakoviny prsníka.“
Uzavrel to slovami:„Teraz, keď sa už môžeme sobášiť, tak si každý myslí, že už máme po problémoch. Mnohé úmrtia, ktoré sa vyskytujú v našej komunite, sú skryté, nevidíme ich. No tí z nás, ktorí pracujú v prvej línii, ich vidia. A mňa už nebaví sledovať ako moja komunita umiera.“
Môžeme teda vidieť, že tým, že moderná sexuálna výchova normalizuje homosexuálny sex (a nieto ešte všetky ostatné sexuálne odchýlky), skutočne škodí našim deťom. A my, otcovia, sme povolaní naše deti chrániť a brániť.
Rodičia - viac než kedykoľvek predtým - potrebujú pomoc Cirkvi pri obrane ich práva byť primárnymi vychovávateľmi svojich detí. Avšak príliš mnohí biskupi a kňazi sa podvolili požiadavkám svetskej spoločnosti a dovolili, alebo dokonca privítali, túto škodlivú sexuálnu výchovu na katolíckych školách. Ponechali rodiny – a hlavne deti – vlkom.
Moja žena a ja sme urobili ťažké rozhodnutie, že budeme našich osem detí vyučovať doma. Urobili sme tak práve preto, že ich odmietame vystaviť tejto sexuálne škodlivej sexuálnej výchove vyučovanej aj na katolíckych školách.
Často sme počúvali, že Vatikán si zhromažďuje rôzne poklady, s ktorými by sa mal podeliť s celým svetom. Toto nezmyselné tvrdenie je v istom zmysle pravdivé. Skutočnými pokladmi, ktoré Cirkev vlastní, sú Kristove pravdy - majstrovský plán na zdravie a šťastie v každej oblasti mravného života. Cirkev má teda kľúč k výchove o sexualite podľa Božieho plánu. Máme veľké poklady ako Casti connubii, Humanae vitae, Familiaris consortio a samozrejme teológiu tela svätého Jána Pavla II. – a to všetko je pripravené na to, aby sa to vyučovalo.
No zatiaľ, čo sa takmer vo všetkých školách (vrátane tých katolíckych) vyučuje škodlivá sexuálna výchova, tieto poklady Cirkvi sa deťom na väčšine katolíckych škôl odpierajú.
V mojej krajine, v Kanade, biskupi pripustili na katolíckych školách homosexuálne združenia. Dohodli sa, že o nemorálnosti homosexuálneho sexu sa na katolíckych školách nebude hovoriť.
Prečo to naši pastieri urobil? Predovšetkým kvôli hrozbe odobratia štátnych dotácii pre katolícke školy, ale aj z ohľadov spoločenského prijatia a prestíže, ktorú takéto konanie prináša.
Otcovia sa teraz musia postaviť za svoje rodiny, aby naši biskupi videli, že im nedovolíme vymeniť duchovný život našich detí za peniaze a prestíž.
Ježiš sa spýtal rečnícku otázku: „Je medzi vami človek, ktorý dá synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo mu dá hada, keď ho prosí o rybu?“ Zdá sa, že mnohí z našich duchovných otcov by dali našim deťom kamene namiesto chleba, ktorý potrebujú a jedovaté hady namiesto rýb.
Teraz je čas rodičov. Čas na to, aby sa v mene svojich detí dožadovali svojich práv, ktoré im – ako primárnym vychovávateľom svojich detí – patria.
V konečnom dôsledku je totiž prvoradou úlohou nás, rodičov, zabezpečiť našim deťom, pokiaľ možno, najlepšie podmienky na to, aby boli zdravé a aby dosiahli večné šťastie.
John-Henry Westen