Nech nik nehovorí: Prijal som Ducha Svätého, ako to, že nehovorím v rozličných jazykoch?
Dnešná slávnosť nám pripomína Pána veľkého Boha a veľkú milosť [Ducha Svätého], ktorá bola do nás vliata. Slávnosť slúži na to, aby sa uchovala v pamäti udalosť, ku ktorej kedysi došlo...
Dnes slávime zostúpenie Ducha Svätého. Pán zoslal z neba Ducha Svätého, čo sľúbil, keď bol na zemi. Sľúbil, že ho zošle z neba za týchto podmienok: „Nemôže prísť, dokiaľ neodídem. Keď odídem, pošlem vám ho“ (Jn 16, 7). Keďže trpel, zomrel, vstal z mŕtvych, vystúpil do neba, zostávalo už len dodržať sľub.
Jeho učeníci očakávali [naplnenie prísľubu] a bolo to – tak je napísané – stodvadsať osôb (porov. Sk 1, 15). Počet desaťkrát vyšší od počtu apoštolov. Kristus si vybral dvanástich apoštolov, ale Ducha zoslal na stodvadsať osôb.
Tí, ktorí očakávali naplnenie Kristovho prísľubu, boli zhromaždení v tom istom dome a modlili sa. Preto všetci túžili rovnakou vierou po tom, o čo prosili s rovnakou modlitbou a čo očakávali s rovnakou duchovnou túžbou. Boli novými mechmi, očakávali nové víno z neba (porov. Mt 9, 17) a toto nové víno prišlo. Veď veľký strapec hrozna bol už vylisovaný a oslávený. V evanjeliu čítame: "Nebol ešte daný Duch, pretože Kristus ešte nebol oslávený" (porov. Jn 7, 39)
Dar jazykov
Už ste počuli, že ako odpoveď na očakávanie prišiel veľký zázrak. Každý zo všetkých prítomných vedel svoj vlastný jazyk. Prišiel Duch Svätý. Naplnil ich a začali hovoriť v rozličných jazykoch každého ľudu, ktoré nepoznali a ani sa neučili. Tie ich naučil ten, ktorý prišiel. Vstúpil, naplnil ich, vylial sa na nich.
A v tej dobe bolo hovorenie rozličnými jazykmi znakom [jeho prítomnosti]. Ktokoľvek prijal Ducha Svätého, len čo bol plný Ducha, začal hovoriť v jazykoch všetkých (porov. Sk 10, 46), a nielen tí stodvadsiati. To isté Písmo nám hovorí, že tí ľudia po tom, čo uverili, boli pokrstení, prijali Ducha Svätého, hovorili v jazykoch všetkých prítomných národov. Prítomní žasli. Niektorí boli naplnení údivom, iní sa im vysmievali vraviac: „Tí sú opití a plní muštu“ (porov. Sk 2,1-13).
Posmievali sa im, ale hovorili niečo pravdivé. Naozaj boli mechmi naplnenými novým vínom. Počuli ste čítanie z evanjelia: „Nikto nevlieva nové víno do starých mechov“ (Mt 9,17). Telesný človek nemôže pochopiť duchovné veci (porov. 1 Kor 2, 14). Žitie podľa tela je staroba, milosť je novosť. Čím viac bude človek obnovený v lepšieho, tým hlbšie pochopí všetko to, čo je pravda. Nové víno kypelo a z kypiaceho vína prýštili rozličné jazyky národov.
Predobraz Cirkvi
Dnes sa už, bratia, azda nedáva Duch Svätý? Ktokoľvek si toto myslí, nie je hodný prijať ho. Určite sa dáva aj dnes. Prečo teda nikto nehovorí v jazykoch všetkých národov, ako v tých časoch hovoril ten, kto bol naplnený Duchom Svätým? Prečo? Pretože sa už naplnilo to, čo symbolizoval ten zázrak. Čo symbolizoval?
Na sviatok Nanebovstúpenia – spomínate si? – sme povedali, že Pán Ježiš zveril svoju Cirkev do opatery [apoštolom] a potom vystúpil do neba. Učeníci sa ho opýtali: Kedy príde koniec sveta? A on: „Vám neprislúcha poznať časy a chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou“ (Sk 1, 7). A potom sľúbil to, čo sa dnes vyplnilo: „Prijmete moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami v Jeruzaleme a v celej Júdei a Samárii, až po kraj zeme“ (porov. Sk 1 ,8).
Celá Cirkev bola v tej dobe zhromaždená v jedinom dome a prijala Ducha Svätého. Spočívala v niekoľkých mužoch, ale bola v jazykoch celého sveta. Predobrazovala rozšírenie, ktoré mala potom. Čo iné predobrazoval fakt, že tá malá Cirkev hovorila v jazykoch všetkých národov, ak nie realitu dneška, že táto veľká Cirkev rozšírená od Východu po Západ hovorí v jazykoch všetkých národov? Teraz sa potvrdzuje vtedajšie prisľúbenie.
Počuli sme, teraz môžeme kontrolovať. „Čuj, dcéra, a pozoruj“ (Ž 45,1). Tej istej kráľovnej [Cirkvi] bolo povedané: Čuj, dcéra, a pozoruj. Počúvaj prísľub, pozoruj jeho uskutočnenie. Neoklamal ťa tvoj Boh, neoklamal ťa tvoj ženích, neoklamal ťa ten, ktorý ti vlastnou krvou zaobstaral veno, neoklamal ťa ten, ktorý ťa premenil zo škaredej na peknú, z nečistej na pannu. Tebe samotnej bol daný prísľub, ktorý sa týkal tvojej budúcnosti. Ale prísľub, ktorý ti bol daný vtedy, keď si mala len niekoľko osôb, sa uskutočnil teraz, keď máš mnoho osôb.
Duch Svätý oživuje Cirkev
Preto nech nik nehovorí: Prijal som Ducha Svätého, ako to, že nehovorím v rozličných jazykoch? Ak chcete mať Ducha Svätého, pokúste sa chápať, bratia. Náš duch, pre ktorý žije každý človek, sa nazýva duša. Náš duch, pre ktorý žije každý jednotlivý človek, sa nazýva duša. A pozrite, čo robí duša v tele.
Duša oživuje všetky údy. Očami vidí, ušami počuje, nozdrami vníma vône, jazykom hovorí, rukami koná, nohami kráča. Duša je prítomná súčasne vo všetkých údoch, aby ich oživovala. Duša dáva život všetkým, prerozdeľuje úlohy každému. Oko nepočuje, ucho nevidí, nevidí jazyk ani nehovorí ucho alebo oko, ale napriek tomu žije: žije ucho, žije jazyk. Úlohy sú rozličné, ale život je spoločný všetkým.
Taká je Božia Cirkev: v niektorých svätých robí zázraky, v niektorých svätých ohlasuje pravdy, v iných svätých uchováva panenstvo, v iných svätých uchováva manželskú čistotu, v iných to a v iných tamto: každý jednotlivec plní vlastnú úlohu, ale všetci rovnako žijú.
A čím je duša pre ľudské telo, tým je Duch Svätý pre Kristovo telo, ktorým je Cirkev (porov. Kol 1, 18). Duch Svätý koná v celej Cirkvi to, čo koná duša vo všetkých údoch jediného tela.
Hľa, čomu sa máte vyhnúť, akej veci sa mate vystríhať, čoho sa máte báť: môže sa stať, že v ľudskom tele, ba z ľudského tela bude odseknutý nejaký úd: ruka, prst, noha. Azda nasleduje duša amputovaný úd? Keď bol tento naviazaný na telo, žil. Keď je amputovaný, stráca život. A tak nejaká osoba je kresťanská katolícka, dokiaľ žije v tele. Keď sa od neho odtrhne, stane sa heretickou a Duch nenasleduje amputovaný úd. Ak teda chcete žiť v sile Ducha Svätého, zachovávajte lásku, milujte pravdu, túžte po jednote a dosiahnete večnosť. Amen.
Augustínovu Reč 267 z taliančiny s prihliadnutím na latinský originál preložil o. Ján Krupa.