Žijeme vo zvláštnej a čudnej dobe, v ktorej sa mnohým nezvyčajným – niektorí by povedali priam nebezpečným – názorom, ihneď pripisuje taká dôveryhodnosť a pozornosť, že ľudia ich bleskurýchlo akceptujú. Vidíme, ako sa „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia inštitucionalizovali neuveriteľným tempom vo väčšine krajín Západu a teraz si podobným spôsobom nárokuje gender identita popredné miesta v popkultúre, na bilboardoch, v zákonoch a súdnych sieňach.
Daniel Mattson, teraz už ´čistý´ katolík, ktorého priťahovalo rovnaké pohlavie (SSA – same-sex attraction), preukázal Cirkvi a svetu napísaním svojej knihy Why I Don´t Call Myself Gay (Prečo sa nenazývam gayom) neoceniteľnú službu. Dan je dlhodobým členom Courage (Odvaha), celosvetového katolíckeho apoštolátu, ktorý slúži ľuďom so SSA.
V Katolíckej cirkvi sa v tichosti, ale odhodlane, bojuje o to, ako čo najlepšie pastoračne viesť SSA ľudí a na stránkach Why I Don´t Call Myself Gay Mattson pohotovo predstavuje dva enormné problémy, ktorým čelí Cirkev v tomto kritickom dejinnom okamihu.
Prvým je, že niektorí SSA katolíci sa nesnažia zavrhnúť svoju „gay“ identitu, ale práve naopak, zachovávajú si ju a pestujú ako svoju osobnú výnimočnosť, či už ide o muža alebo ženu. Sú hrdí na to, že sa môžu nazývať zároveň „gay a katolík“, pričom ich vôbec netrápi, že porušujú náuku Cirkvi o zvrátenosti homoerotickej túžby. A môžu byť aj ´čistí´, no napriek tomu uprednostňujú chváliť sa tým, že sú „gaymi“ a pokladajú to za špeciálny Boží dar.
Druhý problém spočíva v tom, že stále rastie počet kňazov a prelátov, ktorí odmietajú pravé a nefalšované chápanie ľudskej osoby a ľudskej sexuality podľa náuky Cirkvi. Niektorí idú dokonca ešte ďalej a popri akceptovaní ´čistej´ „gay identity“ sa ešte zahrávajú s názorom, že aktívna homosexualita by sa mala uznať ako normálny a platný spôsob života v Cirkvi.
Zvláštnou ´zhodou okolností´ sa vydanie knihy Why I Don´t Call Myself Gay časovo zhoduje s vydaním knihy Building a Bridge (Stavanie mostu) od pátra Jamesa Martina, SJ, aktívneho verejného prívrženca problematiky LGBT. Pátra Martina nedávno ocenila New Ways Ministry, čo je LGBT skupina, už dávnejšie odsúdená za prezentovanie seba samej ako katolíckej organizácie. Aj niektorí najvyšší Vatikánski a USA cirkevní činitelia chvália jeho knihu, ktorá vyjadruje (iba) priateľský postoj voči gayom.
A predsa, ako Mattson poznamenáva vo svojej knihe „Prekoncipovanie ľudskej sexuality zo správania sa až k identite zapríčinilo vo svete veľa zmätku a chaosu, najmä medzi mladými ľuďmi ... Ide o najväčšie jednotlivé víťazstvo hnutia gayov.“
Mattsonova kniha začína spomienkami a pokračuje jeho osobným svedectvom, pretkávaným pravdami magistéria Cirkvi. Keď Mattson presvedčil sám seba, že je gay, obrátil sa chrbtom k Bohu a prežíval romantické a sexuálne vzťahy s mužmi. Stále sa však cítil o niečo olúpený, až kým sa neobrátil ku Kristovi, a neprijal svoju pravú identitu muža, stvoreného na obraz a podobu Boha, milovaného Božieho syna. „Opätovným potvrdením svojej skutočnej sexuality“ Dan Mattson „našiel pokoj“ a teraz slúži ostatným ľuďom s problémom SSA.
Mattson mi pred niekoľkými rokmi napísal v emaili: „Robím si starosti o ľudí, ktorí sa síce zdržiavajú sexu, ale stotožňujú sa so sexuálnou identitou ako LGBT. Myslím si, že takéto pomýšľanie na stotožnenie sa so sexuálnou orientáciou inou, než je „mužská“ a „ženská“, spôsobí medzi našou mládežou hotovú spúšť. Dúfam a modlím sa, aby sa dostali k plnosti bohatstva učenia Cirkvi o sexualite. Popritom však potrebujú, aby ich niekto s láskou viedol, aby mohli aj oni vplývať na ľudí v Cirkvi, ktorí prežívajú zmätok v súvislosti so svojou sexuálnou identitou.“
Jeho kniha, už počnúc názvom, pôsobí ako „veľkorysá výzva“ infiltrácii cudzorodých ideológií do Cirkvi.
Mattson majstrovsky stavia mocný opevnený val pravdy proti klamstvám, zakrádajúcim sa do Cirkvi. Dan zreteľne objasňuje, že Cirkev má pozitívne a životodárne posolstvo pre tých, čo žijú so SSA.
Mattson hovorí o „prázdnych sľuboch o vyviaznutí z daného stavu“, ktoré však „vedie k presvedčeniu, postavenom na nereálnej podmienke – vykresľuje totiž falošný obraz ľudskej osoby a láka ľudí do pasce sexuálnej identity, ktorá absolútne nesúvisí s realitou.“ Mattson odmieta sentimentalitu, ktorá zvádza na zlú cestu gayov a ich podporovateľov, a namiesto toho sa s presnosťou laserového lúča zameriava výlučne na poznanú pravdu.
Vo videu pre Vatikánske kolokvium v roku 2014 na tému Komplementarita muža a ženy povedala Ifeyinwa Awagu z Lagosu v Nigérii: „Manželstvo nás presahuje. Je to o spoločnosti. Je to váš vlastný projekt pre svet.“
V podobne silnom a prorockom posolstve Mattson pozýva všetkých SSA k čistote, pričom cituje Elisabeth Elliotovú: „Keď muž alebo žena, chlapec či dievča akceptujú cestu osamelosti pre Krista, má to priam kozmické následky. Tento človek v spolupráci s Bohom robí v skutočnosti niečo pre život celého sveta. Zdá sa to neuveriteľné, a predsa je to pravda; ide tu totiž o mystérium utrpenia, ktoré sa nám zjavuje.“
Z tohto hľadiska je táto pozoruhodná kniha niečím viac než iba spomienkou, a určite „robí niečo pre život sveta“. Mattson dokazuje, že nie je len obyčajným chlapom, ktorý sa vo svojom živote potýkal s SSA, ale aj nadaným spisovateľom a básnikom, inšpirujúcim evanjelizátorom a Kristovým vyslancom.
Táto kniha je obrovským darom nielen pre tých z nás, ktorých priťahuje rovnaké pohlavie alebo tých, čo chcú v plnej miere pochopiť povahu boja o sexuálnu identitu, ktorému dnes čelí Cirkev, ale aj pre tých, čo si chcú prehĺbiť svoj duchovný život v Kristovi.
Knihu Why I Don´t Call Myself Gay predchádzajú skvelé odporúčania. Úvod k nej napísal kardinál Sarah, a tak knihu odobril aj newyorský kardinál Timothy Dolan, torontský kardinál Thomas Collins, ako aj kardinál Sean O´Malley, arcibiskup Bostonu a člen Vatikánskej kongregácie pre náuku viery.