“Otcovia nechcú zostávať na „materskej“ dovolenke (dnes eufemisticky nazvanej politicky korektne ako rodičovská), nechcú preberať roly tradičných mamičiek, ale vytrvale berú za svoju úlohu predovšetkým materiálne sa postarať o rodinu,” píše Jiří Weigl.
Príčinou je to, že ženy mávajú priemerne nižší plat ako muži, a tak muž radšej “materskú” dovolenku neberie. Aktuálnou snahou je teda nátlak na vyrovnanie miezd medzi mužom a ženou a „motivačné benefity“ pre otcov na rodičovskej dovolenke.
Weigl však poukazuje jednu podstatnú vec. Vyzdvihuje jedinečnosť ženy pri výchove počas prvých rokov dieťaťa: “Predovšetkým je potrebné odmietnuť desivý názor, vnucovaný spoločnosťou pokrokárov a genderovými aktivistami, ktorí bohužiaľ opanovali verejný priestor, že byť matkou a starať sa o svoje dieťa je pre ženu diskriminácia a obeť. Pre všetky generácie pred nami to bolo naopak štastie a naplnenie zmyslu existencie ženy, úloha, v ktorej je mamička nenahraditeľná a nezastupiteľná.”
Zdôrazňuje, že všetky ľudské kultúry až doteraz stavali materstvo a starostlivosť matky o dieťa na vrchol, pretože si boli vedomé ich zásadného významu pre reprodukciu zdravej spoločnosti. “Je príznakom úpadku a rozkladu, keď extrémistickí pokrokári dnes označujú základný ľudský vzťah – vzťah matky a dieťaťa – za prežitok, „stereotyp“ a príznak genderovej diskriminácie a snažia sa ho poprieť, narušiť a zmeniť,” konštatuje.
Nesúhlasí s tým, že zmysel života žien spočíva v bláznivom súperení s mužmi v profesijnej oblasti, že dieťa a rodina sú niečo navyše, handicap na trhu práce, záťaž, ktorú má preberať niekto iný – muž, štát atď. „Je to základný smer útoku na rodinu, ktorá sa rozpadá a rozkladá za jasotu všetkých aktivistických budovateľov nového poriadku a nového človeka. A jeho hlavnou obeťou sú predovšetkým práve ženy, ktoré najviac trpia rozpadom rodín.“
Svoje stanovisko umocňuje tvrdením, že je najvyšší čas odmietnuť perspektívu starnúcej spoločnosti frustrovaných osamelých jedincov, ktorí boli zámernou štátnou politikou zbavovaní láskyplnej materskej výchovy v rodine a namiesto toho podrobovaní asociálnym výchovným experimentom ľavicových extrémistov a sociálnych inžinierov.
“Otec a matka sú základnými vodítkami a istotami v živote každého človeka, sú oprávnene rôzni a hrajú odlišné roly. To nie sú žiadne rodové stereotypy, ako blúznia popletené feministické fanatičky, ktoré nám dnesvládnu, to je základ zdravej rodiny i spoločnosti. Bol ním vždy a je a bude. Bráňme ich,” vyzýva v závere Weigl.