Slovenský premiér Róbert Fico sa po včerajšom rokovaní s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom vyjadril, že je v životnom záujme Slovenska zostať v jadre EU, Slovensko sa musí držať francúzsko-nemeckého motora a robiť európske rozhodnutia. Lajčák so všetkým súhlasil a dostal za úlohu nasmerovať všetky ministerstvá proeurópskym smerom.
Kvôli udalostiam a procesom, ktoré sa už v EÚ spustili, Fico na spoločnej tlačovke požiadal Lajčáka, aby jeho ministerstvo koordinovalo aktivity všetkých ministerstiev, pokiaľ ide o európske témy. Ako Fico povedal, ministri budú musieť v niektorých oblastiach prijímať rozhodnutia, ktoré budú mať európsky charakter, a nie slovenský charakter alebo charakter rezortov, či Smeru, SNS alebo Mostu-Híd. Ako sa doslova vyjadril: „Ak vypadneme z tejto hry, automaticky vypadneme zo všetkých našich diskusií o tom, že môžeme byť niekedy v jadre.“ Fico sa dotkol aj otázky toho, že svojim proeurópskym prístupom v podstate zradil V4, na ktorú odpovedal: „Poviem to veľmi jasne – veľmi mi záleží na spolupráci vo V4, ale životný priestor Slovenska je EÚ. A myslím si, že predčasné voľby by znamenali koniec nádejí o jadre. Nad všetkým je dnes národnoštátny záujem tejto krajiny, ktorá má historickú šancu byť niekde, kde iné krajiny len môžu snívať, že by mohli byť.“
Lajčákove následné slová mali podobný charakter: „Vnímam, že prebieha debata o jadre a sú hlasy, ktoré si uvedomujú, že Slovensko musí byť v jadre. Na druhej strane vnímam aj hlasy niektorých jednotlivcov, ktorí hovoria, že by sme mali byť vyvážení, či zachovať si zvrchovanosť. No časy, keď sme sa bili do hrude, hovorili o zvrchovanosti a zároveň boli v čakárni, kým sa rozhodovalo o našej budúcnosti, sú už, chválabohu, preč. Slovensko nebude nikdy viac zvrchované, ako keď bude sedieť za tým stolom, kde sa rozhoduje o budúcnosti, a ten stôl sa volá Európska únia! Nie je čas na lacné politické šarvátky.“
Otázka ale znie, ako môže premiér a minister zahraničných vecí jednej krajiny povedať, že „časy, keď sme sa bili do hrude, hovorili o zvrchovanosti a zároveň boli v čakárni, kým sa rozhodovalo o našej budúcnosti, sú už CHVALABOHU preč a Slovensko nebude nikdy viac zvrchované, ako keď bude sedieť za tým stolom, kde sa rozhoduje o budúcnosti, a ten stôl sa volá EU“? Ako môže jeden slovenský politik takéto niečo povedať? Títo ľudia sa evidentne tešia z faktu, že prídeme o zvrchovanosť a staneme sa otrokmi západných krajín a ich liberálno-globalistických „elít“, politikov a byrokratov. Oni chcú evidentne priviesť náš národ do otroctva a likvidácie. No na vykonanie takýchto extrémne dôležitých krokov týkajúcich sa samotnej existencie Slovenskej republiky nemá Fico ani jeho vláda mandát. Na takéto niečo im totiž občania vo voľbách mandát nedali. Takéto dôležité veci sa vždy rozhodujú len v referendách.
Vyzerá to teda tak, že pre Slovensko nastávajú temné časy. Časy totálnej straty suverenity a rozhodovacích právomocí v prospech západných krajín a ich politikov a veľkého diktátu a otroctva, s čím úzko súvisí aj import migrantov. V súčasnosti sa naozaj nachádzame na rozcestí a musíme sa urýchlene rozhodnúť, čo chceme – či diktát, otroctvo a absolútnu likvidáciu suverenity a štátnosti, teda „jadro EU“, do ktorého nás tlačia naši tzv. štandardní, najmä vládni politici, alebo zachovať slovenskú štátnosť, národ, suverenitu, aspoň určitú slobodu a aj naďalej v našich občanoch prehlbovať národné cítenie, tj. to, za čo tak dlho naši predkovia bojovali.
Martin Bago