V starom meste Jeruzalemu je ťažké uniknúť starobylej histórii, ktorá stále dýcha medzi múrmi mesta.
Mobilný prieskumník vás môže poslať navštíviť stáročný obchod, prejsť sa po schodoch tisícročného kostola, alebo vás privedie k 3000-ročnej Chrámovej hore - všetko prekypuje ľuďmi a energiou.
No iba v rámci kamenných múrov obchodu Razzouk Ink si moderný pútnik môže vyryť túto históriu na svoje telo, ktorá mu tam zostane po zvyšok života.
Kresťanskí pútnici prichádzajú k tatérom rodiny Razzouk od čias križiackych výprav, aby prijali starobylé znamenia kresťanskej identity a pútnictva.
Dokonca aj dnes, keď rodina využíva moderné postupy a prijíma súčasné trendy do niektorých zo svojich umeleckých diel, stále čerpá z histórie a zručností odovzdávaných generáciami po dobu takmer troch štvrtín milénia. Zapracovávajú tiež nástroje a dizajny, ktoré sú niekoľko storočí staré, čím sa stávajú nosičmi jednej z najstarších tradícií tetovania na svete.
Rodinné dedičstvo napísané atramentom
Wassim Razzouk je 43-ročný tatér pochádzajúci z línie starej obchodníckej rodiny: 700 ročnej, aby sme boli presní.
"Sme Kopti, pochádzame z Egypta a v Egypte existuje tradícia tetovania kresťanov. Moji veľkí predkovia patrili medzi tých, ktorí tetovali kresťanských Koptov," povedal mi.
Prvý dôkaz tradície kresťanského tetovania siaha späť do Svätej zeme a Egypta začiatkom 6. alebo 7. storočia. Odtiaľ sa tradícia rozšírila do východných kresťanských komunít, medzi Etiópčanov, Arménov, Sýrčanov a Maronitov. Do dnešného dňa mnohé Koptské cirkvi vyžadujú od veriacich tetovanie kríža alebo iný dôkaz o kresťanskej viere pre vstup do kostola. (Tradície tetovania medzi skupinami ako Keltskí a Chorvátski katolíci sa objavili oddelene a neskôr.)
S príchodom krížových výprav, ktoré sa začali v roku 1095, sa existujúca prax tetovania pútnikov v Svätej zemi rozšírila aj na európskych návštevníkov. Množstvo správ siahajúcich do 17. storočia opisuje kresťanských pútnikov, ktorí dodržujú staré zvyky prijímania tetovania po tom, ako navštívili Sväté mesto - zvyk, ktorý prežíva dodnes.
V tetovacom salóne som bol svedkom, ako rodina Razzoukovcov pomáhala rímskokatolíckemu biskupovi z Európy pri plánovaní tetovania, ktoré si želá vytetovať, keď dokončí osobnú púť v tomto roku. Len niekoľko týždňov predtým sem prišiel Theophilos, koptský biskup z oblasti Červeného mora, aby dostal pútnické tetovanie od rodiny Razzouk. Medzi ďalších patrónov rodiny Razzoukovcov patria kresťanskí vodcovia Etiópie, prenasledovaní kresťania a kresťanskí pútnici všetkých denominácií.
Samotní Razzoukovci prišli do Jeruzalemu ako pútnici. Po mnohých pútiach a niekoľkých generáciách tetovacích pútnikov sa rodina Razzoukovov natrvalo presťahovala do Svätého mesta okolo roku 1750.
"Mnohí z nich prišli do Svätej zeme ako pútnici a rozhodli sa tam zostať," povedal Wassim. "Posledných 500 rokov sme tetovali pútnikov vo Svätej zemi a remeslo bolo predávané z otca na syna."
Artefakty a aplikácia
Múry obchodu nesú svedectvo tohto rodinného dedičstva. Vedľa zarámovaných novinových výstrižkov, ktoré vyzdvihujú prácu Wassima a jeho otca Antona sa tu nachádzajú vitríny s fotkami tatérov rodiny Razzoukovcov: Wassimov starý otec Yacoub a prastarý otec Jirius. A artefakty ako raný tetovací stroj a tradičný ručný nástroj pre manuálne použitie tetovacej farby sú uložené za sklom.
Z historickej perspektívy si kresťanskí tetovací umelci vytvorili vlastné farby a používali pečiatky pri aplikácii obrázkov na pokožku, než po nich prešli tetovacími nástrojmi. Zatiaľ čo Wassim nepoužíva starý rodinný recept zo sadzí a vína - používa sterilné atramenty vyrobené špeciálne pre tetovanie - mnohé zo 168 rodinných drevených pečiatok sa dodnes využívajú.
V minulosti by tatér aplikoval vyrezávanú drevenú pečiatku priamo na pútnikovu kožu a potom ju použil ako vodítko pre tradičné tetovacie nástroje. V súčasnosti Wasiim otlačí dizajn na prenosový papier, ktorý sa potom aplikuje na kožu ako kópia, čo sa podobá procesu prenosu modernejších dizajnov.
V priebehu môjho rozhovoru s Wassimom takmer každý zákazník použil jeden z týchto starých artefaktov ako súčasť vlastného tetovacieho dizajnu. Dve ženy zo západného Arménska - územie momentálne kontrolované Tureckom - prišli a objasnili, že práve dokončili svoju púť do Svätej zeme a chcú získať tradičné pútnické tetovanie bez akýchkoľvek zmien.
Obe si vybrali pečiatku tradičného arménskeho kríža, malého kríža, ktorý obsahuje jemné kvetinové prvky. Razzoukovo dielo bolo hotové, keď pridal rok "2017" pod obrázok kríža na pripomenutie roku ich púte. Ak sa niekedy vrátia, vysvetlil Wassim, rok každej ďalšej púte bude pridaný dole.
Keď ženy odišli, ukázali mi zásuvku naplnenú desiatkami vyrezávaných drevených pečiatok, z ktorých mala každá jedinečný dizajn. Niekoľko pečiatok malo základ v Jeruzalemskom kríži: kríž s ramenami rovnakej dĺžky, s menšími krížikmi v každej štvrtine. Iné predstavovali Pannu Máriu, sv. Michala archanjela, Vzkriesenie, baránkov, ruže či Betlehemskú hviezdu. Každá z nich mala hlbokú kresťanskú symboliku a stál za nimi príbeh.
Väčšina z týchto drevených blokov, vyrezávaných z olivového a cédrového dreva, údajne pochádza zo 17. storočia, skôr než sa rodina Razzoukovov natrvalo presťahovala do Jeruzalema. S istotou sa to ale nedá povedať, keďže len dve pečiatky majú potvrdený dátum vyrezávania - z roku 1749 a 1912. Avšak Wassimova matka Hilda mi povedala, že je presvedčená, že mnohé z blokov môžu byť až 500, možno 600 rokov staré, keď rodina začínala s tetovaním v Svätej zemi.
Záchrana stáročnej tradície
Napriek hlbokým koreňom tejto starobylej umeleckej formy a rituálu príchodu kresťanov do Svätej zeme sa tradície kresťanského tetovania v Jeruzaleme často blížili zániku.
Vo vojne za izraelskú nezávislosť v roku 1947 mnohí Palestínčania, ktorí praktizovali tetovanie, utiekli z Jeruzalemu kvôli svojej bezpečnosti, vrátane rodiny Razzukovcov. Po vojne sa rodina Razzoukov vrátila, ale boli takmer sami: pár ďalších kresťanských tatérov sa rozhodlo vrátiť a Razzouk Ink zostal ako posledný starobylý tetovací salón.
Rodinná tradícia Razzoukovcov bola opäť ohrozená pred niečo viac než desiatimi rokmi, keď sa Wassim a jeho súrodenci rozhodli vykonávať iné povolania.
"Naozaj som to nechcel robiť," povedal mi Wassim. "Nebavilo ma to a keďže išlo o zodpovednú prácu, nechcel som to robiť."
Namiesto toho Wassim študoval hotelovú školu a venoval sa iným záujmom.
"Jedného dňa som čítal niečo na internete, starý článok s rozhovorom môjho otca," spomína si Wassim.
"Hovoril, že bol naozaj smutný: myslel si, že táto tradícia a dedičstvo našej rodiny skončí, pretože som o to nemal záujem."
Ešte pred desiatimi rokmi bol Wassimov otec Anton hlavným tatérom rodiny a žiadne z jeho detí ho v tejto starobylej profesii nenasledovalo. Článok a uvedomenie si toho, čo by znamenalo stratiť dedičstvo svojej rodiny, malo na Wassima veľký vplyv.
"Nechcel som byť ten chlapík, ktorého meno by bolo zapísané niekde v histórií ako toho, kto s tým prestal - chlapíka, ktorý remeslo pochoval."
Wassim sa začal učiť remeslu pod vedením jeho otca, ako aj ostatných tatérov a urobil určité zmeny v podnikaní, zmodernizoval zdravotné, bezpečnostné a sterilizačné procedúry a tiež obchodný model. Taktiež presťahoval obchod z lokality hlboko v uličkách kresťanskej štvrti na jeho súčasné miesto na starobylej ulici sv. Juraja, v blízkosti rušnej Jaffovej brány. Dnes Wassim a jeho manželka Gabrielle pracujú spoločne v salóne a začínajú školiť svoje deti, hoci si dávajú pozor, aby na nich nevytvárali veľký tlak pri prevzatí rodinného biznisu.
Návštevníci obchodu sú spokojní s tým, že dedičstvo rodiny Razzoukovcov prežilo. "Nemyslím si, že existuje lepší spôsob oslavy púte než v tomto obchode," povedal Matt Gates, pútnik z Alabamy, keď dostal tetovanie Jeruzalemského kríža.
Po duchovnom zážitku vo Svätej zemi Matt povedal, že jeho nové tetovanie bude mať mimoriadny význam. "Je to také cool dedičstvo, keď si prídete vytetovať 500-ročnú šablónu," povedal. "Mám tony tetovaní, ale toto bude znamenať oveľa viac."
