V spiritualite New Age, ale najmä v kresťanskom fundamentalizme je viera v anjelov veľmi veľká. V línii kresťanstva, ktorá v súčasnosti prevláda (vrátane katolicizmu), však viera v anjelov prežíva ťažké časy. Veľa kresťanov už viac neverí v anjelov a nepokladá tieto bytosti za viac, než za rozprávkové postavy. Anjeli podľa nich zjavne nepatria do racionálneho, vedeckého sveta.
Ako však významný anglikánsky teológ John Macquarrie poukázal, je veľmi zvláštne, že moderný človek si zatvára myseľ pred existenciou anjelov, a to najmä v ére skúmania vesmíru, kedy sa čoraz viac dozvedáme o jeho nepredstaviteľnej veľkosti a o nekonečných možnostiach existencie svetov ešte okrem tohto nášho. Na vedeckej úrovni sú ľudia čoraz viac presvedčení o možnosti života na inej planéte, prečo sa teda moderný človek neotvorí aj na názor, že Boh stvoril aj iné bytosti okrem tých, čo žijú na zemi. Macquarrie ďalej hovorí:
„Celá perspektíva stvorenia musí byť oveľa závratnejšia a veľkolepejšia, než si dokážeme predstaviť v našom malom kútiku, ktorý vo vesmíre obývame a preto musia existovať vyššie bytosti, ktoré slúžia spolu s nami Bohu.“
Náuka o anjeloch hovorí, že človek žije vo svete, ktorý stvoril Boh nekonečne tajomnejším a podivuhodnejším, než si vôbec dokážeme predstaviť. Kresťanská viera v anjelov nachádza svoje plné vyjadrenie v liturgii Cirkvi. Vykladači kresťanskej náuky nám už oddávna pripomínajú, že liturgia Cirkvi sa odohráva v neviditeľnom zhromaždení anjelov. Sv. Ján Chryzostom píše:
„Celá svätyňa, no najmä priestor pred oltárom je plný nebeských mocností, ktoré prišli vzdať úctu Tomu, ktorý je prítomný na oltári. Veriaci boli uznaní za hodných pripojiť sa k mocnostiam neba keď spievajú na chválu Jemu, ktorý je Pánom všetkého. Sú tu prítomní anjeli, ku ktorým sa pridávajú zástupy mučeníkov. Ak ich túžite vidieť, otvorte oči viery a zahľaďte sa na tento výjav. Ak je totiž aj vzduch okolo nás plný anjelov, o čo viac celá Cirkev!“
Pohrebná katolícka liturgia nám predkladá nádherné antifóny, vzťahujúce sa na anjelov. Prvá: „Nech ťa anjeli privedú do raja; nech ťa mučeníci privítajú a vovedú do svätého mesta, nového a večného Jeruzalema.“ Druhá: „Nech ťa zástupy anjelov privítajú a dajú ti spočinúť v Abrahámovom lone; kiež by si tam, kde Lazár už nikdy nezakúsi biedu, našiel večný odpočinok.“
Anjelov však nevzývame iba pri pohrebnej liturgii, ale aj počas iných obradov Cirkvi, najmä v liturgii Eucharistie, v ktorej je zhromaždenie veriacich na bohoslužbe vyzvané, aby pripojilo svoj hlas k hlasu anjelov, zvelebujúcich Boha a spievajúcich ´Svätý, svätý, svätý ...´ (spievať ´Svätý ...´ by preto malo byť normou, ak ho len recitujeme, aj počas omší v týždni, zmenšuje to oslavný ráz tohto chválospevu).
V náuke Cirkvi o anjeloch sa hovorí, že všetko stvorenie je povolané k bytiu v spoločenstve života a vzájomnej služby. Anjeli nie sú nepriateľské a nebezpečné stvorenia. Neznámy svet okolo nás nie je plný zlých a hrozivých bytostí, ktorých by sme sa mali báť. Anjeli sú povolaní k bytiu aby milovali Boha a ľudí. Anjeli prebývajú medzi ľuďmi a preto je nám ich neviditeľný a tajuplný svet priaznivo a láskavo naklonený.
A nakoniec jedna sťažnosť: Ak sú anjeli účastní na liturgii, prečo sú vylučovaní z ikonografie a sôch v rámci moderných cirkevných stavieb?! Dajme si pozor, stále totiž platí: ´Zíde z očí, zíde z mysle´!