Pápež Ján Pavol II, Dominicae Cenae (list pápeža všetkým biskupom Cirkvi "O Eucharistickom tajomstve a kulte"), 11:
V niektorých krajinách sa zaužívala prax podávať sväté prijímanie na ruku. Žiadali o to jednotlivé biskupské konferencie a Apoštolská stolica im to povolila. No prichádzajú hlasy o žalostných prípadoch neúctivosti v spôsoboch prijímania Eucharistie, čo je veľkou urážkou, ktorá zaťažuje svedomie nielen osôb vinných za také počínanie, ale aj pastierov Cirkvi, ktorí nedostatočne bedlia nad vzťahom veriacich k Eucharistii. Stáva sa tiež, že niekedy sa neberie do úvahy slobodná vôľa tých, čo tam, kde je dovolené udeľovať sväté prijímanie na ruku, si prajú prijať Eucharistiu priamo do úst. Preto je veľmi ťažké nespomenúť v kontexte tohto listu všetky tieto smutné skutočnosti. Keď o tom píšem, nechcem sa nijako dotknúť osôb, ktoré prijímajú eucharistického Krista "na ruku" - tam, kde je to dovolené - a robia to v duchu hlbokej úcty a nábožnosti.
Pápež Ján Pavol II: Sväté prijímanie iba na jazyk podával počas súkromných sv. omší vo Vatikáne. Koncelebrujúcim kňazom povedal, že aj oni majú robiť tak isto: „Neodvolávam to, čo jeden z mojich predchodcov o tomto povedal ... tu, drahí kňazi a moji milí bratia a sestry, je dovolené prijímať sväté prijímanie iba na jazyk a pokľačiačky. Hovorím vám to ako váš biskup!“ (Homília, 1. marca 1989, kostol sv. Mena Márie).
Keď manželka bývalého francúzskeho prezidenta, pani Giscard d´Estaingová prišla pred Sv. Otca s vystretými dlaňami, pápež Ján Pavol II jej podal hostiu do úst. (Homiletic&Pastoral Review, marec 1977, str. 24). Podobne urobil aj v prípade kanonického právnika, ktorý sa zúčastnil na pontifikálnej sv. omši roku 1981 v Chicagu.
Sv. Otec Ján Pavol II ďalej píše:
Dotýkať sa svätej Eucharistie, rozdávať ju vlastnými rukami je výsadou tých, čo majú svätenia. To poukazuje na činnú účasť pri vysluhovaní Eucharistie. Je zrejmé, že Cirkev môže na to oprávniť aj osoby, ktoré nie sú ani kňazmi ani diakonmi, či už akolytov pri plnení ich služby, najmä ak sa pripravujú na kňazské svätenie, alebo iných laikov, ak to vyžaduje skutočná potreba a vždy po primeranej príprave (Dominicae Cenae, 1980, záver časti 11).
Ján Pavol II teda potvrdzuje, že laici sa môžu Najsvätejšej Eucharistie dotýkať iba v prípade „skutočnej potreby“, a aj to vždy len po „primeranej príprave“. Na začiatku však potvrdzuje aj to, že rozdávať sväté prijímanie je v prvom rade výsadou tých, čo majú svätenia.