Keď dnes niekto hovorí o diablovom advokátovi, tak asi má na mysli osobu, ktorá zastáva alternatívnu pozíciu vzdialenú norme, alebo niekoho, s kým osobne nesúhlasí za účelom argumentácie. Alebo ho napadne filmový hit z roku 1997 "Diablov advokát" s Al Pacinom a Keanu Reevesom. Väčšina ľudí nepozná skutočnú históriu tejto frázy a jej počiatky v Katolíckej cirkvi. Čo skutočne znamená pojem diablov advokát?
Pre potenciálneho kandidáta na svätorečenie v Katolíckej cirkvi existuje prísny formálny proces kanonizácie. V tomto procese zaujímajú dve strany pozície, aby argumentovali za a v neprospech kandidáta. Z historického pohľadu bol Promotor Fidei (Podporovateľ viery) kánonický právnik vymenovaný Svätou stolicou, aby namietal proti kanonizácii kandidáta. Populárna prezývka pre vymenovaného bola Advocatus Diaboli, čo v latinčine znamená diablov advokát. Táto osoba zaujíma skeptické pozície k osobnosti kandidáta, spochybňuje pripisované zázraky a hľadá medzery v dôkazoch. Diablov advokát je v protipóle k Advocatus Dei, čo v latinčine znamená Boží advokát, inému kanonickému právnikovi, ktorý by argumentoval v prospech kanonizácie.
Najstaršiu zmienku o komukoľvek, kto by vykonával spochybňovaciu úlohu voči kandidátovi, objavíme pri kanonizácii svätého Lawrenca Giustinianiho počas úradu pápeža Lea X. Samotná funkcia diablovho advokáta bola ustanovená pápežom Sixtusom V. v roku 1587 ako súčasť právnej zmeny blahorečenia a kanonizácie.
V súčasnosti je úloha diablovho advokáta v Cirkvi veľmi obmedzená. Pápež sv. Ján Pavol II. obmedzil moc a zmenil povinnosti úradu v roku 1983. Táto zmena pomohla pri oznamovaní 500 nových svätcov a 1300 nových blahorečení. Pre porovnanie, všetci jeho predchodcovia z 20. storočia mali iba 98 kanonizácií. Stále tu je však možnosť poradiť sa v prípade kontroverzií, ako naposledy na Christophera Hitchensa a Aroupa Chatterjeeho, ktorí svedčili ako diablovi advokáti v prípade kanonizácie Matky Terezy.