Módne trendy prichádzajú a odchádzajú, no niektoré sa uchytia na dostatočne dlhú dobu na to, aby spôsobili značnú škodu. Fajčenie bolo napríklad módnym trendom niekoľko desaťročí, pričom ho vyše polstoročia zatraktívňovali aj filmy. Až neskôr sa prišlo na to, že priamo spôsobuje vznik rakoviny pľúc, choroby srdca a iné choroby.
Nikto nevie ako dlho bude v móde transgenderizmus, dúfajme však, že nie veľmi dlho, pretože na rozdiel od fajčenia zasahuje samotné základy civilizácie. Dve pohlavia nie sú voliteľné. Sú nenahraditeľné pre generácie nového života a na zabezpečenie stabilných rodín, ktoré tvoria základ spoločnosti.
Výstrelky transgenderizmu tvrdo útočia aj na ďalší sine qua non (nevyhnutný predpoklad) civilizácie - uznanie objektívnej reality. Trans osoby sú povzbudzované k tomu, aby ignorovali fakt o biológii svojho tela a realitu nahrádzali ilúziou - či lepšie povedané sebaklamom. Transgenderov povzbudzujú aby klamali o svojej prirodzenosti a, čo je ešte horšie, od všetkých ostatných sa očakáva, že sa k tejto lži pridajú. ´Očakáva sa´ však samozrejme nie je celkom správne slovo. Táto lož sa čoraz viac vynucuje a tým, ktorí sa jej vzoprú, sa vymeriavajú tresty. Transgender predstavivosť je natoľko vzdialená od reality, že jej vratkú konštrukciu dokážu udržať pokope iba hrubým donucovaním.
Islam však žiadnym výstrelkom nie je; je to 1400 rokov stará viera, ktorá je v posledných rokoch čoraz populárnejšia. Na islam sa obracajú celebrity. Akademici ho bránia. Politici ho chvália. A katolícki lídri deklarujú svoju solidaritu s ním.
V módnom priemysle zatiaľ návrhári v Londýne, Paríži a New Yorku medzi sebou súťažia kto vyprodukuje top líniu hidžábov (šatka) a abají (odev). Vo švédskej edícii magazínu Elle vyhrala ich súťaž “Look of the Year” Imane Asry. Asry je autoritou v oblasti sociálnych médií, nosí hidžáb, a pre Elle sa vyjadrila: "Moja výhra je len uznaním, že už je len otázkou času, kedy sa v módnom priemysle znormalizuje hidžáb." Vo svete módy len málokto pochybuje o tom, či je dobrou myšlienkou znormalizovať hidžáb a abaju, alebo nie. Pre mnohých ide iba o najnovší trend v móde a to je všetko, čo potrebujú počuť. A predsa sa hidžáb chápe skôr ako symbol ovládania, než ako emblém slobody. Prevláda najmä v moslimských krajinách, v ktorých sa praktizuje fundamentalistická forma islamu a kde sa žena považuje za niečo len o trocha viac ako majetok. Na niektorých miestach - ako je Irán - končia ženy, ktoré sa rozhodnú, že hidžáb nebudú nosiť, vo väzení.
Nie je populárne hovoriť o prenasledovaní kresťanov v moslimskom svete, no nikto nechce hovoriť ani o prenasledovaní moslimiek, ktoré nechcú nosiť hidžáb. Vráťme sa teraz naspäť ku transgenderizmu - ani tu nie je populárne hovoriť o utrpení tínedžerov, ktorých dospelí povzbudzujú, aby nasledovali svoje ilúzie a predstavy. Vraždenie kresťanov v mene islamu a škody, páchané na telách mladých ľudí užívaním nebezpečných trans ´liekov´ a nezvratnými chirurgickými zákrokmi, sú skrátka veci, o ktorých sa predsa v ´slušnej spoločnosti´ nerozpráva.
Aj napriek tomu, že medzi transgender hnutím a náboženstvom islamu existuje množstvo zjavných rozdielov, snaha "predať sa" širokej verejnosti je u obidvoch navlas rovnaká. Oboje sa prezentuje ako nepochopenie menšiny, ktoré by svojou rozmanitosťou spoločnosť len obohatili, keby im dala k tomu šancu. V oboch prípadoch sa ukrivdené strany prezentujú ako obete - v jednom ako obete transfóbie a v druhom ako obete islamofóbie. Podľa tohto spoločného znaku sa ich kritici označujú ako nenávistní ´tvorcovia´ týchto obetí. Trans aktivisti a moslimskí aktivisti okrem toho prezentujú svoju vec ako otázku občianskych práv. Ich požiadavky sa však v skutočnosti podobajú na ciele tradičných hnutí za občianske práva. Keď ženy pochodujú za svoje právo voliť, žiadajú len právo na to, čo muži už majú. Transgenderi a ich prívrženci však požadujú špeciálne práva, ktoré by platili iba pre pár ´vyvolených´. Ba čo viac, tieto novo vytvorené práva rušivo zasahujú do práv všetkých ostatných. Poskytnúť mužovi, ktorý o sebe tvrdí, že sa cíti ako žena, "právo" používať dámske šatne, sprchy a WC, celkom jednoznačne znamená porušenie práva ženy na súkromie. A nútiť učiteľa, aby študenta - chlapca oslovoval "slečna" oberá učiteľa o jeho právo na slobodu prejavu.
Podobne ani moslimské aktivistické skupiny nepožadujú rovnaké práva, aké sú garantované iným náboženstvám; radšej si uplatňujú nárok na špeciálne privilégiá. Je teda čoraz jasnejšie, že základným právom, ktoré požadujú, je "právo" nebyť kritizovaní, ani obťažovaní. Toto právo je pochopiteľne zrejmým porušením práva človeka na slobodu prejavu. Napriek tomu Európsky súd pre ľudské práva minulý rok ´prekvapujúco´ rozhodol, že ujma, spôsobená na "náboženskom cítení" moslimov vytvára precedens oproti právu rakúšanky Elizabeth Sabaditsch-Wolffovej kritizovať islam. Trestný čin, z ktorého obvinili Wolffovú spočíval v tom, že povedala, že Mohamed sa oženil so 6-ročným dievčaťom, čo je však zrejmý fakt, ktorý sa dá z islamského písma ľahko dokázať. Tak či onak, išlo o fakt, ktorý rakúski moslimovia nechceli počuť - prinajmenšom nie z úst tejto ´neveriacej´ ženy.
Rovnako, ako transgender hnutie núti ľudí klamať, tak aj od ne-moslimov sa bude čoraz viac vyžadovať, aby si osvojili lži o islame: že Mohamed bol dokonalý muž a vzor pre ľudstvo, že islam je náboženstvom pokoja, že terorizmus s ním nemá nič spoločné, atď. Islam aj transgenderizmus sú skrátka vo svojej podstate totalitnými hnutiami, ktoré chcú ovládať a kontrolovať slobodu myslenia a prejavu. Na rozdiel od kampane, idealizujúcej fajčenie, neohrozuje normalizácia týchto prísnych ideológií iba fyzické zdravie jednotlivca, ale aj morálne a duchovné zdravie celej spoločnosti.
Je až na počudovanie, koľko veľa ľudí - najmä spomedzi "prebudenej" generácie - pracuje na normalizácii týchto deštruktívnych systémov. Menšou záhadou to pre nás bude, keď si uvedomíme rolu, ktorú plní móda pri formovaní našich názorov. Hoci dôkazy a fakty jasne naznačujú, že by sa tieto ideológie nemali propagovať, rozhodujúcim faktorom je zvyčajne móda a štýl, nie dôkazy a fakty. Móda totiž nediktuje iba to, čo sa má nosiť, ale aj to, čo si máme myslieť. Lillian Hellmanová raz povedala ´Nepristrihnem si svedomie len preto, aby sa hodilo k tohtoročnej móde´; svedomie človeka sa totiž formuje na spoľahlivej a správnej báze v politicky korektnej spoločnosti.
Normalizácia nebezpečných trendov teda pokračuje. Moderná technológia nanešťastie poskytuje nástroje na urýchlenie tohto ´normalizačného´ procesu. V ´Davovej psychóze´ Douglas Murray vysvetľuje, ako sa hi-tech zneužíva na manipuláciu myslenia a na predaj veľkých lží nenápadným spôsobom. Ba čo viac, poukazuje aj na to, že tieto mocné nástroje sú sústredené v rukách malej skupiny ideológiou poháňaných aktivistov, ktorí sú presvedčení, že vedia, čo je pre všetkých nás ostatných najlepšie: "Domnienky Silicon Valley sa online implantujú zvyšku sveta ... horúce problémy dneška už žiadna spoločnosť nerieši podľa miestnych zvyklostí a základných hodnôt, ale podľa špecifických názorov, formujúcich sa na niekoľkých štvorcových míľach, posadnutých ´sociálnou spravodlivosťou´".
Dám vám príklad implantovania "prebudených" domnienok - pozrite sa čo sa stane, keď si vygúglite na svojom laptope pojem "Jihad Watch" (hliadka džihádu). Vašu pozornosť najprv pritiahne veľký obdĺžnik vpravo hore, ktorý vás informuje, že "Jihad Watch je proti-moslimský konšpiračný blog Roberta B. Spencera". Toto veru neznie dobre. A ak sa chcete pokladať za "prebudenú" osobu, určite sa nebudete chcieť naháňať za konšpiračnými teóriami. Nechcete predsa, aby vás znepokojila návšteva takého "konšpiračného blogu", hoci prídete o bohaté informácie o aktivite džihádu od Spencera z takých "konšpiračných" stránok, ako je Reuters, The BBC, The Times of Israel, The New York Times, The Guardian, a The Times of India. Nič si však z toho nerobte, vaše svedomie, šité na mieru pre dnešnú módu, môže pokojne pokračovať ďalej.
Rozmnožte algoritmickú šikovnosť rúk tisíc násobne a potom lepšie pochopíte, prečo sú tí "prebudení" spomedzi nás absolútne nevšímaví k reálnym zdrojom tyranie. Naša "prebudená" spoločnosť námesačne kráča v ústrety orwellovskej budúcnosti.