Kongregácia pre Boží kult využila právomoc, ktorú jej delegoval pápež František a vydala text pre zvláštne votívne omše počas pandémie, ktorý sa líši od starobylej liturgickej tradície tým, že vypúšťa akúkoľvek zmienku o hneve Boha a o treste za hriechy.
Nová "omša v čase pandémie" vznikla na základe žiadosti ľudí počas súčasnej krízy, súvisiacej s Covid-19. Na rozdiel od tradičnej latinskej omše, ktorá zahŕňa "votívnu časť za oslobodenie od smrti v čase moru", v misáli pre "novú omšu" z roku 1970 sa nič také nevyskytuje, až doteraz. V texte "omše počas pandémie" sa veľa prosí o Božie milosrdenstvo a o rozličné formy pomoci pre trpiacich na túto chorobu, pre tých, čo už zomreli, pre ich rodiny, zdravotníkov a vládnych funkcionárov. Tradičná "omša za oslobodenie od smrti v čase moru" tiež prosí Boha o milosrdenstvo a o pomoc, ale ešte aj o odpustenie hriechov a spomína sa v nej aj o "búrke Tvojho hnevu".
Nový text nájdete na vatikánskej webstránke TU. Tradičný text, preložený z latinčiny do angličtiny, nájdete TU. Rozdiely medzi nimi sú dosť výrazné. V texte vstupného hymnu tradičnej omše (1962) prosíme Boha, aby "pamätal ... na svoju zmluvu, a aby anjelovi, ničiteľovi, povedal: ´Zadrž svoju ruku a nedovoľ zničiť krajinu, ani žiadnu živú dušu." Nová verzia má len krátku vstupnú antifónu: "Pán naozaj niesol naše neduhy a našimi žiaľmi sa obťažil."
Zvláštna kolekta, či úvodná modlitba tradičnej omše: "Ó, Bože, ktorý nechceš smrť hriešnika, ale aby sa obrátil: odpusť svojmu ľudu a daj, aby sa mohol vrátiť k Tebe a keďže Ti dlho verne slúži odstúp vo svojej zhovievavosti a milosrdenstve od búrky svojho hnevu, skrze nášho Pána, Ježiša Krista, Tvojho Syna ..." V kolekte novej verzie je prosba o pomoc, ale bez poukázania na hriech alebo trest: "Všemohúci a večný Bože, naše útočisko v každom nebezpečenstve, ku ktorému sa obraciame v našom trápení, vo viere Ťa prosíme, zhliadni súcitne na všetkých nakazených, udeľ večné odpočinutie zomrelým, poteš plačúcich, uzdrav chorých, daruj pokoj zomierajúcim, posilni zdravotníkov, obdar múdrosťou našich vedúcich predstaviteľov a daruj odvahu pristupovať ku všetkým s láskou, aby sme spoločne mohli oslavovať Tvoje sväté meno Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý s Tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým, Boh, po všetky veky vekov."
Omša obsahuje aj čítania zo Starého a Nového zákona, ktoré opisujú utrpenie, prosia o pomoc a milosrdenstvo a vzývajú Božiu moc nad stvoreným svetom: 1. čítanie: Nár 3, 17-26 s resp. 79, 2ac. 3b; alebo Rim 8, 31b-39 s resp. 122, 1-2a. 2bcd. 2. čítanie: 2 Kor 1, 3b-4a a evanjelium Marek 4, 35-41. Iba jeden verš z 1. čítania, z Nár 3, v krátkosti spomína "previnenia". Text novej votívnej omše síce vydala Kongregácia pre Boží kult, k čomu ju oprávňovala delegovaná právomoc od pápeža, no nie je jasné, či dané texty pápež osobne čítal a schválil. Dekrét, ktorým sa toto vyhlasuje, podpísal prefekt tejto Kongregácie, kard. Robert Sarah, ktorý píše: "Nebudeš sa báť moru, čo sa tmou zakráda" (Ž 91, 5-6). Tieto slová žalmistu sú pozvaním k prežívaniu hlbokej viery v neochvejnú lásku Boha, ktorý nikdy svoj ľud neopustí v čase súženia. V týchto dňoch, kedy celý svet vážne ohrozuje vírus covid-19, prichádza na dikastériu množstvo žiadostí s prosbou o slávenie špecifických omší so vzývaním Boha s prosbou o ukončenie tejto pandémie. preto aj táto Kongregácia, právomocou, ktorú jej udelil najvyšší pontifik František, udeľuje povolenie sláviť ´Omšu v čase pandémie´..."
Kard. Sarah vydal zároveň aj dodatok, ktorý sa pridá pri slávnostných modlitbách prosieb na Veľký piatok, v ktorých sa tiež prosí o Božiu pomoc a milosrdenstvo: "Modlime sa aj za tých, čo trpia následkami súčasnej pandémie, aby Boh otec udelil zdravie chorým, silu tým, čo sa o nich starajú, pokoj ich rodinám a spásu všetkým, ktorí v dôsledku tejto nákazy zomreli." Modlime sa: "Všemohúci, večný Bože, posilni našu ľudskú slabosť, zhliadni ľútostivo na žiaľ a zármutok svojich detí, ktoré trpia v dôsledku pandémie; uľav v bolestiach chorým, daruj silu všetkým, čo sa o nich starajú a voveď do svojho pokoja tých, čo už zomreli a daj, aby všetci v čase tejto skúšky našli pokoj a milosť v tvojej milosrdnej láske. Skrze Krista, nášho Pána."
Všetky dokumenty nájdete na stránke New Liturgical Movement.
Prepuknutie choroby sa historicky vždy spájalo s Božím hnevom. Tradícia, ktorá vždy pripisovala prepuknutie choroby spravodlivému Božiemu hnevu voči hriešnosti človeka, je hlboko zakotvená v kresťanskej tradícii. V tradičnom rímskom obrade je napríklad “Modlitba v čase epidémie”, aby Boh dal ľuďom chápavosť, aby si uvedomili, že dotyčná rana (choroba) je následok rozhorčenia Boha. Kňazi, slúžiaci v tradičnom obrade, túto modlitbu stále používajú: "Úpenlivo Ťa prosíme, ó, Pane, vypočuj nás, ktorí k tebe dvíhame ruky s prosbou a láskavo od nás odvráť epidémiu moru, ktorá nás ohrozuje; aby naše smrteľné srdce rozlíšilo, že tieto rany vznikli následkom pobúrenia Teba a utíšia sa len keď sa zľutuješ a budeš voči nám milosrdný."
Odvolanie sa na Boží hnev v súvislosti s morom a prírodnými katastrofami má pôvod vo Svätých Písmach, kde sa každá takáto udalosť spája s Božím trestom za hriechy ľudstva. Utrpenie a smrť sa vo všeobecnosti pokladajú za následky hriechu Adama, praotca ľudstva, ktorého sa dopustil v Rajskej záhrade. Starý zákon je plný takýchto odvolaní. Napríklad v Knihe Exodus Boh bije Egypťanov desiatimi ranami, medzi ktorými je aj mor a rôzne prírodné katastrofy, ktoré na nich dopustil preto, lebo nechceli prepustiť Židov z otroctva. V Knihe Samuelovej posiela Boh anjela, aby zrazil 70.000 Izraelitov morovou ranou. V Novom zákone sa v Knihe Zjavenia opisuje množstvo morových rán a nešťastí, ktoré tiež vykonali anjeli a ktoré na ľudstvo zoslal Boh za ich hriechy. To isté Písmo však opisuje aj iný zmysel a význam choroby. V Knihe Jób dostane nábožný a spravodlivý muž chorobu, ktorá sa prejavuje bolestivými vredmi po celom tele a postretne ho aj množstvo iných nešťastí, ktoré všetky majú preskúšať jeho vieru. V evanjeliu podľa Jána, sa v 9. kapitole píše o mužovi, ktorý bol slepý od narodenia a Ježiš hovorí, že muž, ktorého uzdravil zo slepoty, ktorá však nebola ako trest za hriechy, ale na tomto zázraku sa mala prejaviť Božia moc a sláva.
Kardinál Sarah je dobre známy svojou obranou tradičných katolíckych dogiem, ako aj tým, že uprednostňuje tradičné liturgické formy, ako je napríklad postoj ad orientem pri sv. omšiach. Po viacerých nezhodách s pápežom Františkom v tomto smere, zmenil pontifik personálne zloženie Kongregácie pre Boží kult tak, že pridal do nej liberálnych kardinálov a odvolal konzervatívnych. Následkom toho je kardinál Sarah silno obmedzovaný vo svojich snahách a pokusoch o zachovanie a obnovenie liturgických tradícií Cirkvi.