Slovenský kňaz v Ríme, vdp. Ľubomír Urbančok, kritizuje nové reštriktívne opatrenia, ktoré sa majú dotknúť aj Cirkvi, nad ktorú sa, ako mnohokrát v histórii, opäť povyšuje svetská moc. “Mnohí dnes chápu aj účasť na svätej omši skôr ako prostriedok osobného uspokojenia, než ako našu povinnosť vzdať Kult stvorenia svojmu Stvoriteľovi. Tento vírus poukázal na horší vírus, ktorým je naturalizmus.”
1. Priatelia, podľa včerajšej tlačovej konferencie premiéra a hlavného hygienika má dôjsť od 1. októbra k zákazu verejných bohoslužieb. Po poslednom faux paus bývalého premiéra, ktorý bez konzultácie hrubo nariadil otcom biskupom zákaz bohoslužieb, sa dejiny opakujú.
2. Pripomeňme si, že z pohľadu katolíckej viery je moc, ktorú majú štátny predstavitelia mocou prepožičanou od pôvodcu každej moci, ktorou je Boh. Niektorí sa odvolávali na 5. Božie prikázanie, ochranu života, čo je však v rozpore s náuku katolíckej Cirkvi, keďže pred 5. prikázaním je prikázanie prvé. Ja som Pán Boh Tvoj. Nebudeš mať iných Bohom okrem mňa aby si sa im klaňal. Teda na prvom mieste je v živote veriaceho človeka Boží kult.
3. Podľa tohto pravidla sa vždy riadili naši predkovia, ktorí v časoch oveľa ťažších epidémií ako je tá súčasná, využívajúc poznatky vtedajšej vedy a teda chrániac svoje zdravie, nikdy nedošli tak ďaleko, žeby zakázali bohoslužby a účasť na nich. Každý, kto pozná dejiny, vie, že sa vždy vynašli, keď napríklad pri morových stĺpoch sv. Karol Boromejský slúžil sv. Omšu a následne rozdával sväté prijímanie. A to mal mor smrtnosť oveľa vyššiu, než COVID.
4. Ako som to napísal už na začiatku pandémie, tento vírus poukázal na horší vírus, ktorým je naturalizmus, na ktorý upozorňoval už Pius IX. A teda NEBEZPEČIE pozerať sa na udalosti čisto prízemným pohľadom. Je to naturalizmus, ktorému podľahli mnohí samozvaní apologéti samozrejmosti. Veriaci človek verí, že nič nie je náhoda, čo sa deje okolo nás a je jeho povinnosťou pozerať sa na svet ako na Božie stvorenie a teda tak interpretovať aj jeho udalosti, zachovávajúc Božie prikázania, z ktorých je na prvom Kult vzdávaný Bohu.
5. Žiaľ, v súčasnosti sa z Božieho kultu stalo skôr ľudské divadlo následkom tzv. antropocentrického zvratu Karla Rahnera, ako to bravúrne nazval veľký taliansky teológ Cornelio Fabro. Následkom tejto ideológie sa stredom pozornosti stal miesto Boha človek. Človek umiestnený v strede pozornosti je už príliš malou métou, aby sme riskovali hoci i náš život ako prvotní kresťania.. Mnohí dnes chápu aj účasť na svätej omši skôr ako prostriedok osobného uspokojenia, než ako našu povinnosť vzdať Kult stvorenia svojmu stvoriteľovi.
6. Problém sekularizmu, ktorý je konzekvenciu naturalizmu je predmetom reflexie pápeža Benedikta XVI., ktorý vo svojom príhovore 19. Novembra 2005 povedal nasledovné: “Dnešný svet je poznačený procesom sekularizácie, ktorý si pre zložité kultúrne a spoločenské zmeny vyžaduje spravodlivú nezávislosť vedy a organizácie spoločnosti, ale často ruší zväzky pozemských skutočností s ich Stvoriteľom. Preto sme sa dostali do bodu, keď sa zanedbáva zaručenie transcendentnej dôstojnosti ľudskej bytosti a úcta k samotnému jej životu”. Dôsledkom tohto stavu je teda aj situácia, v ktorej väčšinovo katolícke Slovensko sa na jednej strane bojí ochorenia COVID (samozrejme je potrebné sa ho vyvarovať a robiť všetko, aby sme jeho šírenie eliminovali) ale tým istým občanom nevadí, že sú reprezentovaní politikmi, zastávajúcimi potratovú politiku a že počet zabitím skrz potrat tento rok zďaleka rapídne presahuje počet úmrtí na COVID.
7. Uprostred tejto situácie premiér SR ( ktorý dlhodobo dehonestuje našu krajinu svojim vystupovaním a skrze to už dávno stratil autoritu u svojich občanov, ktorá je prirodzeným predpokladom skutočnej moci, ktorá má slúžiť a viesť krajinu k spoločnému dobrú občanov v nej) prišiel s vyhlásením o ďalšom zákaze bohoslužieb, ktorý v súčasnej pandemickej situácii nemá obdobu v celej Európskej únii a snáď ani celom svete!!! Toto zneužitie moci vlády v krajine nad Cirkvou, je už len konzekvencia vyššie vypovedaného, na ktoré náuka Cirkvi upozorňovala už od čias Pia IX., teda od polovice 19. storočia.
8. Súčasník blahoslaveného Pia IX., kardinál Loius Pie, ktorý bol veľkým odporcom revolučného hnutia vo Francúzsku, poznamenal: “Dominujúcim omylom nášho storočia je predpoklad, chcieť oddeliť súčasnú spoločnosť od Božieho zákona a jeho vlády.” Veľký francúzsky teológ minulého storočia Reginald Garrigue-Lagrange vysvetľuje na margo povedaného, že “žiadny človek nie je povolaní ostať v čisto prirodzenom poriadku, pretože všetci sú povolaní k nadprirodzenému poriadku, ktorého cieľom je nazeranie na Boha a láska ktorá z neho pramení. Toto je skutočný cieľ celého ľudstva, ku ktorému bolo stvorené od dňa stvorenia je toto nazeranie na svojho Stvoriteľa...”
9. Priatelia, zlo a neprávostí, ktoré pozorujeme, a zasahovanie do náboženskej slobody zo strany štátu sú už len ovocím liberalizmu. Ako to vysvetľuje veľký teológ Lous Billot, “liberalizmus, tak individuálny ako i sociálny je chybou viery, pretože chce emancipovať človeka a spoločnosť od Boha, bez akejkoľvek zmienky o Bohu akoby on neexistoval, kladúc svoje základy výlučne v ľudskej slobode akoby ona bola sama o sebe absolútnym a nekonečným dobrom.”
10. Čo teda robiť v súčasnej situácii ? Možno poslúchnuť slová Leva XIII., ktorý pred viac ako 100 rokmi napísal nasledovné: “Naše storočie zažilo ťažké udalosti a nevieme, kedy nás čakajú ďalšie podobné. Dejinný čas nás vyzýva hľadať všetky prostriedky, skrze ktoré prinavrátime všetkému nášmu konaniu kresťanského ducha, aby sme tak mysleli a konali vo verejnom i súkromnom živote – toto je jediný istý spôsobí ako obmedziť všetko zlo, ktoré pred nami stojí a zamedzili nebezpečiam, ktoré stoja pred nami.” (Encyklika Sapientiae Christianae, 10. Januára 1890)