Calx Mariae (CM; magazín): Blahoželáme vám k zvoleniu za prezidenta Una Voce Federation. Povedzte o nej niečo ľuďom, ktorí ju nepoznajú.
Joseph Shaw (JS): "Prvá laická asociácia, založená na obranu starodávnej liturgie Cirkvi bola Una Voce France v roku 1964. Potom nasledovali ostatné, ktoré vo svojej krajine dostali meno “Una Voce” alebo "Spoločnosť latinskej omše". V roku 1965 bola založená Federácia, združujúca tieto skupiny, Foederatio Internationalis Una Voce (FIUV: Una Voce International, alebo Una Voce Federation), so šiestimi členmi; dnes ich je viac ako štyridsať. Federácia dokáže v Ríme a v médiách prezentovať potreby a obavy členských asociácií z celého sveta. Ako zoskupenie asociácií vedených laikmi dokážeme verejne hovoriť a konať vo veciach, v ktorých to rehoľné, klerikálne a kňazské asociácie nemôžu. Nie sme však len ´klávesnicoví´ bojovníci: reprezentujeme ľudí, ktorých sa organizovanie omší priamo dotýka, vyjednávame s biskupmi, spievame a slúžime v latinčine, vyučujeme latinčinu atď. Znamená to, že máme veľmi realistický pohľad na to, v čom sa dá a v čom sa nedá niečo urobiť, čo pomôže a čo nepomôže, kedy je potrebná tichá diplomacia a kedy vystúpenie na verejnosti.
Keď sme minulý rok počuli, že Kongregácia pre náuku viery robí prieskum medzi biskupmi o zavádzaní Summorum Pontificum, dokumentu Benedikta XVI, ktorým miernil a uvoľňoval obmedzenia latinskej omše z roku 2007, urobili sme si vlastný prieskum, aby sa v súvislosti s touto omšou stalo známym v Ríme aj vnímanie a cítenie laikov. Na výzvu reagovalo 55 krajín a detailné správy sme dostali z 366 diecéz. V liste, ktorý sprevádzal Summorum Pontificum pápeža Benedikta sa píše, že záležitosť pridania mimoriadnych prefácií k Misálu z roku 1962 a umožnenia slávenia spomienok svätých, kanonizovaných od poslednej revízie kalendára v roku 1960, sa ešte musí prešetriť v súvislosti s "rozličnými inštitúciami, oddanými usus antiquor". Do týchto konzultácií sme boli formálne zapojení a mohli sme pripomienkovať už prvé náčrty oboch návrhov. Pripomienky sme zhrnuli do 33 krátkych "postojov", ktoré sú publikované v knihe pod názvom The Case for Liturgical Restoration (Vážne dôvody pre liturgickú obnovu; Angelico Press, 2019)."
CM: Publikovanie Traditionis Custodes v júli znamená, že prezidentovanie ste prebrali v náročnej dobe. Záujem o "starú omšu" za posledné roky pozoruhodne vzrastá; bude sa v nej dať pokračovať aj napriek očividnej neprajnosti Sv. Stolice?
JS: "Nedostatok možností navštevovať tradičné latinské omše (TLM) je pre ľudí, ktorí objavujú jej čaro, veľkou prekážkou, no aj napriek tomu čoraz viac ľudí prejavuje o ne záujem. Epidémia covidu pre mnohých ľudí znamenala, že boli nútení sledovať omše online, pričom sledovali aj TLM a keď opatrenia poľavili, prejavili o ne záujem aj reálne. Tí, ktorí už TLM objavili dávnejšie, obzvlášť ešte pred Summorum Pontificum, mali často pocit, že odhalili úžasné rodinné tajomstvo, o ktorom staršia generácia nechcela z nejakého dôvodu hovoriť; no nie nejaké temné tajomstvo, ale stratený a znovunájdený poklad. V súčasnosti TLM nájdeme neporovnateľne ľahšie, než v roku 2007 či ešte skôr, či už online alebo v realite, takže nám vzniká paradox. Bez toho aby sme minimalizovali škody, ku ktorým dôjde na niektorých miestach, kde sa ukončia dlhodobé pravidelné TLM, pôjde o skúsenosť pre mnohých ďalších katolíkov neoceniteľnú - budú môcť bez problémov nahliadnuť do doteraz zakázanej dózy s koláčikmi, položenej vysoko na polici, ktorá sa odrazu ocitla otvorená na stole priamo pred nimi."
CM: Výročná Summorum Pontificum púť, resp. procesia, sa v roku 2021 konala koncom októbra. Aký máte na ňu, ako prezident Una Voce, názor? Aká bola na nej atmosféra v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi?
JS: "V roku 2020 sa niektoré podujatia odohrali aj napriek obmedzeniam v počtoch a sťaženému cestovaniu. V roku 2021 obmedzenia pokračovali, no množstvo zúčastnených ľudí dokonca presiahol rok 2019. V Ríme som mal podobný pocit, ako počas stretnutia Latin Mass Society v Anglicku, kde sa ľudia tešili že sa môžu opäť stretnúť tvárou v tvár a zároveň môžu ukázať svoju podporu a záujem o TLM aj po vydaní Traditionis Custodes. V tomto dokumente sa zjavne píše, že by sme nemali existovať; my, veriaci katolíci, ktorí chcú žiť v jednote s pápežom a byť posilňovaní vo viere skrze starobylé liturgické formy Cirkvi! Pápež František nám však na druhej strane dovolil sláviť TLM v Trónnej kaplnke v Bazilike sv. Petra v Ríme ako aj v iných kostoloch. V pápežovi Františkovi sa teda stále "číta" veľmi ťažko. Tradiční katolíci si už, žiaľ, zvykli na vzájomne si odporujúce a nejednoznačné odkazy a správy od ´úradnej moci´, ako aj na nepriateľstvo z ich strany. Bez toho aby sme ignorovali politický kontext v ktorom žijeme a pracujeme, riadime sa príkladom cirkevných Otcov a svätých. To, čo si tak nesmierne vážili a čo bránili oni - niekedy aj za cenu vlastného života - ako napríklad anglickí a waleskí mučeníci 16. a 17. storočia, vnímame aj my ako nesmiernu hodnotu, ktorú si treba vážiť, chrániť a brániť."
CM: Ľudia, ktorí sú oboznámení s prácou Una Voce ju spájajú s katolíckou tradíciou a s obnovou kresťanskej civilizácie a kultúry. Čo je však ideálom, o ktorý sa Una Voce usiluje; v čom chce uspieť?
JS: "Cieľ hnutia Una Voce je jednoduchý: obnovenie starodávnych omší a ich návrat na oltáre Cirkvi. Ostatné liturgické formy nemusia nutne vymiznúť. Snaha zlikvidovať TLM bola podľa p. Benedikta veľká chyba a my s ním súhlasíme. Povedal, že katolíci by ju mali znovu objaviť, čo však znamená, že musí byť všeobecne dostupná. Chceme, aby sa liturgia slávila s veľkou úctou a slávnostne, aby pritiahla toľko ľudí, koľko sa len dá. Praktická činnosť Una Voce, ako som už povedal, pozostáva zo spevu, služby, údržby kňazských rúch, upratovania kostolov, organizovania pútí a procesií, organizácie prípravy ľudí na rozličné úlohy a propagačné akcie a z odpovedí na otázky o Usus Antiquor v súlade s našimi schopnosťami a vedomosťami. Laici sa odjakživa zapájali do liturgického života Cirkvi a Una Voce v tejto tradícii Cirkvi pokračuje formou spoločenstiev a bratstiev, ktoré vo všetkých krajinách, v ktorých pôsobia, podporujú a šíria dôstojné slávenie liturgie. Náplňou katolíckej kultúry síce nie je iba liturgia, no v každom prípade je jej nepostrádateľnou a základnou zložkou, čo znamená, že obnovenie tradičnej liturgie má ďalšie dôsledky pre katolícky život a kultúru."
CM: Hovorí sa "Lex Orandi, lex credendi, lex vivendi", čiže "To, čo sa modlím a hlásam, mám aj veriť a vyznávať, aj žiť". Ako má verejný Boží kult Cirkvi formovať naše chápanie doktrinálnych problémov a morálny život laikov?
JS: "TLM je viac prepojená s kultúrou protiprúdu, s väčšou kajúcnosťou a s dôkladnejším prežívaním Vtelenia pri žití katolíckej viery, než je typické medzi katolíkmi dneška. Jednoduchý príklad: pre rodinu, ktorá navštevuje omše podľa Novus Ordo (NO) býva nezvyčajné, ak sa pred jedlom pomodlí; pre rodinu, ktorá navštevuje TLM je zas nemysliteľné nepomodliť sa pred jedlom. Tento kontrast prináša so sebou v podobných prípadoch sa líšiacu katolícku náuku, ochotu prijať väčší počet detí, pripravenosť prispôsobiť sa životným podmienkam - čo robiť, kde bývať, ako sa obliekať - prijať náboženské povinnosti, potrebu vzdelávať a vychovávať svoje deti vo viere atď. Ja neverím, že je to jednoducho preto, že by Vetus Ordo priťahoval katolíkov, ktorí sú ortodoxnejší než je priemer. Nepriťahuje ich to, no keď sa zhováram s katolíkmi, ktorí chodia na TLM, časom to začne priťahovať ľudí z rôznych zázemí - ´odpadlíkov´, ateistov, z prostredia New Age alebo iných náboženstiev a mnohých, ktorí mali len celkom základnú katolícku výchovu - ľudí, pre ktorých je takáto omša mimoriadnym zjavom. Častokrát sa stane, že začne na nich hlboko vplývať, dôjde k vnútornému obráteniu, vyvolanému milosťami sviatostí a liturgickou modlitbou. Ďalším aspektom je vnímanie kontinuity s minulosťou, ktorú umožňuje starodávna omša.
Nespojitosť a rozkúskovanosť je takou výraznou črtou dnešnej Cirkvi, že klasická katolícka literatúra a umenie sa pre mnohých katolíkov stávajú všetkým možným, len nie zrozumiteľnou záležitosťou a z toho dôvodu aj detské knihy o svätých niekedy prezentujú čudesne zdeformované predstavy o liturgii a duchovnosti v minulosti. Katolíci, ktorí sú zvyknutí na obrady a modlitby starodávnej liturgie, sa vo svete veľkých spisovateľov duchovnej literatúry a teológov cítia ako doma, pretože títo žili v minulosti, v časoch veľmi podobnej liturgie a okrem toho sa vracajú do čias cirkevných Otcov, z ktorých mnohí boli práve autormi textov starodávnej liturgie. Katolíci nie sú prostredníctvom TLM len prepojení s cirkevnými Otcami, ale vnímanie kontinuity ich povzbudzuje k tomu, aby sa učili z odpovedí predkoncilových pápežov na moderné problémy. Bolo to obdobie intenzívnej aktivity v Cirkvi, ktorá až na výnimku encykliky Rerum Novarum Leva XIII, upadla do akejsi pamäťovej čiernej diery, čo pre mnohých v Cirkvi pretrváva dodnes. Všetko toto prispieva k intenzívnejšiemu, bojovnejšiemu prežívaniu viery, ktorá dodáva tradičným katolíkom silu vytrvať, keď cítia, že ich vlastní biskupi a kňazi otvorene odmietajú. V dnešnom svete, v ktorom vlády čoraz viac znepríjemňujú katolíkom život, je táto spiritualita o to vzácnejšia. Bez toho, že by sme idealizovali minulosť môžeme povedať čo už aj naši predchodcovia zistili, že sa jedná o spiritualitu pre marginalizovaných a prenasledovaných ľudí."
CM: Ako sa ciele Una Voce vzťahujú k rodine?
JS: "Tradičná omša bola odjakživa spojená s rodinami, ako povedal aj kardinál Castrillon Hoyos, s ´rodinami, požehnanými mnohými deťmi´. V celkovej správe francúzskych biskupov o rozšírení TLM v ich krajine sa píše, že sa jej dožadujú najmä "mladí ľudia a veľké rodiny". Praktizovanie rodinného života a otázka ako podať vieru našim deťom nie sú teda od našich názorov a postojov veľmi vzdialené. Tí z nás - ako som aj ja - čo sme pokrstení a vychovávaní ako katolíci bez prístupu k TLM, si teraz naliehavo uvedomujeme nedostatky typicky pokoncilového prístupu k týmto otázkam. Na druhej strane môžeme vidieť, ako na TLM a tradičné pobožnosti reagujú naše deti. Naša skúsenosť je, že deti a vieru by sme nemali brať ako špecifický problém, ktorý vyžaduje špecifické riešenie. Dospelí katolícki veriaci idú na omšu a ak majú deti, tak ich prirodzene vezmú so sebou. Dospelí vyznávajú katolícku vieru a prirodzene ju odovzdávajú svojim deťom aj za pomoci katechizmu, napísaného primerane veku dieťaťa, ale vždy v súlade s vierou dospelých. Prezentovať vieru od veci, detským spôsobom, mimo dospelých je najlepším receptom na vytvorenie dojmu, že ide o niečo, čo je iba pre deti. V tradičnom prostredí je viera vždy niečím, do čoho sa dorastá a nie niečím, z čoho sa vyrastá. Mladí ľudia začnú chodiť na vysokú školu, do zamestnania, kde takmer okamžite začnú na nich intenzívne tlačiť, aby sa vzdali svojej viery a absolútne žiadny program nijakej duchovnej prípravy nezaručuje, že tomu tlaku nepodľahnú. Keby sa od viery vzdialili deti tradičných katolíkov, aspoň im zostane nejaký pojem o viere, ako aj duchovná sila z omše. No typický mladý katolícky ´odpadlík´ však bude mať dnes problém povedať vám čo je to Vtelenie a jeho najvýraznejšie pocity z omše, ktoré si bude pamätať, budú nuda a rozpaky."
CM: Čo vám pri práci najviac prekáža a ako by sa dali tieto prekážky prekonať?
JS: "Odhliadnuc od ideologickej opozície niektorých starších duchovných a laikov pretrváva na niektorých miestach, dokonca ešte aj po Summorum Pontificum v roku 2007, podozrievavý postoj voči TLM: ide o predstavu, že TLM jednoducho nie je súčasťou možností, preferovaných Cirkvou. Tento postoj sa, žiaľ, s uvedením Traditionis Custodes (TC) ešte zintenzívnil a práve preto, že TC samotné je veľmi nejasné a nepresné, sťažuje pozíciu jeho oponentom. Kľúčovým faktorom v podrývaní tohto druhu opozície je skutkový stav, trvajúci prakticky od roku 2007, v ktorom ide o to, aby sa Usus Antiquior (TLM) stala normálnou a prirodzenou súčasťou života Cirkvi. Najväčšími obmedzeniami, samozrejme okrem tohto najdôležitejšieho, sú tieto dve: nedostatky v latinčine medzi kňazmi a nedostatok času. Pokiaľ totiž musia kňazi slúžiť pre nedostatok kňazov omše vo viacerých farnostiach, je zjavne nemožné zaviesť vo vlastnej farnosti ešte aj TLM. S nedostatkom kňazov nevieme priamo nič urobiť, hoci v našom hnutí je veľa povolaní, no môžeme pomôcť napríklad s výučbou latinčiny formou kurzov - prezenčne aj online a skupiny Una Voce organizujú aj praktické ´nácviky´ priebehu TLM zo strany veriacich. Od spomínaného roku 2007 väčšina katolíkov ani netuší, že starodávna liturgia (TLM) sa môže sláviť; niektorí ani nevedeli, že existuje. Veľmi pri tom môže pomôcť tlač a sociálne média, ktoré čítajú a navštevujú katolíci, lenže to by mnohé z nich nesmeli byť negatívne naladené voči TLM a nesmeli by tri zo štyroch katolíckych týždenníkov vo Veľkej Británii skrachovať. Rastie aj počet biskupov, ktorí bránia slúženiu takejto omše. Naše hnutie je dnes oveľa sofistikovanejšie než bolo pred 10 rokmi, produkujeme krásne fotografie, dobre pripravené videá, vydávame prepracované knižky, vysvetľujeme, dokazujeme, kde treba argumentujeme a meníme negatívne postoje k TLM. Toto je oblasť, v ktorej je kvantita takmer rovnako dôležitá ako kvalita; ak chcete, aby niekto pochopil a prijal čo mu chcete povedať v tomto všelijakými myšlienkami zamorenom priestore, musíte to opakovať znovu a znovu a znovu...
Istého obrazového editora konzervatívnej katolíckej publikácie požiadali aby našiel nejaké obrázky z omší. Nebol katolíkom, no online si našiel tie najkrajšie, čo sa mu pozdávali. Publikácia sa dočkala kritiky, pretože väčšina obrázkov bola pochopiteľne z tridentských omší. Obrazový editor pritom nemal ani poňatia, že sa dotkol ´obnaženého elektrického drôtu´ a že to bude mať takýto účinok."
CM: Nekompromisný tón Traditionis Custodes a následne direktívy pre rímsku diecézu prijali mnohí ľudia s prekvapením, no ako treba na to náležite reagovať? Čo by mali biskupi, kňazi a laici robiť, každý na svojej vlastnej úrovni?
JS: "Federácia nanovo publikovala Kanonické smernice, ktoré som zostavil v prvom rade pre Latin Mass Society, s príspevkami od skúsených kanonických právnikov, aby sme zistili, koľko priestoru na dovolené manévrovanie nám zostáva. Tým biskupom a kňazom, ktorí sú podobne ako my, presvedčení, že by bolo po pastoračnej stránke veľmi škodlivé prestať so slávením TLM, ignorovať potreby veriacich a túžbu kňazov, ktorí chcú, aby sa TLM stala súčasťou ich duchovného života, môžeme povedať, že Traditionis Custodes nie je až taká ´nepriestrelná´ ako sa na prvý pohľad javí. Život môže pokračovať aj bez toho, aby sme sa dostali do konfliktu s pápežom alebo cirkevnými zákonmi. Zdá sa, že sám p. František chce stlmiť obavy z toho, že TC je agresívnym a deštruktívnym aktom - v tomto zmysle hovoril v septembri v španielskom rozhlase COPE a nedávno francúzskym biskupom, keď boli v Ríme ad limina (pri hroboch apoštolov). Ťažšie to majú kňazi, ktorí majú nesúhlasne naladeného biskupa. Títo si musia nájsť spôsob, ako s ním ´vyjednávať´. Radi by sme zdôraznili, že p. František netvrdí, že starší misál treba zrušiť a že súkromné bohoslužby TLM sú celkom legitímne. Inými slovami, ide o nešťastné nedorozumenie."
CM: Kde sa ľudia môžu dozvedieť viac o Una Voce Federation?
JS: "Máme svoju webstránku fiuv.org a 2x ročne vychádza náš časopis Gregorius Magnus. Každé 2 roky máme valné zhromaždenie, zvyčajne v Ríme. Minulý rok bolo kvôli covidu online. Čiastočne býva prístupné verejnosti. Tí, ktorí majú záujem, môžu sa stať "priateľmi" federácie; za nich za všetkých, ako aj za ostatných dobrodincov, živých aj zosnulých, býva pravidelne slúžená sv. omša.
Všetkých, čo majú záujem, povzbudzujem, aby sa zapojili do miestnych skupín Una Voce, začlenených do federácie a v prípade potreby vytvorili nové skupiny. Kňazi, ktorí slúžia TLM potrebujú podporu laikov - nie iba finančnú, ale informovaný laiciát v stabilnej asociácii, ktorý bude TLM na danom mieste podporovať aj po praktickej stránke a vytrvalo bude prezentovať biskupovi svoje pastoračné potreby. Životne dôležité je neobmedziť svoje aktivity iba na argumenty na sociálnych sieťach. Hnutie Una Voce nám dáva príležitosť prakticky prispieť k dobru a zároveň porozumieť tomu, ako veci fungujú v Cirkvi - vzťahy, ideológia, politika. Takto pevne zakorenení do života Cirkvi na miestnej úrovni a posilňovaní samotnou starodávnou liturgiou môžeme vykonať veľa dobra pre Cirkev a veriacich."
Joseph Shaw je dobre známy čitateľom ´Rorate´. V októbri 2021 bol Dr. Shaw zvolený za prezidenta Una Voce Federation, laického hnutia, ktoré podporuje, propaguje a obhajuje TLM na celom svete. Dr. Shaw získal titul PhD z filozofie na Oxford University, kde v súčasnej dobe aj prednáša. Publikuje diela o etike a filozofii náboženstva a vydal The Case for Liturgical Restoration: Una Voce Position Papers on the Extraordinary Form (Angelico Press). Je predsedom Latin Mass Society Anglicka a Walesu; je otcom 9 detí.