Globálna sieť dúhových katolíkov a „nová cirkevná identita“

310
Kultúra smrti

Synoda o rodine, ktorú inicioval pápež František, inšpirovala „dúhových katolíkov“, aby sa začali organizovať na celosvetovej úrovni a tak mohli účinnejšie vplývať na biskupov, aby zmenili učenie. Ďalšie synody slúžia – podľa názoru „dúhového teológa“ Craiga Forda – na to, aby sa „na najvyššej úrovni cirkevnej autority vytvorila nová identita“, ktorá „v konečnom dôsledku umožní zmenu doktríny“. Toto hnutie každým rokom naberá na sile a tlačí inštitucionálnu Cirkev k stále väčšej otvorenosti pre schválenie deviácie.

Keď sa pozrieme na heslá organizácií propagujúcich gender ideológiu alebo na vyhlásenia vplyvných „dúhových“ teológov a aktivistov, priam bije do očí ich odhodlanosť zmeniť večné učenie katolíckej Cirkvi o sodomii. Ich predstavitelia sa údajne cítia „hlboko ukrivdení“. Homosexuálna komunita, ktorá zahŕňa čoraz viac záujmových skupín a predkladá množstvo politických požiadaviek, už nepožaduje len toleranciu alebo akceptáciu, ale aj potvrdenie životného štýlu, ktorý si osvojila. Veľa sa hovorí o „sociálnej spravodlivosti“, inkluzívnosti alebo začlenení, rovnakom zaobchádzaní so všetkými a nediskriminácii. Tá bude podľa nich možná len vtedy, ak sa raz a navždy odstráni stigma sodomského hriechu a ľudia budú akceptovať všetky formy sexuálnych vzťahov vo všetkých možných konšteláciách. Žiadny „katolík“ nebude z tohto dôvodu zbavený „plného prístupu k sviatostiam“, vrátane manželstva.

Vytvorenie globálnej siete dúhových katolíkov

3. októbra 2014 – po tom, čo pápež František zvolal mimoriadnu celosvetovú synodu biskupov o rodine – sa v Ríme konala medzinárodná teologická konferencia o úlohe homosexuálnych katolíkov v Cirkvi. Mocná loby chcela ovplyvniť účastníkov stretnutia hierarchov, aby Cirkev začala byť otvorenejšia zmene učenia o sodomskom hriechu. O rok neskôr bola vo Večnom meste založená Globálna sieť dúhových katolíkov (GNRC) https://rainbowcatholics.org/.

Ako vysvetľuje Francis DeBernardo, jeden z iniciátorov organizácie a výkonný riaditeľ New Ways Ministry, na zakladajúcej konferencii sa zúčastnilo „takmer 100 katolíckych LGBT lídrov zo šiestich kontinentov a viac ako 30 krajín“. Vytvorenie siete sa začalo plánovať už dva roky predtým. V októbri 2015 v Ríme na konferencii s názvom: „Hlas LGBT ľudí na synode“ bola vytvorená dočasná štruktúra. Rozhodlo sa tiež o zorganizovaní medzinárodného stretnutia na tému pastorácie sexuálnych menšín a pripravil sa obsah listu adresovaného synode o rodine.

Rok predtým na konferencii iniciátorov GNRC s názvom Ways of Love (Cesty lásky), vystúpila okrem iných aj Mary McAleeseová, bývalá prezidentka Írska, ktorej syn je homosexuál. Politička ostro kritizovala nesúhlas Cirkvi s pseudomanželstvami osôb rovnakého pohlavia.

– Cirkevné učenie v súčasnosti definuje zväzky osôb rovnakého pohlavia ako „vnútorne nezriadené a vyžaduje od homosexuálov, aby žili v čistote“. Odporcovia však tvrdia, že to nezohľadňuje realitu 1,2 miliardy katolíkov na svete. Írska politička, ktorá sa okrem iného zasadzovala za dekriminalizáciu homosexuálnych činov a legalizáciu partnerských zväzkov a angažovala sa za právne uznanie pseudomanželstiev osôb rovnakého pohlavia vo svojej krajine, argumentovala, že „samotné učenie Cirkvi je vo svojej podstate nezriadené“. Dodala, že mentalita sa zmenila a „mnoho ľudí na celom svete“ akceptuje zväzky osôb rovnakého pohlavia. Na druhej strane Cirkev, odvolávajúc sa na Tradíciu, to odmieta. V závere konštatovala, že „učenie Cirkvi o homosexualite je jednoducho mylné“, za čo zožala veľký potlesk účastníkov konferencie, ktorá mala viesť k vytvoreniu GNRC.

Na konferencii sa zúčastnil aj biskup Raul Vera z mexického Saltilla. Hierarcha povedal, že Cirkev musí „zmeniť jazyk“ týkajúci sa „LGBT komunity“, pretože ten súčasný vedie k „definovaniu homosexuálov ako hriešnikov, degenerovaných a promiskuitných osôb“. V hlavnom prejave vysvetlil, že najprv sa treba zamerať na „zjemnenie jazyka“ o sodomskom hriechu a sexuálnych menšinách, a až potom sa zasadzovať napríklad za akceptovanie pseudomanželstiev medzi osobami jedného pohlavia. Kňaz podporuje pastoráciu zameranú na homosexuálov, ktorá odmieta katolícke učenie v tejto oblasti.

Na konferencii sa zúčastnil aj biskup Geoffrey Robinson zo Sydney, ktorému Kongregácia pre náuku viery v minulosti udelila pokarhanie za to, že vo svojich publikáciách prezentoval učenie, ktoré nie je v súlade s katolíckou doktrínou.

Na záver vystúpila s prednáškou rebelujúca americká mníška, sestra Jeannine Gramicková, spoluzakladateľka New Ways Ministry, hlavná iniciátorka Globálnej siete dúhových katolíkov. Sestra s poľskými koreňmi, ktorá od začiatku 70. rokov 20. storočia vykonáva tzv. službu medzi sodomitmi a utvrdzuje ich v ich zotrvávaní v hriechu, analyzujúc prípad „LGBT-friendly farností“ v USA, potvrdila, že hlavným cieľom činnosti kruhu „dúhových katolíkov“ je „plné začlenenie homosexuálov a lesbičiek do Cirkvi“, aby mohli využívať všetky sviatosti vrátane možnosti uzavrieť manželstvo. „Domnievam sa, že hoci katolícka Cirkev učí o dôstojnosti osoby, jej posolstvo je niekedy nejasné kvôli tomu, čo „oficiálna Cirkev“ hovorí o sexuálnej aktivite a etike sexuálnych aktivít. Chcem, aby sa Cirkev pozerala na etiku sexuálnych vzťahov nie z hľadiska skutkov, ale z hľadiska osoby. Láska, oddanosť, starostlivosť – to je to, čo robí vzťah etickým,“ tvrdila.

Na konferencii sa zúčastnil aj Martin Pendergast z organizácie LGBT Catholics Westminster. V roku 2015 vyzdvihol coming out dnes už bývalého kňaza Krzysztofa Charamsu deň pred začiatkom synody o rodine v októbri 2015. Vyjadril nádej, že toto odhalenie homosexuálneho zamestnanca Kongregácie pre náuku viery „pomôže synodálnemu procesu“.

Zdroj: wikimedia commons

Charamsa 3. októbra 2015 verejne priznal, že je homosexuál a žije vo vzťahu s iným mužom. Svätá stolica v reakcii na to uviedla, že nemôže vykonávať svoje povinnosti v Kongregácii pre náuku viery a na pápežských univerzitách, pretože porušil celibát. 17. októbra biskup Richard Kasyna suspendoval duchovného.

Pendergast vyjadril nádej, že „Charamsovo priznanie povedie cestu k otvorenejšej diskusii na synode“: „Môže to povzbudiť ostatných, najmä biskupov, ktorí sa možno obávali hovoriť príliš radikálne o rozvodoch, opätovných manželstvách a vzťahoch osôb rovnakého pohlavia, aby hovorili otvorenejšie a úprimnejšie.

Globálna sieť dúhových katolíkov (GNRC) poslala všetkým biskupom, ktorí sa zúčastnili na synode o rodine, list, v ktorom sa predstavila ako spoločenstvo ľudí a organizácií zapojených do života Cirkvi, ktorí cítia, že je s nimi zle zaobchádzané a sú marginalizovaní. Poukázali na to, že napriek „prenasledovaniu“ si „zachovali vieru“, ale teraz sa chcú ešte viac zapojiť do ohlasovania evanjelia. Sťažovali sa na „ducha byrokratickej zloby a nečestnosti“, ktorého obeťami sa vraj „pravidelne“ stávajú. „Naučili sa však, že nie je dôležité, čo môže Cirkev urobiť pre nich, ale čo môžu oni urobiť pre Cirkev.

V súlade s touto „misiou“ vyzvali biskupov, aby zmenili svoj jazyk voči „dúhovým katolíkom“, aby boli ústretovejší, aby im načúvali a spolupracovali s nimi, „aby si vymieňali informácie, bojovali proti falošným informáciám, podporovali sa navzájom a posilňovali sa“. Zazneli výzvy na prevzatie „osvedčených postupov“ organizácií, ktoré sa venujú pastorácii medzi sodomitmi. Neodmysliteľnou súčasťou toho bolo ich potvrdzovanie v hriechu, čo robia organizácie ako Dignity USA a New Ways Ministry.

Čo majú spoločné Nadácia otvorenej spoločnosti, Arcus a švajčiarska pobočka Katolíckeho pôstneho fondu?

Katolícka tlačová agentúra 13. októbra 2015 informovala, že aktivisti Georgea Sorosa lobujú dokonca aj na Biskupskej synode a na zakladajúcej konferencii GNRC sa okrem iných zúčastnil aj programový riaditeľ Open Society Foundations Peter Matjasic. Na Twitteri uviedol, že prezidentka McAleeseová vyhlásila „presvedčivé odsúdenie rímskokatolíckej doktríny o homosexualisme“.

Na prvom stretnutí GNRC sa zúčastnilo Európske fórum kresťanských skupín LGBT, ktoré dostáva finančné prostriedky od Nadácie otvorenej spoločnosti na dokumentovanie „náboženskej neznášanlivosti vo východnej Európe“.

Medzi zakladateľmi GNRC bola aj americká aktivistická skupina Human Rights Campaign, ktorú viedla Lisbeth Melendez Riverová, riaditeľka kampane Latino a katolíckych iniciatív. Skupina považovala synodu za príležitosť „vytvoriť precedens pre zmenu“.

Globálna sieť dúhových katolíkov zahŕňa: Dignity USA a New Ways Ministry, dve americké skupiny, ktoré žiadajú, aby pseudomanželstvo osôb rovnakého pohlavia bolo uznané ako sviatosť. Ďalšími členmi sú: Regenbogenpastoral Österreich (Rakúsko), La Communauté du Christ Libérateur (Belgicko), David & Jonathan – Paris (Francúzsko), Ökumenische Arbeitsgruppe Homosexuelle und Kirche (HuK) e. V. (Nemecko), Queergottesdienst München (Nemecko), Cammini di Speranza (Taliansko), Progetto Gionata (Taliansko), Drachma LGBTI (Malta), Drachma Parents‘ Group (Malta), Werkverband van katolieke Homo-Pastores (Holandsko), Wiara i Rainbow Foundation (Poľsko), Caminhar na Diversidade (CaDiv), SIGNUM (Dúhoví kresťania) (Slovensko), Associació Cristiana de Gais i Lesbianas de Catalunya (ACGIL) (Španielsko), Ichthys Cristianxs LGBTH (Španielsko), Quest (Spojené kráľovstvo), LGBT – Catholics Westminister Pastoral Council (Spojené kráľovstvo), Nuova Proposta (Taliansko).

Na projekte GNRC sa podieľali švajčiarsky Katolícky pôstny fond Fastenopfer a americká nadácia Arcus, ktoré vyčlenili státisíce dolárov na „dúhové“ aktivistické projekty súvisiace so synodou a na udelenie osobitných práv opiciam.

CNA uvádza, že tieto prostriedky boli o. i. použité na prípravu ostrej reakcie na „homofóbne rozhodnutia synody o rodine“. Chceli tak vrátiť úder západoafrickým biskupom, ktorí sa ostro postavili proti používaniu rodovej terminológie („sexuálna orientácia“, „rodová identita“, skrátene „LGBT“) a zmene postoja Cirkvi k sodomii. Na tento účel sa pripravoval film, ale nakoniec sa – kvôli kontroverznosti zapletenia katolíckej inštitúcie – od písomnej správy upustilo.

Arcus vyčlenil finančné prostriedky na iniciatívy, ktoré majú pomôcť „realizovať účinnú stratégiu na zmenu tradičných názorov“ a vytvoriť teologickú protiargumentáciu tradičnému učeniu Cirkvi.

Ľavicová nadácia Arcus Foundation, ktorú v roku 2000 založil miliardár Jon Stryker, sa zameriava na podporu požiadaviek homosexuálnej loby a sponzoruje desiatky environmentálnych organizácií po celom svete. V roku 2013 poskytla dary dvom náboženským skupinám s cieľom presvedčiť veriacich a duchovných, aby podporovali pseudomanželstvá osôb rovnakého pohlavia.

V roku 2019 spoločnosť Arcus konsolidovala svoje iniciatívy v oblasti sociálnej spravodlivosti, aby sa viac zamerala na organizácie, ktoré sa zaoberajú problémami sexuálnych menšín. Okrem iného financuje Americkú psychologickú asociáciu, ktorá je známa tým, že zmenila svoj postoj k homosexualite atď.

Zdroj: youtube.com

Nadácia Arcus je partnerom Globálneho fondu pre rovnosť ministerstva zahraničných vecí USA, ktorý podporuje rodovú ideológiu na celom svete. Skupina už niekoľko rokov venuje milióny na boj proti náboženskej slobode v USA. Okrem iného podporuje Centrum pre americký pokrok, ktoré založil John Podesta, posledný manažér prezidentskej kampane Hillary Clintonovej. V správe o činnosti Európskeho fóra LGBT sa uvádza, že v roku 2013 im Arcus udelil grant vo výške 134 000 USD na boj proti „náboženskej homofóbii v Európe“ a na zlepšenie mobilizačných kapacít náboženských organizácií, ktoré obhajujú záujmy „komunity LGBT v regióne“. V správe o činnosti sa uvádza, že fórum bude v rokoch 2014 až 2016 rozvíjať, testovať a používať „naratívy, ktoré sú v rozpore s tradičnými hodnotami“ v rôznych náboženských kontextoch, s osobitným dôrazom na príležitosti prezentovať svoje stanovisko na synode.

Nadácia Arcus na svojej webovej stránke uvádza, že mobilizuje „umiernených a progresívnych náboženských lídrov“ a využíva „strategické príležitosti v historicky odolných náboženských komunitách“ vrátane rímskokatolíckej Cirkvi, aby umožnila „významný pokrok“.

Nadácia napríklad udelila organizácii Dignity USA dvojročný grant vo výške 250 000 dolárov na financovanie koalície organizácií, ktoré sa usilujú o uznanie tzv. homomanželstiev v katolíckej Cirkvi.

V roku 2017 poskytla grant vo výške 35 000 dolárov organizácii New Ways Ministry, aby pomohla vytvoriť Globálnu sieť dúhových katolíkov, ktorá „integruje prácu pro-LGBT katolíckych organizácií v každom regióne sveta“.

Mimoriadna synoda katolíckej Cirkvi o rodine, ktorá sa konala v októbri 2014, bola poznačená výraznou schizmou medzi africkými biskupmi a prevažne európskou frakciou purpurátov. Kontroverzné otázky sa týkali spôsobu cirkevnej služby homosexuálom.

25. mája 2015 vedúci predstavitelia nemeckých, francúzskych a švajčiarskych biskupov, teológovia a vybraní novinári diskutovali o cieľoch synody o rodine na tajnom stretnutí, ktoré organizovali jezuiti. Niektorí rečníci vyzvali na zmenu katolíckeho učenia o antikoncepcii, homosexuálnych skutkoch a svätom prijímaní pre rozvedených ľudí žijúcich v nových civilných zväzkoch. Jedným z účastníkov mal byť aj biskup Gmur, ktorý bol v tom čase predsedom Rady nadácie Fastenopfer. Okrem neho sa na ňom zúčastnili ďalší dvaja švajčiarski hierarchovia. GNRC sa vždy mobilizovala pri príležitosti následných Františkových synod.

GNRC píše poľským biskupom a žiada ochranu sexuálnych menšín

V roku 2020 skupina poslala poľským biskupom list z 1. septembra, aby „ako ich pastieri využili všetky dostupné prostriedky na ochranu dôstojnosti a ľudských práv každej osoby, ktorá im bola zverená do starostlivosti, vrátane LGBTIQ ľudí a ich rodín“.

šeme vám ako vedenie Globálnej siete dúhových katolíkov združujúcej organizácie a jednotlivcov, ktorí sa zasadzujú za pastoračnú starostlivosť, spravodlivosť, inklúziu, dôstojnosť a rovnosť LGBTIQ (lesby, gejovia, bisexuálni, transrodoví, intersexuálni a queer ľudia) a ich rodín v rímskokatolíckej Cirkvi a spoločnosti.

Vedie nás hlboký záujem o naše sestry, bratov a príbuzných v Poľsku. Majú veľké obavy o svoju bezpečnosť, najmä teraz, po zvolení prezidenta Dudu na ďalšie funkčné obdobie.

V liste sa sťažovali na „odcudzenie“ a „násilie“ voči „LGBTIQ ľuďom v celej krajine“ a najmä na „marginalizáciu zo strany kňazov a iných cirkevných hodnostárov“. Vyjadrili poľutovanie nad kritikou samotnej „ich identity“. Dodali, že „poľská LGBTIQ menšina je jednou z najzraniteľnejších na svete“ a uviedli, že budú situáciu v našej krajine pozorne sledovať. Vyzvali hierarchiu, aby sa zabezpečenie „náležitej pastoračnej starostlivosti o LGBTIQ ľudí a ich rodiny stalo prioritou poľskej biskupskej konferencie“. Navrhli tiež spoluprácu prostredníctvom „poľských členských skupín, priateľov a známych“. List podpísali: Ruby Almeida, spolupredsedníčka GNRC, a Christopher Vella, spolupredseda GNRC.

Na ceste k „väčšiemu konsenzu“ v Cirkvi

Po tom, ako sa v marci 2021 začal rok reflexie apoštolskej exhortácie pápeža Františka Amoris laetitia, GNRC zverejnila niekoľko štúdií, aby zabezpečila, že „perspektívy a rozmery LGBTQ budú zahrnuté do diskusií Cirkvi o tomto dokumente“.

Brian Flanagan, ktorý je docentom teológie na Marymount University v Arlingtone vo Virgínii a radí New Ways Ministry, poukázal na to, aké ponaučenie by sme si mali vziať ani nie tak z obsahu dokumentu, ale z procesu, ktorý viedol k jeho vytvoreniu.

Podľa neho treba byť pápežovi v prvom rade vďačný za to, že vytvoril priestor na rozhovory o kontroverzných témach. Teológ vysvetlil, že až do synody o rodine boli rozhovory o sexualite a „rodovej identite“ v Cirkvi skôr mimo diskusie. Teraz sú nielen povolené, ale výslovne podporované a každý synodálny akt slúži tomuto účelu.

Pápež František nabáda Cirkev na celom svete, aby čoraz viac dôverovala Duchu Svätému, a žiada nás, aby sme verili, že v našom hovorení a počúvaní možno rozpoznať Boží hlas,“ povedal Flanagan.

Druhým poučením je, že odpor voči „synodálnemu spôsobu byť katolíkom“ nemožno podceňovať. Možno teda očakávať väčšiu polarizáciu medzi katolíkmi, ale „väčšia sloboda rozhovoru môže zmeniť ich zmýšľanie a srdcia“.

Tretím poučením je, že doteraz sú „synodálne procesy relatívne konzervatívne“, ale „synodalita sa nesnaží o to, aby jedna strana v Cirkvi porazila druhú, ale o zjednotenie celej Cirkvi s cieľom dosiahnuť väčší konsenzus. To si vyžaduje čas a nadprirodzenú trpezlivosť.

Posledným poučením je to, „ako je pre celý proces dôležitá otázka, kto hovorí a kto počúva“. Doterajšie synody boli zamerané na rodinu, mládež a amazonské národy. Synoda o synodalite ďalej rozširuje okruh rečníkov na miestnej, diecéznej, regionálnej a medzinárodnej úrovni. A ide o to, aby sa „dúhoví katolíci“ čo najviac zapojili „do procesu hovorenia“, verí teológ.

Zdroj: youtube.com

Na tento účel GNRC organizuje školenia, semináre a rozvíja novú doktrínu, akúsi „rodovú teológiu“, ako ju nazývajú, aby svojimi argumentmi oslovili duchovenstvo. Skupina sa snaží budiť dojem, že v Cirkvi je ich veľa. Vyzýva homosexuálnych kňazov a rehoľné sestry, aby sa priznali, aby ovplyvnili ostatných katolíkov, aby „zmiernili“ svoje postoje, aby sa na nich pozerali „ľudsky“, so súcitom. Naznačuje, že nemá zmysel polemizovať s autoritatívnym učením Cirkvi o homosexualite. Skôr je potrebné zmeniť jazyk a vytvoriť alternatívny príbeh, ktorý sa zameria na emócie a súcit s „diskriminovanými“ sexuálnymi menšinami a vyzýva na ich začlenenie do všetkých služieb Cirkvi.

Odvolávajúc sa na „ľudské práva“, členovia siete požadujú rovnaké zaobchádzanie a zamestnanie vo všetkých katolíckych inštitúciách, aj keď nezodpovedajú katolíckej etike a hlásajú učenie, ktoré je v rozpore s doktrínou. Ako prvý krok chcú tiež zvýšiť účasť žien v riadiacich štruktúrach Cirkvi v nádeji, že neskôr sa Vatikán bude musieť otvoriť aj iným „menšinám“, aby splnil podmienky inkluzívnosti, začlenenia.

Niekedy diskrétne, inokedy ostentatívne, homolobisti povzbudzujú duchovných, aby sa zúčastňovali na ich konferenciách a seminároch. Píšu listy, vyhlásenia, pripravujú správy. Presviedčajú, že sodomia vo svetle „súčasnej vedy“ nie je v rozpore s prirodzenosťou, a preto si vyžaduje akceptáciu zo strany Cirkvi, a teda aj zmenu učenia. Usilujú sa tiež o odstránenie „patriarchálnej“ a hierarchickej štruktúry Cirkvi, aby sa stala „inkluzívnejšou“. „Pápež nie je krátkozraký. Kladie „základy“, na ktorých budú stavať ďalší.

Po uverejnení článku Christophera Lamba, vatikánskeho korešpondenta progresívneho časopisu The Tablet, v januári 2022 boli členovia siete požiadaní, aby sa vyjadrili, či súhlasia s jeho diagnózou, že došlo k „posunu v prístupe katolíckej Cirkvi k LGBTQ ľuďom“.

Lamb spomenul rošádu vo vatikánskej kúrii, pochvalné listy pápeža Františka pre sestru Jeannine Gramickovú a zverejnenie materiálov o službe nových ciest na webovej stránke sekretariátu synody.

Medzi rečníkmi boli teológ páter James Alison zo Španielska, podpredseda GNRC Rubin Almeida, Dr. Michael Brinkschröder, teológ a sociológ a spolupredseda Katolíckeho výboru LGBT+ v Nemecku, Marianne Duddy-Burkeová, riaditeľka Dignity USA.

Zaujímavé však bolo najmä vyjadrenie Craiga A. Forda, docenta teológie a religionistiky na St. Norbert College v DePere (Wisconsin), ktorý zhodnotil, že „Františkov pastoračný prístup k LGBTQ ľuďom nemá vplyv na doktrínu“, ale že „pápež nie je až taký krátkozraký“.

František,“ vysvetlil prednášajúci, „sa snaží vytvoriť novú cirkevnú identitu na najvyššej úrovni cirkevnej autority. Tento krok by sme mali vnímať presne tak, ako sa domnievajú Františkovi kritici: ako začiatok významných zmien, ktoré nakoniec povedú k revízii doktríny.“ Inými slovami, pápež František hrá dlhú hru. Preto toľko ľudí kričí o „doktrinálnom zmätku“ a „heréze“ a chce ukončiť tento proces skôr, ako by sa mohol rozuzliť.

„Dúhový teológ“ sa obáva, že už starý pápež „nebude môcť v tejto práci pokračovať príliš dlho“. Preto si kladie otázku, „či František položil dostatočne pevné základy, na ktorých môžu stavať ďalší lídri, alebo či budú jednoducho odstránené s príchodom nového pápeža“. Nalieha, aby „Františkova vízia“ vo farnostiach a diecézach neprestávala, pretože od toho závisí, či je zmena doktríny skutočne možná.

Progresívne pastoračné odporúčania Zhromaždenia Cirkvi Latinskej Ameriky a Karibiku

Na pomoc „dúhovým katolíkom“ prichádza cirkevné zhromaždenie Latinskej Ameriky a Karibiku, ktoré sa uskutočnilo na jeseň 2021 a ktoré, ako zdôraznil František, malo „dať podnet Cirkvi na synodálnej ceste“. Na záver svojho rokovania 28. novembra prijala dokument s pastoračnými usmerneniami, v ktorom vyzýva na podporu Cirkvi, v ktorej je „integrovaná kultúrna, etnická a sexuálna rozmanitosť“. Pastoračný postoj by sa mal v miestnych komunitách zamerať na „uznanie a ocenenie sexuálnej, etnickej a kultúrnej rozmanitosti a rozvoj ľudí, ako aj odbornú prípravu a vzdelávanie“.

Ozývajú sa výzvy na „milosrdné vychádzanie v ústrety“ sodomitom, pristupovať k nim prostredníctvom „gest, postojov, iniciatív počúvania a dialógu“. Cirkev bola vyzvaná, aby odsúdila „štrukturálne násilie, o ktorom hovoria sociálne hnutia, ktoré venujú osobitnú pozornosť marginalizovaným komunitám vrátane LGBTIQ+ osobám“.

V súvislosti s rodinou sa pozornosť venuje pastorácii spočívajúcej v službe, ktorá „milosrdne a nežne integruje rôzne typy rodín: slobodných rodičov, civilné zväzky a rodiny s rôznou sexuálnou orientáciou“.

Na zhromaždení sa zúčastnilo približne tisíc účastníkov z regiónu, stovky duchovných a rehoľníkov, ako aj 400 laikov. Prítomní boli traja delegáti z Globálnej siete dúhových katolíkov. Bolo zvolané s cieľom „stanoviť priority Cirkvi v Latinskej Amerike a Karibiku na nasledujúcich 10 – 12 rokov“.

Pápež František v uvítacom videu povedal, že cirkevné zhromaždenie, prvé svojho druhu, je „časom, ktorý otvára nové horizonty nádeje“.

Podľa GNRC nás latinskoamerická cirkev vedie k „hlbšej recepcii II. vatikánskeho koncilu a synodálnej praxe“ a cirkevné zhromaždenie „stelesňuje tie typy počúvania, dialógu a dušpastiersky orientovaných aktivít, ktoré sa stali charakteristickými znakmi služby prvého latinskoamerického pápeža“.

Pod heslom realizácie „sociálnej spravodlivosti“ a inkluzívnosti a novej tvoriacej sa „genderovej teológie“ je vyvíjané úsilie o premenu Cirkvi, ktorá by sa mala stať protirečením Pravdy, Dobra a Krásy. Kladú sa základy, na ktorých budú „dúhoví teológovia“ budovať novú doktrínu. A tak v nasledujúcich desaťročiach budeme svedkami – ako sa to dnes krásne opisuje – ďalšieho „rozvíjania“ učenia Cirkvi.