Kto by si pomyslel, že ľavicový sviatok MDŽ – Medzinárodný deň žien, nad ktorým sa katolíci za socializmu uškŕňali, sa o tridsať rokov začne oslavovať aj v Cirkvi. O tempora, o mores…
Katolícky portál La Croix prináša aktuálnu správu o oslavách pokrokového MDŽ v Cirkvi. Hneď skraja uvádza: „8. marec je udalosťou aj v katolíckej Cirkvi.“ No a keď udalosť, tak je treba pripraviť aj nejakú revolučnú aktivitu, aby bol revolučný sviatok dostatočne oslávený. A preto pri príležitosti MDŽ katolícke združenia All Apostles a Skirt Committee, ktoré ako uvádza La Croix „bojujú za rodovú rovnosť v Cirkvi“ spúšťajú kampaň s názvom „Cirkev pre všetkých“.
V rámci kampane potom prišli s nápadom, ktorý vlastne bude slúžiť ako určitá forma udavačstva, a síce: bude vytvorená „interaktívna mapa“, na ktorej budú zobrazené farnosti a v rámci mapy budú priebežne označované tie „nenávistné“ a „nepokrokové“ farnosti, ktoré diskriminujú ženy a „vylučujú“ ich z riadenia Cirkvi.
Táto verejne dostupná mapa vytvorí obraz tých, ktorí sú „zlí“ a bude výzvou pre veriacich, aby zakročili voči spiatočníkom. Zároveň bude zrejme tvoriť nátlakovú formu psychologického boja so zaostalými „súdruhmi farármi“, ktorí ešte nedorástli na úroveň doby.
A aké sú stanovené kritéria úspešnosti, aby farnosti obstáli? Medzi kritéria patrí: rozdávanie svätého prijímania ženami, čítanie lekcie a evanjelia, miništrovanie dievčat a pod. Kto nebude spĺňať tieto kritéria, ocitne sa na čiernej listine. Na mape budú preto konkrétne otázky, na ktoré si budú môcť farníci odpovedať a potom poslať hodnotenie pokrokovosti:
Rozdávajú ženy pravidelne sväté prijímanie?
Čítajú ženy pravidelne čítania?
Slúžia dievčatá pravidelne pri oltári?
Je v tíme pastoračnej rady aspoň 40 % žien?
Sú laici prítomní v tomto orgáne volení?
Farnostiam bude pridelená farba, od červenej po zelenú, v závislosti od stupňa jej „začlenenia“. Takto zozbierané údaje je možné konzultovať na stránke.
Anne Soupaová, ktorá je zakladateľkou jedného zo združení, ktoré stáli pri zrode iniciatívy, uvádza čo bolo príčinou tejto aktivity: „Veľa hovoríme o postavení žien v Cirkvi, ale máme len veľmi málo objektívnych prvkov, ktoré by to demonštrovali. Veľa žien sa sťažuje, že sú vylúčené z čítaní, prijímania, prístupu k oltáru.“
Jeden sa nakoniec musí pýtať, ako vlastne tá Cirkev mohla doteraz bez žien pri oltári vlastne fungovať? Od tejto otázky je už len krok k protestantskému konštatovaniu, že tá „stará“ Cirkev vlastne nebola tou pravou Cirkvou.