Päivi Räsänenová, bývalá fínska ministerka vnútra za kresťanskú demokraciu, a spolu s ňou obžalovaný evanjelický biskup Juhana Pohjola boli okresným súdom v Helsinkách oslobodení spod obžaloby, ktorá im kládla za vinu, že sa kritickými, na biblickom učení založenými vyjadreniami o homosexualite dopustili trestného činu podnecovania nenávisti.
Ide o prvý podobný prípad vo Fínsku. O medzinárodne sledovanej kauze, v ktorej sa pred súdom ocitli sloboda prejavu a sloboda vierovyznania, dlhodobo informuje aj Postoj.
Minulý rok sme okrem iného uverejnili rozhovor so samotnou Räsänenovou, kým predvčerom sa na jej výroky i slovenskú diskusiu okolo nich ešte raz pozrel podrobne náš spolupracovník Samuel Javornický.
Dnes sme múdrejší o verdikt súdu a ten si zaslúži niekoľko poznámok!
Keď je samotný proces trestom
Po prvé, hoci oslobodzujúci rozsudok prvostupňového súdu je potešiteľný, ide len o víťazstvo v jednej (hoci dôležitej) bitke, nejde nevyhnutne o víťazstvo „vo vojne“. Ak sa prokuratúra odvolá, celý prípad poputuje vyššie a možno skončí až na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.
Räsänenová je vyšetrovaná už od roku 2019. A hoci polícia pôvodne jej vyjadrenia ani riešiť nechcela, do prípadu sa vložila aktivistická prokurátorka.
Aj keď bude na konci definitívny oslobodzujúci rozsudok, Räsänenová má za sebou roky stresujúcich súdnych ťahaníc a vynaložených prostriedkov. Helsinský súd okrem iného nariadil, aby štát oslobodeným uhradil náklady na obhajobu vo výške 62-tisíc eur. Räsänenová a Pohjola mohli o tieto peniaze prísť, keby ich súd uznal vinným a uložil by im hoci len na prvý pohľad mierny finančný trest či podmienku.
Za týchto okolností si každý nabudúce rozmyslí, či vôbec povie čosi, čo by niekto iný mohol pokladať za kontroverzné alebo urážlivé. Takto trestné stíhania takzvaných nenávistných prejavov odrádzajú aj od plne legitímnej verejnej diskusie, ktorá by sa stále odohrávala v mantineloch zákona.
Obhajcovia slobody prejavu z radov konzervatívcov a libertariánov by preto nemali len reagovať, keď sa niekto z ich radov dostane pred súd za svoje politické výroky. V čase rastúceho tlaku na zužovanie priestoru pre slobodu prejavu treba loptu dostať na súperovu časť ihriska a donútiť ho, aby hral defenzívnu hru.
Inými slovami, mali by sme proaktívne navrhovať a presadzovať vyradenie politických verbálnych trestných činov z Trestného zákona alebo aspoň zásadné zníženie trestných sadzieb za ich spáchanie. Teda bojovať za „dekriminalizáciu prejavu“, podobne ako progresívna ľavica bojuje za dekriminalizáciu marihuany.
Politikov, ktorí sústavne hľadajú zámienky ako obmedzovať rozsah zákonne dovoleného slova (u nás je to napríklad ministerka spravodlivosti Mária Kolíková), by to prinútilo obhajovať existujúce reštrikcie namiesto neustáleho vymýšľania ďalších reštrikcií.
Sloboda myslenia, hriech a urazenosť
Druhý postreh sa týka niektorých myšlienok, ktoré zarezonovali počas súdneho procesu. Internetový portál Evangelical Focus si napríklad všimol pozoruhodné slová prokurátorky, ktorá počas výsluchu Räsänenovej povedala, že má slobodu myslieť si čokoľvek, akurát vyjadrenie určitých myšlienok môže byť trestným činom.
Kresťanskodemokratická politička jej odvetila, že takúto slobodu myslenia majú aj v komunistickej Číne: Takisto si tam môžete myslieť, čo len chcete.
Prokurátorka v záverečnej reči argumentovala tiež tým, že označovanie niekoho alebo niečoho za „hriešne“ môže druhých zraňovať. Lenže podľa kresťanstva sú všetci ľudia zaťažení dedičným hriechom a pod trestom za tento hriech. Je to úvodné konštatovanie, po ktorom však nasleduje oná radostná správa, že cez vieru v Ježiša máme na dosah vykúpenie z hriechu. Pokiaľ by sa kresťanom pod hrozbou trestného činu zakázalo usvedčovať určité správania (a zďaleka nie iba tie, ktoré sa dotýkajú sexuálnej etiky) ako hriešne, fakticky by to znemožnilo evanjelizáciu ako takú.
Helsinský súd skonštatoval, že sloboda prejavu ani náboženská sloboda nie sú neobmedzené aj že Räsänenovej výroky môžu byť pokladané za urážlivé. Akurát nie do takej miery, že by v ich prípade išlo o trestný čin.
Súd tak vlastne naznačil, že nie všetko, čo vás uráža, si zaslúži trestnoprávnu sankciu. To je užitočné si pripomenúť, lebo časť „woke“ aktivistov má sklon akúkoľvek kritiku „politiky identity“ vybraných skupín pokladať za „nenávistný prejav“.
Nelámať nad Západom palicu
Tretí postreh sa týka súčasnej medzinárodnej situácie, v ktorej oslobodzujúci rozsudok helsinského súdu zaznel. Niektorí konzervatívci akoby v posledných rokoch nad západnou civilizáciou zlomili palicu a s nádejami sa obzerali po zahraničných despotoch ako Putin, ktorí sa zaštiťujú tradičnými hodnotami, aj keď len z dôvodu politického oportunizmu.
Oslobodenie kresťanskej demokratky Päivi Räsänenovej by malo povzbudiť konzervatívnych kresťanov, aby to nevzdávali. O dušu a charakter našej civilizácie sa stále ešte oplatí zvádzať zápas v jej vnútri. Ešte nie je všetko stratené.
Ak sa Fínsko rozhodne pod vplyvom súčasnej medzinárodnej situácie vstúpiť do NATO, môžu jeho obranu pokladať aj kresťania s pokojným svedomím za svoju vec, keďže verdikt signalizuje, že súčasná fínska spoločnosť s nimi stále počíta a odmieta ich kriminalizovať pre náboženské presvedčenie.