Falošné tóny vo Veľkonočný pondelok na Námestí svätého Petra

18. apríla, na Veľkonočný pondelok pápež František privítal na zaplnenom Vatikánskom námestí takmer šesťdesiattisíc tínedžerov z rôznych kútov Talianska. Toto veľkonočné stretnutie talianskej dospievajúcej mládeže so Svätým Otcom pripravila Národná služba pre pastoráciu mládeže Konferencie biskupov Talianska v spolupráci s biskupmi, vychovávateľmi, kňazmi, rehoľníkmi a animátormi, ktorí jednotlivé skupiny sprevádzali.

Stretnutie bolo výnimočné z viacerých dôvodov. Bolo prvé vo Vatikáne po dlhej prestávke spôsobenej pandémiou. Pre Cirkev mal byť príchod toľkých mladých ľudí na námestie aj „znamením nádeje pre všetkých, a najmä pre tých, ktorí pracujú pre rast komunít“.

Výnimočné, aj keď úplne odlišným spôsobom, však bolo aj z iného dôvodu: v rámci niekoľkohodinového programu pred príchodom pápeža vzbudilo mimoriadnu pozornosť vystúpenie istého Riccarda Fabbriconiho, iba devätnásťročného speváka a rapera, umeleckým menom Blanco, ktorý získal uznanie priaznivcov LGBTQ a z ktorého sa stala hviezda najmä po homoerotickom vystúpení na talianskom festivale Sanremo 2022, kde vystupoval spoločne so spevákom Alessandrom Mahmoodom.

„Blanco a Mahmood sa stali skutočnými ikonami pre homosexuálov,“ uviedlo talianske médium QDS.it, ktoré komentovalo „intenzívnu a očarujúcu pieseň „Brividi“,“ (v preklade „chvenie“ alebo „zimnica“) v podaní dua a oslavujúcu homoerotický vzťah.

Ako sa na stretnutie dostal? A kto ho pozval? Nuž Blanco prišiel na žiadosť Talianskej biskupskej konferencie (CEI), ktorá zorganizovala národnú púť mládeže, ktorú vedie páter Michele Falabretti, vedúci Národnej služby biskupov pre službu mládeži.

Ozvali sa nejaké protesty? Proti sa ozval iba jeden biskup – Antonio Suetta z diecézy Ventimiglia-San Remo, ktorý vyhlásil, že pozvanie tohto rapera ho pohoršilo, keďže „posolstvo, ktoré Blanco odovzdáva, nie je vhodné pre katolícky kontext“.

„Ak má zábava pripraviť deti na stretnutie so Svätým Otcom a na modlitbu, považoval by som za vhodnejšie pozvať umelcov z oblasti kresťanskej hudby, a tých je veľa,“ povedal Suetta.

Blancove verejné fotografie „odrážajú prístup k telu, k ľudským vzťahom a k videniu života, ktorý je v rozpore s kresťanskou víziou,“ vysvetlil biskup. „Videl som aj fotografiu, na ktorej je prakticky v spodnej bielizni a rukou si zakrýva genitálie.“ Blanco a Mahmood sa na obálke talianskeho vydania Vanity Fair naozaj objavili v takejto podobe.

A v prvom aprílovom týždni sa raper dostal na titulky novín, keď si zobral podprsenku, ktorú po ňom na koncerte hodila mladá fanúšička a dal si ju na potetovanú hruď. „Pre niektorých bolo gesto nosenia ženskej spodnej bielizne signálom, aby sa definovali ako „fluidní“. Pre iných Blanco opäť ukázal svoju eklektickú bujnosť,“ komentoval udalosť taliansky denník Il Giornale.

Biskup Suetta pokračoval: „Chápem, že svet upadol do vulgárnosti, ale musíme my ako Cirkev podporovať vulgárnosť? Máme obrovské umelecké dedičstvo s mnohými prejavmi; Cirkev vždy používala tieto prostriedky na pozdvihnutie ducha, osvetľovala módu a rôzne štýly doby. Môžeme však tento druh vystúpení nazývať „umením“? Toto má mladým pomôcť lepšie spoznať Ježiša Krista?“ – lamentoval Suetta.

Podľa „pozývateľa“ pátra Falabrettiho výber Blanca, speváka, ktorý v súčasnosti najviac priťahuje mladých ľudí, znamená vytvorenie podmienok pre dialóg a vzájomné počúvanie (zase ten „dialóg“!), pretože Blanco vraj svojimi textami, ktoré rozprávajú o ťažkostiach, nádejách a zraneniach, vyjadruje úzkosti a duševné stavy mladých ľudí, možno nie všetkých, ale určite mnohých. A páter Falabreti to „zaklincoval“: „Blanco je dar, ktorý deti dostali a opätovali.“

Podľa biskupa to však bol škandál, ktorý mladým mohol iba uškodiť.

Jeho vystúpenie v srdci kresťanstva a na Veľkonočnú oktávu nemohlo zostať bez povšimnutia a noviny nešetrili titulkami a s veľkým uznaním opisovali vystúpenie mladého speváka: Blanco predviedol pred 80 000 divákmi dokonalý výkon. Oblečený v bielom, pokojný, intenzívne spievajúci svoju „Blu celeste“, venovanie zmiznutej osobe, ktoré dalo názov jeho prvému albumu, bol bezchybný, bez straty svojej prirodzenosti, bez pokrytectva“ (!).

Taliansky denník la Repubblica to s nadšením kvituje vyzdvihujúc to, že „Cirkev už nejaký čas prestala stavať barikády. S príchodom pápeža Františka sa doktrína nezmenila, ale už nie je strach z kontaminácie. Preto bol pozvaný Blanco, umelec blízky citom mnohých mladých ľudí.“

Ale to, čo je pre svetskú tlač iba „novinkou“ či senzáciou, je pre veriacich predovšetkým zdrojom sklamania a zdesenia.

To kompetentní predstavitelia Talianskej biskupskej konferencie si naozaj myslia, že tento mladý pomýlený chlapec je vhodným modelom pre katolíckych tínedžerov? Neuvedomujú si, že Blanco je predovšetkým komerčný produkt so všetkým, čo s tým súvisí a čo sa zďaleka netýka len hudby? Stačí sa pozrieť na jeho fotografie, ktoré ukazujú prístup k telu, k vzťahom, k vízii života, ktorý je v rozpore s kresťanskou víziou.

Platí Ježišovo upozornenie: „Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť“ (Lk 6,26). Ak nám svet tlieska za to, že sme pozvali Blanca, mali by sme si položiť otázku: Považujeme mladých ľudí za takých obmedzených, že nedokážu oceniť nič iné iba komerčnú hudbu, ktorá dnes vo svete letí?

Cirkev, aby upútala pozornosť tínedžerov, potrebuje svedectvá, ktoré ich ťahajú svetelné kilometre od Boha? A nemá azda autentická viera svoju vlastnú žiarivú, nákazlivú silu?