Nemeckí katolíci, tešiaci sa dlhodobo povesti najpokrokovejšej zložky v Cirkvi, nespia na vavrínoch, ale robia všetko preto, aby pred seba do čela progresívneho peletónu nikoho nepustili. Vždy sú o krok vpred pred zvyškom Cirkvi. Na druhej strane však treba priznať, aby sme nikomu nekrivdili, že peletón sa drží za nimi v tesnom závese a usilovne šliape do pedálov.
K najnovšej vymoženosti nemeckej cirkvi patrí tento mesiac otvorený, ekumenický kostol v Mannheime, ktorý má slúžiť na spoločné bohoslužby nemeckých katolíkov a protestantov. Zatiaľ však ešte stále, ale možno už nie dlho, bez spoločného premenenia a prijímania. V kostole sa budú majitelia jednak striedať, ale zároveň aj príležitostne spoločne slúžiť. Pozývajú však všetkých bez rozdielu, aj z ďalších denominácií, čiže nielen katolíkov a evanjelikov – pravdepodobne by boli ochotní zapožičať svoj korporátny kostol aj im.
O novinke informoval portál nemeckých katolíkov Katholisch.de, ktorý neskrýva svoje nadšenie z tejto udalosti. Už názov článku: Pri spoločnom oltári… nenecháva čitateľov na pochybách, na ktorej strane barikády (údajne neexistujúcej) sa portál nachádza.
Článok skrášľuje podnetná fotografia, ktorá ukazuje katolíckeho kňaza a protestantského pastora, ako spoločne pripravujú oltár, mierne desivého vzhľadu (futuristická dutá kocka uprostred niečoho, čo pripomína interiér železničnej stanice). Veriaci sedia pekne v kruhu. Oltár bol vyrobený z dvoch predchádzajúcich oltárov – katolíckeho a protestantského.
Hneď skraja sme v článku informovaní, že „vzájomné návštevy cirkví sú na mnohých miestach súčasťou farskej praxe“. Nový, zmiešaný kostol, je teda podľa všetkého už len zavŕšením dlhodobého vývoja, čiže pre nemeckých veriacich ničím až natoľko prekvapivým, aby sa nutne zamýšľali nad neodbytnou otázkou – aký má vlastne zmysel byť katolíkom, keď je rovnako spasiteľné byť aj protestantom?
Podľa portálu Katholisch.de však stavba nového kostola nie je námetom na zamýšľanie sa, ohľadom úpadku Cirkvi, ale „krokom k uzdraveniu“. Autori dokonca vyčítavo kladú do protikladu tých pasívnych, čo si už na „bolesť“ rozdelenia zvykli a tých statočných, ktorí „podnikajú rozhodné kroky k uzdraveniu“, čiže stavajú interkonfesijné kostoly. Zároveň nám článok pomáha datovať vznik týchto podnetných iniciatív:
„Tak ako mnohé iné farnosti, aj dve farnosti v mannheimskej štvrti Neuostheim sa môžu ohliadnuť späť na dlhú tradíciu živého ekumenizmu. Od 60. rokov 20. storočia sa farári katolíckej farnosti sv. Pia a evanjelickej farnosti sv. Tomáša snažia spolupracovať naprieč denomináciami. Začali sa prvé ekumenické bohoslužby a podujatia. Strach z „tých iných vierovyznaní“ bol postupne prekonaný.“
Vybudovaniu spoločného kostola, predchádzalo vybudovanie spoločnej materskej škôlky a dokonca aj spoločného farského úradu v roku 2018! Krátko nato bolo založené Ekumenické centrum Neuostheim.
Katolícky pán farár, ako uvádza portál, pri otváraní kostola vyriekol zaujímavý slogan: „Komunikácia je náš cieľ!“ Dúfajme len, že sa popri „komunikácii“ nezabudlo aj na spásu duší. A protestantský pán farár pridáva trochu detailnejšie plány – spoločné sväté prijímanie: „Otvorenie tohto ekumenického kostola je veľký krok. To, že tu budeme môcť spoločne sláviť sväté prijímanie, je ďalší krok.“
A dodáva: „Ak dnes začneme túto etapu, potom bude aj v Nebi veľká radosť z toho, čo sme tu v Mannheime dosiahli.“
Čo je však tvrdenie, o ktorého pravdivosti by sa dalo, s prihliadnutím ku katolíckej vierouke a pri minimálnej znalosti cirkevných dejín, s úspechom pochybovať.