Bývalý apoštolský nuncius v USA, arcibiskup Carlo Maria Viganò, tvrdil, že pápež František sa snaží zatlačiť vyznávačov tradičnej omše do Spoločnosti svätého Pia X. (SSPX) a potom túto spoločnosť exkomunikovať.
V rozhovore s talianskym novinárskym veteránom Aldom Mariom Vallim z 15. júla arcibiskup Vigan ograve; komentoval nedávne kardinálske nominácie, ktoré oznámil pápež František, a pápežove kroky namierené proti tradičnej omši.
Arcibiskup uviedol, že pápež sa snaží vytvoriť predpoklady pre schizmu, ktorú síce popiera a slovami odsudzuje, ale ktorú už nejaký čas pripravuje.”
Takýto krok, tvrdí Viganò, by znamenal “oddeliť takým či onakým spôsobom veľkú časť veriacich a klerikov od oficiálnej Cirkvi; a aby to dosiahol, aby sa zabezpečil ich odstup od modernistického Sanhedrinu, dosadil [pápež František] na kľúčové pozície v Rímskej kúrii také postavy, ktoré zaručujú čo najhoršie riadenie im zverených dikastérií, s čo najhorším výsledkom a najväčšou škodou pre cirkevné teleso.”
V záujme takto vnímaného cieľa Viganò naznačil, že pápežove’obmedzenia tradičnej omše sú súčasťou väčšieho kroku, ktorého cieľom je de facto zorganizovať schizmu.
To by sa podľa neho dalo dosiahnuť nasmerovaním tradičných katolíkov do SSPX a následným vydaním “neúnosnej provokácie”, ktorá by “prinútila aspoň jednu frakciu Spoločnosti svätého Pia X. dištancovať sa od bergogliánskeho Ríma, čím by sa sankcionovala ‘exkomunikácia’ tradicionalizmu, ktorý už nie je v oficiálnej Cirkvi zastúpený, ak vôbec niekedy bol.”
Hovoril:
Postupné obmedzovanie slávenia starobylej liturgie slúži na to, aby sa konzervatívci uzavreli do poľovníckych rezervácií, aby ich potom nasmerovali do Spoločnosti svätého Pia X., akonáhle synoda dovedie pripravované doktrinálne, morálne a disciplinárne zmeny k ich tragickým dôsledkom, čo spôsobí exodus katolíkov do toho, čo sa po potlačení alebo normalizácii inštitútov Ecclesia Dei stane “monopolom” Tradície.
Ale v tom okamihu — teda vtedy, keď sa tradiční katolíci presťahujú do Spoločnosti a jej predstavitelia sa budú domnievať, že zvíťazili nad konkurenciou potlačeného Summorum Pontificum — nová neznesiteľná provokácia prinúti prinajmenšom jednu frakciu Spoločnosti svätého Pia X. dištancovať sa od bergogliánskeho Ríma a sankcionovať “exkomunikáciu” tradicionalizmu, ktorý už nie je v oficiálnej Cirkvi zastúpený, ak vôbec niekedy bol. Z tohto dôvodu je podľa môjho názoru dôležité zachovať určitú roztrieštenosť, aby sa zlomyseľný manéver vylúčenia tradičných katolíkov z cirkevného tela stal zložitejším.
Pápež František’ vyzdvihol povyšovanie heterodoxných prelátov – ako napríklad dezignovaného kardinála Victora Manuela Fernándeza – Viganaò uviedol, že pápežovým’cieľom je “vytvoriť konfrontáciu, nechať ju rásť, povzbudiť stúpencov najextrémnejších požiadaviek menovaniami a povýšeniami.” To, ako uviedol, povedie k “predvídateľnej reakcii odsúdenia” zo strany “zopár dobrých zostávajúcich biskupov, kňazov a rehoľníkov”, ktorí tým narazia na “Bergogliove” pasce.”
Vtedy by mali “dve možnosti: buď sa vrátiť a mlčky trpieť, alebo sa postaviť, odsúdiť zradu katolíckej pravdy a byť nútený opustiť svoj’post a vykonávať službu tajne alebo aspoň v zjavnej kanonickej neregulárnosti.”
Touto metódou “bergogliánska hierarchia bude môcť vykonávať plnú kontrolu nad klérom a ľudom, istá si poslušnosťou tých, ktorí zostanú,” tvrdil Viganò. “A táto sekta, ktorá bude mať iba názov katolícka (a možno už ani to nie), úplne zatieni Baránkovu nevestu, v paradoxe zradnej a skorumpovanej hierarchie, ktorá zneužíva Kristovu”autoritu na zničenie jeho Cirkvi.”
Arcibiskup tieto vyjadrenia rozšíril v následnom rozhovore s Vallim, v ktorom Viganò pripomenul, ako pápež František už vyhlásil “Nebojím sa schiziem.” Viganò to komentoval:
A keď on [František] vyhlásil, že “schizmatici majú vždy jedno spoločné, odpútavajú sa od ľudí, od viery ľudu, od viery Božieho ľudu,” dodal: Keď vidíte rigidných kresťanov, biskupov a kňazov, sú za nimi problémy, nie je za nimi zdravý rozum evanjelia.” Ako zvyčajne, obvinil katolíkov z toho, čo sa sám chystá urobiť.
Vzťahujúc sa na motu proprio pápeža Františka’ z júla 2021 Traditionis Custodes, arcibiskup Viganò tvrdil, že tento text je prostriedkom na uskutočnenie takéhoto plánu podnecovania schizmy. K tomu pridal súčasnú prax, ako “Vatikán neváha obmedziť práva biskupov, aby im zabránil pomáhať niektorým tradičným spoločenstvám prežiť, [a] výrazne rozširuje práva iných biskupov nad rámec zákona – tým, že sanuje nezrovnalosti a zneužívanie svojich vlastných lokajov – vždy, keď to slúži na potlačenie a prenasledovanie takýchto spoločenstiev.”
K tomu môžeme pridať Konštitúciu Vultum Dei Quærere a Inštrukciu Cor Orans, ktorými Bergoglio zbavil mníšske komunity autonómie a usporiadal ich do federácií pod prísnou kontrolou ultraprogresívnych – spolu s preprogramovaním v čínskom štýle – samozvaného dikastéria pre rehoľníkov.
A čo hroziaca schizma?"
Na Valliho otázku, čo by mali ctitelia tradičnej liturgie a viery robiť, keď sa takáto zbožnosť považuje za čoraz nepriateľskejšiu voči súčasnému vatikánskemu programu, Viganò načrtol obraz unesenej Cirkvi. Uviedol, že od Druhého vatikánskeho koncilu “sme si zvykli na to, že autorita pastierov sa používa proti veriacim a proti samotnej Cirkvi, a to všetko pri zachovaní zdania formálnej legitimity.”
Sám “koncil” – jediný koncil, ktorý je milý srdcu modernistov, pretože je to jediný koncil, ktorého sú architektmi a ktorý nemá v sebe nič katolícke – bol kolosálnym podvodom na cirkevnom telese, pretože zachovával autoritu ekumenického koncilu a zároveň podvodne podsúval heretické doktríny; zachovával autoritu koncilových otcov a rímskeho pápeža práve v čase, keď sa využíval na búranie katolíckej stavby; vnucoval slepú a servilnú poslušnosť normám v protiklade s nepretržitým a nemenným Magistériom.
Ohľadne “zrušenia tradičnej liturgie,” ktoré podľa neho “zamýšľal Pavol VI. s využitím svojej apoštolskej autority,” Viganò označil tento krok za “podvod.”
A súčasný pokus zrušiť Motu proprio Benedikta XVI Summorum Pontificum analogickým Motu proprio zrejme nesúcim rovnakú kanonickú účinnosť nie je o nič menej zlomyseľný.
Takýto krok – znamenajúci Traditionis Custodes – je určený na “záhubu” Cirkvi a duší, argumentoval otvorený prelát:
Jeho cieľom nie je dobro Cirkvi a spása veriacich, ale záhuba oboch. Na druhej strane, aj obvinenie z rúhania, ktoré Sanhedrín vzniesol proti nášmu Pánovi, malo všetky znaky formálne bezvýnimočného konania, hoci bolo vo svojej podstate nezákonné a neplatné, pretože bolo použité proti božskému a nevinnému zákonodarcovi.
Narážal na kampaň pápeža Františka’ proti tradičnej liturgii ako na formu “autoritárstva,” ktorým jednotlivec vládne vo vlastnom mene, ale “nie preto, že je zástupcom Kristovej autority.”
“To z nej robí rozvratnú moc,” povedal, “zbavenú akejkoľvek povinnosti prispôsobiť sa Kristovej vôli pri sledovaní spoločného dobra, a z tohto dôvodu je neúprosne predurčená premeniť sa na nenávistnú tyraniu.”