Bývalý osobitný vyslanec EÚ pre slobodu náboženského vyznania alebo viery napadol zákazy verejných bohoslužieb počas krízy COVID na Európskom súde pre ľudské práva (ESĽP).
Dr. Ján Figeľ nedávno predložil ESĽP právne argumenty, ktorými napadol “nespravodlivé a neprimerané” zákazy bohoslužieb počas výluk v roku 2021 na Slovensku, uvádza sa v tlačovej správe kresťanskej ľudskoprávnej organizácie ADF International, ktorá Figeľa zastupuje spolu so slovenským právnikom Martinom Timčákom.
Prípad by mohol mať dopad ďaleko presahujúci hranice Slovenska, keďže rozhodnutie ESĽP “by vytvorilo precedens pre 46 európskych štátov so 676 miliónmi občanov,” podľa ADF International.
“Náboženská sloboda ako základné ľudské právo si zaslúži najvyššiu úroveň ochrany,” uviedol Figeľ. “Zakázať ľuďom uctievanie a spoločné vykonávanie náboženských obradov je hlboko neliberálne a nelegitímne. Zákazy uctievania boli nespravodlivé a neprimerané. Naše argumenty predložené súdu jasne ukazujú, že všeobecné zákazy sú porušením náboženskej slobody podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv.”
V videoprodukovanom ADF International, Figel vysvetlil, že štáty môžu obmedzovať náboženskú slobodu len v “ojedinelých prípadoch.”
“Musí existovať právny základ. Opatrenie musí byť primerané a musí byť najmenej slobodu obmedzujúcim prostriedkom na dosiahnutie tohto objektívneho cieľa,”povedal Figel. “V prípade Slovenska v roku 2021 nebolo splnené ani jedno z týchto troch kritérií.”
“Niktomu by nemalo byť zakázané pokojne vykonávať svoje presvedčenie a bolo zrejmé, že počas pandémie sa náboženské obrady mohli vykonávať bezpečne,” Figel vyhlásil.
“Základné slobody sa musia v čase krízy posilňovať, a nie oslabovať,” uviedla vedúca právnička ADF International Dr. Adina Portaru.
“Právo na slobodu náboženského vyznania sa neobmedzuje len na individuálne aspekty náboženstva, ale zahŕňa aj náboženské uctievanie v spoločenstve s ostatnými,” vysvetlila Portaruová. “To je veľmi jasné v medzinárodnom a európskom práve v oblasti ľudských práv. Z tohto dôvodu došlo k jasnému zásahu do tohto práva zo strany slovenskej vlády.”
Figel vo svojich argumentoch tiež poznamenal, že slovenská vláda sa pokúsila ospravedlniť plošné zákazy verejných bohoslužieb tvrdením, že spiritualitu možno stále prežívať súkromne. ESĽP však podporilpoňatie, že sloboda náboženského vyznania zahŕňa “slobodu prejavovať svoje’náboženstvo nielen osamote a v súkromí, ale aj v spoločenstve s ostatnými, na verejnosti a v kruhu tých, ktorých vieru človek zdieľa.”
Slovenská vláda ďalej argumentovala, že možnosť zúčastniť sa na “digitálnych bohoslužbách” je dostatočným odôvodnením zákazu osobných bohoslužobných zhromaždení. Nedávne súdne rozhodnutia v celej Európe však dokazujú, že toto odôvodnenie je nelegitímne, tvrdí Figel. V rozhodnutí najvyššieho škótskeho občianskoprávneho súdu sa uvádza, že digitálne bohoslužby “sa najlepšie vnímajú ako alternatíva bohoslužieb, a nie ako bohoslužby samotné.”
“Plošné zákazy ignorujú ústrednú úlohu, ktorú náboženstvo zohráva v živote veriacich,” zdôraznil Figel. “Pre veriacich ľudí môže byť spoločná bohoslužba, duchovná výživa, rovnako dôležitá ako telesná výživa. Preto si medzinárodné a európske právo a naša vlastná ústava tak veľmi cenia náboženskú slobodu. Očakávam, že ESĽP to zváži komplexne, s citom pre úlohu ľudských práv v demokratickej spoločnosti.”
Figel’ovu námietku proti zákazom bohoslužieb súvisiacich s COVID podporili mnohé skupiny, vrátaneKonferencie biskupov Slovenska’