Rím urobil z muža, ktorý si ho podmanil, boha a zasvätil mesiac august cisárovi Augustovi. Keď ju Kristus oslobodil, na čelo toho istého mesiaca ako trofej svojej znovuzískanej slobody postavila sviatok reťazí, ktorými bol kedysi spútaný svätý Peter, Kristov námestník, aby ju zlomil.
O božská Múdrosť, ktorá máš väčší nárok na vládu nad týmto mesiacom, než mal adoptívny Cisárov syn, nemohla si autentickejšie otvoriť svoju ríšu. Sila a sladkosť sú atribútmi tvojich diel a práve v slabosti tvojich vyvolených triumfuješ nad mocnými. Ty sám, aby si nám dal život, prehltol si smrť; Šimon, syn Jánov, sa stal zajatcom, aby oslobodil svet, ktorý mu bol zverený.
Najprv Herodes a potom Nero mu ukázali cenu prísľubu, ktorý kedysi dostal, že bude zväzovať a spútavať na zemi ako v nebi: musel zdieľať lásku Najvyššieho Pastiera, dokonca sa nechať ako on spútať reťazami kvôli stádu a viesť tam, kde nechcel.
Slávne reťaze: nikdy nebudete nútiť Petrových’nástupcov, aby sa triasli viac ako sám Peter; pred Herodesmi, Nerosmi a Cézarmi všetkých vekov budete zárukou slobody duší. S akou úctou si vás kresťanský ľud uctieval od najstarších čias! O súčasnom sviatku možno skutočne povedať, že jeho pôvod sa stráca v temnote vekov. Podľa starovekých pamiatok (Martyrológ. Hieronym., Bed., Raba., Notker.) Sám svätý Peter v tento deň prvýkrát posvätil baziliku na najvyššom z sedem pahorkov, kde sa dnes zhromažďujú obyvatelia Ríma.
Názov Titul Eudoxia, ktorým sa ctihodný chrám často označuje, zrejme vznikol z istých reštaurácií, ktoré sa uskutočnili pri príležitosti udalostí spomínaných v Lekciách. Pokiaľ ide o posvätné reťaze, ktoré sú jej pokladom, najstaršia zmienka, ktorá sa zachovala, o tom, že im bola vzdávaná úcta, sa vyskytuje na začiatku druhého storočia.
Balbína, dcéra tribúna Kvirína, strážcu väzníc, sa uzdravila dotykom reťazí svätého pápeža Alexandra; nemohla prestať bozkávať ruky, ktoré ju uzdravili. “Nájdi reťaze blahoslaveného Petra a bozkaj ich radšej ako tieto,” povedal pápež. Balbína teda, keď našťastie našla apoštolské reťaze’, vzdala im zbožnú úctu a potom ich darovala vznešenej Teodoire, sestre Herma. (Acta S. Alexandri)
Železa, ktoré spútali ruky doktora pohanov bez toho, aby mohli spútať Božie slovo, boli aj po jeho mučeníckej smrti cenené viac ako šperky a zlato. Z Antiochie v Sýrii svätý Ján Chryzostom, mysliac so svätou závisťou na krajiny obohatené týmito trofejami víťazného otroctva, zvolal vo vznešenom prejave:
Čo je nádhernejšie ako tieto reťaze? Väzeň pre Krista je krajšie meno ako meno apoštola, evanjelistu či doktora. Byť spútaný pre Krista’je lepšie ako prebývať na nebesiach; sedieť na dvanástich trónoch nie je taká veľká česť. Kto ma miluje, môže mi porozumieť; ale kto môže lepšie porozumieť týmto veciam ako svätý zbor apoštolov? Čo sa mňa týka, keby mi ponúkli na výber medzi týmito reťazami a celým nebom, neváhal by som; veď v nich je šťastie. Kiež by som sa teraz nachádzal na tých miestach, kde sa vraj ešte stále uchovávajú reťaze týchto obdivuhodných mužov! Keby mi bolo dopriate oslobodiť sa od starostlivosti o túto Cirkev a keby som mal trochu zdravia, neváhal by som podniknúť takú cestu, len aby som videl Pavlove’reťaze. Keby mi povedali: Čo by si chcel radšej: byť anjelom, ktorý vyslobodil Petra, alebo Petrom v reťaziach? Radšej by som bol Petrom kvôli jeho reťaziam. (Chryzostom, in Ep. ad Eph., hom. viii)
Pavlova’reťaz, hoci sa vždy uctievala vo veľkej bazilike, ktorá chráni jeho hrob, sa nikdy nestala, podobne ako reťaze svätého Petra, predmetom osobitného sviatku v Cirkvi. Toto vyznamenanie bolo spôsobené prvenstvom toho, “ktorý jediný dostal kľúče od nebeského kráľovstva, aby ich odovzdal iným,” (Op. Milev. contra Parmen., vii, iii) a ktorý jediný pokračuje vo svojich nástupcoch, aby zvrchovanou mocou zväzoval a rozväzoval na celom svete.
Súbor listov svätému Gregorovi Veľkému dokazuje, ako všeobecne bol v šiestom storočí rozšírený kult týchto svätých reťazí, z ktorých niekoľko pilníkov vložených do zlatých alebo strieborných kľúčov bolo najbohatším darom, ktorý chceli panovnícki pontifikovia ponúknuť hlavným cirkvám alebo kniežatám, ktoré si chceli uctiť. Konštantínopol v istom, presne neurčenom období, dostal časť týchto vzácnych reťazí; určila sviatok 16. januára, pričom v tento deň si uctila apoštola Petra ako obsluhovateľa prvého stolca, základ viery, nehybný základ dogmy. (Menæa Græca)
Nasleduje legenda o sviatku v Rímsky breviár:
Počas vlády Theodosius mladší, odišla jeho manželka Eudoxia do Jeruzalema, aby splnila sľub, a keď tam bola poctená mnohými darmi, z ktorých najväčším bola železná reťaz zdobená zlatom a drahými kameňmi a vraj to bola tá, ktorou Herodes spútal apoštola Petra. Eudoxia si túto reťaz zbožne uctila a potom ju poslala do Ríma svojej dcére Eudoxii. Tá ju vzala k zvrchovanému pápežovi, ktorý jej zasa ukázal inú reťaz, ktorou bol spútaný ten istý apoštol za vlády cisára Nerona.
Keď pápež takto spojil rímsku reťaz a tú, ktorá pochádzala z Jeruzalema, spojili sa tak, že sa už nezdalo, že ide o dve reťaze, ale o jednu reťaz, ktorú zhotovil ten istý majster. Na základe tohto zázraku sa sväté reťaze začali tešiť takej veľkej úcte, že kostol pri titule Eudoxia na Esquiline bol zasvätený pod menom sv. Petra ad vincula, a pamiatka jeho zasvätenia sa oslavovala sviatkom na Kalendy v auguste.
Odvtedy sa reťaziam svätého Petra začali vzdávať pocty v tento deň namiesto pohanského sviatku, ktorý sa zvykol sláviť. Kontakt s nimi uzdravoval chorých a zaháňal démonov.
V roku spásy 969 sa istého grófa, ktorý sa veľmi dôverne stýkal s cisárom Otom, zmocnil nečistý duch, takže mu roztrhal mäso vlastnými zubami. Na cisárov príkaz ho odviedli k pápežovi Jánovi, ktorý sa sotva dotkol grófovho krku svätou reťazou, zlý duch bol od neho odohnaný a muž zostal úplne slobodný. Z tohto dôvodu sa úcta k svätým reťaziam rozšírila po celom Ríme.
Vlož svoje nohy do pút Múdrosti a svoju šiju do jej reťazí, povedal Duch Svätý pod starovekým spojenectvom … a nezarmucuj sa jej putami … Na poslednom konci totiž v nej nájdeš odpočinok a ona sa obráti na tvoju radosť. Vtedy ti budú jej okovy pevnou obranou …a jej putá zdravým putom. Oblečieš si ju ako rúcho slávy. (Ekleziáš 6,25-32)
Vtelená Múdrosť, aplikujúc proroctvo na teba, knieža apoštolov, vyhlásila, že na svedectvo tvojej lásky príde deň, keď budeš trpieť obmedzenia a putá. Táto skúška, Petre, bola presvedčivá pre Večnú Múdrosť, ktorá svoje požiadavky pomeriava mierou svojej vlastnej lásky. Ale aj ty si ju našiel vernú; v dňoch hrozného boja, v ktorom chcela ukázať svoju moc v tvojej slabosti, ťa nenechala v putách; v jej náručí si spával takým pokojným spánkom v Herodesovom’väzení; a zostupujúc s tebou do jamy Nerónovej, verne ti robila spoločnosť až do hodiny, keď, podrobujúc prenasledovateľov prenasledovaným, vložila ti do rúk žezlo a na čelo trojitú korunu.
Z trónu, na ktorom vládneš s Človekom-Bohom v nebi, ako si ho nasledovala na zemi v skúškach a úzkostiach, rozviaž naše putá, ktoré, žiaľ! nie sú také slávne ako tvoje: rozbi tieto okovy hriechu, ktoré nás pripútavajú k satanovi, tieto putá všetkých vášní, ktoré nám bránia vzlietnuť k Bohu. Svet, viac než kedykoľvek predtým zotročený v pobláznení svojimi falošnými slobodami, ktoré mu dávajú zabudnúť na jedinú pravú slobodu, potrebuje teraz viac oslobodenia než v časoch pohanských Cæsárov: buď opäť jeho osloboditeľom, teraz, keď si mocnejší než kedykoľvek predtým.
Môže najmä Rím, teraz padnutý o to nižšie, že sa zráža z väčšej výšky, znovu spoznať emancipačnú silu, ktorá sa skrýva v tvojich reťaziach; tie sa v posledných skúškach stali pre jeho verné deti svorníkom. (Archa bratstva svätého Petra’reťaze, postavená 18. júna 1867) Naplňte slová, ktoré kedysi vyslovili jej básnici, že “obklopená týmito reťazami bude vždy slobodná”. (Arator, De Act. Apost., L. I, v. 1070-1076)
Augustovské nebesá sa trblietajú najjasnejšími súhvezdiami posvätného cyklu. Už v šiestom storočí Druhý koncil v Tours poznamenal, že tento mesiac je plný sviatkov svätých. (Toto Augusto … festivitates sunt et missæ sanctorum. De observatione psallendi. Labbe, V, 857) Mojou rozkošou je byť s deťmi ľudí, hovorí Múdrosť; a v mesiaci, ktorý sa ozýva jej učením, akoby sa jej zdalo, že je jej slávou byť obklopená blahoslavenými, ktorí, kráčajúc s ňou uprostred ciest súdu, našli v jej nájdení život a spásu od Pána. Tomuto vznešenému dvoru predsedá Kráľovná všetkej milosti, ktorej triumf posväcuje tento mesiac a robí ho radosťou tej Otcovej múdrosti, ktorá, keď raz zasadla na trón v Márii, ju nikdy neopustila. Aké bohatstvo božských milostí sľubujú nadchádzajúce dni našim dušiam! Nikdy neboli stodoly nášho Otca’tak dobre naplnené ako v tomto období, keď dozrieva pozemská i nebeská úroda.
Kým Cirkev na zemi otvára tieto dni tým, že sa ozdobuje Petrovými’reťazami ako drahocenným šperkom, na nebi sa po tretí raz objavuje súhvezdie siedmich hviezd.
Sedem bratov Makkabejci predchádzali synovia Symforosa a Felicitas v aréne poznačenej krvou; nasledovali božskú múdrosť ešte predtým, než sa prejavila jej krása v tele. Svätá vec, ktorej boli bojovníkmi, sila ich duše pri mučení, ich vznešené odpovede katom boli tak zjavne predlohou, ktorú reprodukovali neskorší mučeníci, že otcovia prvých storočí jednomyseľne vyhlasovali za kresťanskú Cirkev týchto hrdinov synagógy, ktorí nemohli získať takú odvahu z iného zdroja ako z viery v budúceho Krista.
Z tohto dôvodu si ako jediní zo všetkých svätých osôb starovekej zmluvy našli miesto v kresťanskom cykle; všetky martyrológiá a kalendáre Východu i Západu potvrdzujú univerzálnosť ich kultu, pričom jeho starobylosť je taká, že môže konkurovať kultu sv. Petra’reťaze v tej istej Eudoxiovej bazilike, kde ležia ich vzácne relikvie.
V čase, keď v nádeji na lepšie vzkriesenie odmietli pod krutými mukami vykúpiť svoje životy, iní hrdinovia tej istej krvi, inšpirovaní tou istou vierou, sa vrhli do boja a vyslobodili svoju krajinu zo strašnej krízy.
Niekoľko synov Izraela zabudlo na tradície svojho národa a chcelo, aby sa riadil zvyklosťami cudzích národov; a Pán za trest dal Judei pocítiť celú váhu profánnej vlády, ktorej sa previnilo. Keď sa však kráľ Antiochos, využívajúc zradu niekoľkých a bezstarostnosť väčšiny, snažil svojimi nariadeniami vymazať božský zákon, ktorý jediný dáva človeku moc nad človekom, náhle prebudený Izrael odpovedal tyranovi dvojitým odporom vzbury a mučeníctva.
Judáš Machabeus v nesmrteľných bojoch vydobyl pre Boha krajinu svojho dedičstva, zatiaľ čo na základe svojho veľkodušného vyznania aj sedem bratov, jeho súperov v sláve, získali, ako hovorí Písmo, zákon z rúk národov a z rúk kráľov. (1Makkabejcov 2,48) Krátko nato Antiochos, túžiaci po milosti pod Božou rukou a nenachádzajúci ju, zomrel, zožraný červami, rovnako ako neskôr mali zomrieť prvý a posledný prenasledovateľ kresťanov, Herod Agrippa a Galerius Maximian.
Duch Svätý, ktorý chcel sám odovzdať potomkom činy protomartýra Nového zákona, urobil to isté aj v súvislosti s umučením Štefana’slávnych predchodcov vo veku očakávania. Vskutku to bol On, kto vtedy ako podľa zákona lásky inšpiroval slovami i odvahou týchto statočných bratov a ich ešte obdivuhodnejšiu matku, ktorá, keď videla svojich sedem synov, ako jeden po druhom znášajú najstrašnejšie muky, nevyslovila nič iné ako horlivé výzvy k smrti.
Obklopená ich zmrzačenými telami sa vysmievala tyranovi, ktorý ju vo falošnej zbožnosti chcel presvedčiť, aby aspoň najmladšiemu zachránila život; sklonila sa nad posledným dieťaťom svojej nežnej lásky a povedala mu: Synu môj, zľutuj sa nado mnou, ktorá som ťa deväť mesiacov nosila vo svojom lone, tri roky som ťa dojčila, živila a vychovala až do tohto veku. Prosím ťa, syn môj, pozri na nebo a na zem a na všetko, čo je v nich, a uváž, že Boh ich stvoril z ničoho, a tiež ľudstvo: preto sa nebudeš báť tohto mučiteľa, ale staneš sa dôstojným partnerom svojich bratov, prijmi smrť, aby som ťa v tejto milosti opäť prijala s tvojimi bratmi. (2Makkabejci 7,27-29)
A neohrozený mladík sa vo svojej nevinnosti rozbehol na mučenie; a neporovnateľná matka nasledovala svojich synov.
3. kolekta
Pán, nech nás poteší bratská koruna tvojich mučeníkov, nech nám zabezpečí pre našu vieru vzrast cností a poteší nás rozmnoženým orodovaním. Prostredníctvom, atď.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.