Bývalý prezident Barack Obama je posadnutý celebritami, osobnostne sa podobá svojmu nástupcovi Donaldovi Trumpovi viac, než by si mnohí chceli pripustiť, a opakovane fantazíroval o sexe s inými mužmi, tvrdí v novom rozhovore okrem množstva bombastických tvrdení aj životopisec David Garrow.
Magazín Tablet 2. augusta uverejnil rozsiahly rozhovor s Garrowom, Pulitzerovým laureátom, ktorého témami boli napríklad Obama či reverend Donalda Trumpa. Martin Luther King Jr.
Článok sa začína zhrnutím Obamovej’verzie rozchodu s vysokoškolskou priateľkou Sheilou Miyoshi Jagerovou (dnes profesorkou na Oberlin College), ktorý podľa Obamových slov v memoároch Sny môjho otca z roku 1995 vyplynul z nezhody po návšteve divadelnej hry černošského dramatika Augusta Wilsona (hoci v Snoch nie je Jagerová identifikovaná, ale skôr spojená s inými bývalými priateľkami do zloženej postavy). Obama v knihe prezentuje svoju priateľku ako nedostatočne citlivú na černošskú skúsenosť.
Garrow, ktorý s Jagerovou robil rozhovor pre svoju knihu z roku 2017 Vychádzajúca hviezda: The Making of Barack Obama, sprostredkúva, že podľa nej rozchod v skutočnosti nasledoval po výstave v chicagskom inštitúte Spertus’o procese s nacistickým vojnovým zločincom Adolfom Eichmannom.
“Podľa Jagerovej“spomienok to, čo odštartovalo hádku, ktorá urýchlila koniec vzťahu dvojice, bolo Obamovo”tvrdohlavé odmietanie po zhliadnutí výstavy a vo víre tejto koketnej aféry odsúdiť černošský rasizmus” toho typu, ktorý šíria extrémisti, ako je vodca Nation of Islam, Louis Farrakhan, hovorí. “[P]ríliš ju v ten deň rozrušila Obamova’neschopnosť odsúdiť [černošského poradcu starostu Chicaga Steva] Cokelyho’komentáre [obviňujúce lekárov z úmyselného nakazenia černošských detí AIDS]. Nevadilo jej Obamovo’černošstvo, ale to, že neodsúdil antisemitizmus.”
Po Obamovom odchode z funkcie sa objavila fotografia, na ktorej sa v roku 2005 stretol s Farrakhanom na podujatí Kongresového černošského výboru. Počas svojej kandidatúry a prezidentovania čelil aj kritike republikánov, ale nie mainstreamovej tlače, týkajúcej sa vplyvu ďalšieho černošského radikála, jeho dlhoročného marxistického “duchovného poradcu” reverenda Jeremiaha Wrighta.
“Garrowova’biografia Obamových’prvých rokov je plná takých opráv historického záznamu, ktoré si Obama viac-menej vymyslel sám,” Tablet’s píše David Samuels. “Na základe dlhoročného dôkladného vyhľadávania záznamov a trpezlivého robenia rozhovorov Vychádzajúca hviezda poukazuje na pozoruhodný nedostatok zvedavosti mainstreamových reportérov a inštitúcií o muža, s ktorým sa takmer okamžite začalo zaobchádzať menej ako s politikom a viac ako s idolom medzielitného kultu. Pritom keď pred šiestimi rokmi vyšla, Vychádzajúca hviezda bola väčšinou ignorovaná.”
Medzi tie šokujúce detaily, o ktorých Samuels a Garrow diskutovali, patrí aj list, o ktorý sa podelili s ďalšou bývalou priateľkou, Alex McNear, v ktorom jej údajne písal “o tom, ako opakovane fantazíruje o milovaní s mužmi,” detail, ktorý bol z pôvodnej verzie listu, ktorú Garrow videl pre knihu, redigovaný, ale neskôr sa našiel v samotnom liste, ktorý bol v archíve Emoryho univerzity.
Garrow si spomína na svoje kontakty s Obamovým právnikom Bobom Bauerom, ktorý pôsobil ako sprostredkovateľ pri vybavovaní rozhovorov so 44. prezidentom, že Bauer mu povedal “nech robíte čokoľvek, nepýtajte sa ho na jeho otca,”čo považoval za zvláštne vzhľadom na význam Obamovho’otca pre jeho vlastné memoáre. “On’nie je normálny – ako nie je normálny politik alebo normálny človek,” Garrow hovorí o Obamovi.
Garrow sumarizuje Obamovo’rozprávanie o svojom životnom príbehu ako “tak vymyslené”, že neočakáva, že by sa prezidentove’osobné denníky niekedy dostali na verejnosť. “Nečudoval by som sa, keby ich spálil,” hovorí. “Aby som dospel k záveru, že Sny môjho otca boli historickou fikciou – bože, to ho rozzúrilo.”
V týchto dňoch Garrow hovorí, že najzaujímavejšie na Obamovi “za posledných päť rokov je to, ako úplne’zmizol” od odchodu z funkcie.
Obama “nemá záujem budovať Demokratickú stranu ako inštitúciu,” tvrdí. “Myslím, že’je to zrejmé. A nemyslím si, že’mal nejaké skutočne hlboké, zmysluplné politické záväzky okrem potreby cítiť sa a byť vnímaný ako víťaz, ako triumfátor. Niekedy som’ľuďom hovoril, že si myslím, že Barack je v skutočnosti rovnako neistý ako Trump, ale spôsobom, ktorý väčšina ľudí nevníma ľahko. Myslím, že to’je asi môj najzákladnejší poznatok.”
Rozhovor sa dotýka aj ďalších tém Garrowovej’kariéry vrátane histórie americkej debaty o potratoch. Garrow sa označuje za “úplne pro-choice” (pričom pripúšťa “obrovský biologický a emocionálny rozdiel medzi 10-týždňovým a 18-týždňovým zákrokom”), ale hovorí, že “nemožno obísť fakt, že Clarence Thomas, Neil Gorsuch a Amy Barrettová sú intelektuálne lepší sudcovia, než akých mal Najvyšší súd v roku 1973.”
O možnosti, že by demokratický prezident vymenoval na Najvyšší súd Obamu (návrh, o ktorom občas fantazírujú ľavicoví aktivisti), Garrow hovorí: “Bol by hrozný, pretože je’príliš lenivý. Toto je v knihe. Vracia sa k tomu, že je Havajčan. Na jednom mieste hovorí: ‘Som v podstate lenivý a je to’preto, že som’z Havaja.’To’je blízko skutočnému citátu.”
“Vždy som považoval [Obamovcov’] za bizarnú potrebu stretávať sa s celebritami,” dodáva Garrow. “Pretože ľudia, ktorými obaja boli, minimálne do roku 2000, by’na to nemali chuť. Ani na um by im nezišlo byť s Beyoncéou a Jay-Z alebo Richardom Bransonom, alebo s kýmkoľvek iným.”
Garrow tiež pranieruje Obamovu administratívu’jadrovú dohodu s Iránom ako “urážlivú a záhadnú” a jeho podpísaný zdravotnícky zákon Obamacare ako do značnej miery “podvod”, ale “veľkým úspechom pre zdravotné poisťovníctvo,” a predpovedá, že hlavným dedičstvom jeho prezidentstva “bude neúspech intervencie v Sýrii a neschopnosť vzniesť námietky proti tomu, aby Rusko obsadilo Krym a Donbas.”