Od nepamäti slávili Gréci sviatok svätého Joachima deň po narodeninách Panny Márie. Maroniti ho slávili v deň po Obetovaní v novembri a Arméni v utorok po oktáve Nanebovzatia Panny Márie. Latiníci spočiatku jeho sviatok neslávili. Neskôr ho uznali a slávili ho niekedy v deň po oktáve Narodenia Pána, 16. septembra, inokedy v deň po počatí Panny Márie, 9. decembra. Tak sa Východ i Západ zhodli v spájaní svätého Joachima s jeho slávnou dcérou, keď mu chceli vzdať česť.
Okrem roku 1510, Július II. zaradil sviatok Mesiášovho starého otca do rímskeho kalendára s hodnosťou dvojitého majera; a pamätajúc na túto rodinu, v ktorej boli zväzky prirodzenosti a milosti v takom dokonalom súlade, stanovil slávnosť na 20. marca, deň po sviatku svojho zaťa, svätého Jozefa. Život slávneho patriarchu sa podobal životu prvých otcov hebrejského národa; a zdalo sa, akoby mu bolo súdené napodobniť aj ich putovanie tým, že neustále menil svoje miesto v posvätnom cykle.
Sotva päťdesiat rokov po pontifikáte Júliusa II. kritický duch doby spochybnil históriu svätého Joachima a jeho meno bolo vymazané z rímskeho breviára. Gregor XV. však v roku 1622 obnovil jeho sviatok ako dvojnásobný a odvtedy ho Cirkev slávi naďalej. Úcta k otcovi Panny Márie naďalej veľmi rástla, preto bola Svätá stolica požiadaná, aby jeho sviatok vyhlásila za povinný sviatok, ako už vyhlásila sviatok jeho manželky, svätej Anny. Aby sa uspokojila úcta ľudu bez toho, aby sa zvýšil počet povinných dní, Klement XII v roku 1738 preniesol sviatok svätého Joachima na nedeľu po Nanebovzatí jeho dcéry, Panny Márie, a vrátil mu hodnosť dvojitého veľkého sviatku.
Dňa 1. augusta 1879 zvrchovaný pápež Leo XIII, ktorý pri krste prijal meno Joachim, povýšil sviatok svojho slávneho patróna i sviatok svätej Anny na hodnosť dvojtýždňovky druhej triedy.
Nasleduje výňatok z dekrétu Urbi et Orbi, ktorým sa oznamuje toto konečné rozhodnutie v súvislosti so spomínanými sviatkami: “Kazateľ nás učí, že máme chváliť našich otcov v ich pokolení; akú veľkú česť a úctu potom máme preukazovať svätému Joachimovi a svätej Anne, ktorí splodili Nepoškvrnenú Pannu Božiu Matku a z tohto dôvodu sú slávnejší ako všetci ostatní.”
“Podľa vašich plodov vás poznajú,” hovorí svätý Ján Damascénsky, “porodili ste dcéru, ktorá je väčšia ako anjeli a stala sa ich kráľovnou.” (J. Damascénsky. Oratio I de V.M. Narodenie) Keďže teraz, vďaka Božiemu milosrdenstvu, v našich nešťastných časoch úcta a kult vzrastá blahoslavenej Panne úmerne s rastúcimi potrebami kresťanského ľudu, je len správne, že nová sláva, ktorá obklopuje ich blahoslavenú dcéru, sa má vrátiť jej šťastným rodičom. Kiež by tento nárast úcty k nim spôsobil, že Cirkev bude ešte viac zakúšať ich mocnú ochranu.
MASA
Modlitba je dobrá s pôstom a almužnou viac ako hromadenie zlatých pokladov. (Tobit 12,8) Oveľa lepšie ako Tobiáš zakúsil pravdivosť archanjelovho’slova Joachim. Tradícia hovorí, že svoj príjem rozdelil na tri časti: jednu pre chrám, druhú pre chudobných a tretiu pre svoju rodinu. Cirkev, ktorá si chce uctiť Máriinho’otca, začína chválou tejto štedrosti a tiež jeho spravodlivosti, ktorá mu priniesla takú veľkú slávu.
Rozdelil, dal chudobným, jeho spravodlivosť zostáva na veky vekov, jeho roh bude vyvýšený v sláve.
P. Blahoslavený človek, ktorý sa bojí Pána; veľmi sa teší z jeho prikázaní. Slávu, t.j. má.
Božia matka: taký je titul, ktorý Máriu povyšuje nad všetky stvorenia; ale aj Joachim je ním zušľachtený; on jediný sa môže naveky nazývať, Ježišovým otcom. V nebi, ešte viac ako na zemi, idú vznešenosť a moc ruka v ruke. Staňme sa teda spolu s Cirkvou pokornými klientmi toho, kto je taký veľký.
KOLEKTÍV
O Bože, ktorý si pred všetkými svojimi svätými chcel, aby blahoslavený Joachim bol otcom tej, ktorá porodila tvojho Syna; daj, prosíme ťa, aby sme vždy zakúsili jeho patronát, ktorého sviatok si uctievame. Skrze toho istého Pána, t.j.
Pripomíname si tu nedeľu v rámci oktávy.
EPISTOLA
Poučenie z Knihy Ecclesiasticus 31,8-11
Blahoslavený je bohatý človek, ktorý sa našiel bez poškvrny a ktorý sa neponáhľal za zlatom a nevkladal dôveru v peniaze ani v poklady. Kto je to, toho budeme chváliť, lebo vo svojom živote vykonal obdivuhodné veci. Kto bol takto skúšaný a zdokonalený, ten bude mať večnú slávu. Kto mohol prestúpiť, a neprestúpil, a mohol robiť zlé veci, a nerobil ich: Preto je jeho majetok upevnený v Pánovi a celá cirkev svätých bude vyhlasovať jeho almužny.
Joachimovo’bohatstvo, podobne ako bohatstvo prvých patriarchov, pozostávalo najmä z oviec a stád. Sväté užívanie, ktoré z neho čerpal, naň priťahovalo Božie’požehnanie. Zdalo sa však, že najväčšiu zo všetkých jeho túžob mu nebo odopiera. Jeho svätá manželka Anna bola neplodná. Spomedzi všetkých dcér Izraela, ktoré očakávali Mesiáša, pre ňu nebola žiadna nádej. Jedného dňa boli obete, ktoré Joachim predložil v chráme, pohŕdavo odmietnuté. Neboli to dary, ktoré si od neho želal Pán chrámu; neskôr mal namiesto baránkov zo svojich pastvín priniesť Matku Božieho Baránka a jeho obeta by nebola odmietnutá.
V tento deň ho však naplnil smútok a utiekol preč, nevrátil sa k svojej manželke. Ponáhľal sa do hôr, kde sa pásli jeho stáda, a bývajúc v stane sa ustavične postil, lebo povedal: “Nebudem prijímať potravu, kým sa Pán, môj Boh, nado mnou nemilosrdne nepozrie; modlitba bude mojou potravou.”
A zatiaľ Anna oplakávala svoje vdovstvo a svoju neplodnosť. Modlila sa vo svojej záhrade, ako sa Joachim modlil na vrchu. (Epifánius, Oratio de laudibus Virgin) Ich modlitby súčasne stúpali k Najvyššiemu a ten ich prosbu splnil. Každému z nich sa zjavil Pánov anjel a prikázal im, aby sa stretli pri Zlatej bráne, a onedlho Anna mohla povedať: “Teraz viem, že ma Pán veľmi požehnal. Bola som totiž vdova a už ňou nie som, bola som neplodná a hľa, počala som!” (Protoevanjelium. Jacobi)
Graduál opäť ohlasuje zásluhy almužny a hodnotu, ktorú Boh prikladá svätosti života. Joachimovi potomkovia budú mocní a požehnaní na nebi i na zemi. Kiež by ráčil uplatniť svoj vplyv so svojou všemohúcou svätou dcérou a so svojím vnukom Ježišom pre našu spásu.
Rozdával, dával chudobným, jeho spravodlivosť zostáva na veky vekov.
℣. Jeho potomstvo bude mocné na zemi, pokolenie mocných bude požehnané. Aleluja, aleluja.
℣. Ó, Joachim, svätý manžel Anny, otec slávnej Panny, pomáhaj teraz svojim služobníkom k spáse. Aleluja.
GOSPEL
Kniha svätého evanjelia podľa Matúš 1,1-16
Kniha pokolenia Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho: Abrahám splodil Izáka. Izák splodil Jakuba. A Jákob splodil Júdu a jeho bratov. A Júda splodil Faresa a Zaru z Thamaru. A Fares splodil Esrona. Esron splodil Arama. Aram splodil Aminadaba. Aminadab splodil Naasona. Naasson splodil Salmona. A Salmon splodil Búza z Rahabu.
A Booz splodil Obeda z Rút. Obed splodil Jesseho. Jesse splodil kráľa Dávida. A kráľ Dávid splodil Šalamúna z tej, ktorá bola manželkou Uriáša. Šalamún splodil Roboama. Roboam splodil Abiu. A Abia splodil Ásu. Asa splodil Jozafata. Jozafat splodil Jorama. Joram splodil Oziáša. A Oziáš splodil Joatama.
A Joatam splodil Achaza. Achaz splodil Ezechiáša. Ezechiáš splodil Manassesa. Manasses splodil Amona. Amon splodil Joziáša. A Joziáš splodil Jechoniáša a jeho bratov v babylonskom presídlení. Po babylonskom presídlení Jechoniáš splodil Salatiel. Salatiel splodil Zorobábela. Zorobábel splodil Abiuda. Abiud splodil Eliakima. Eliakim splodil Azora. Azor splodil Sadoka. Sadok splodil Achima. Achim splodil Eliuda. Eliud splodil Eleazara. A Eleazar splodil Mathana. Mathan splodil Jakuba. A Jákob splodil Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, ktorý sa volá Kristus.
“Raduj sa, Joachim, lebo z tvojej dcéry sa nám narodil Syn,” (J. Damascénsky. Oratio I de V.M. Narodenie ex Iz 9,6) zvoláva svätý Ján Damascénsky. V tomto duchu dnes Cirkev číta zoznam kráľovských predkov nášho Spasiteľa. Jozef, potomok týchto slávnych kniežat, zdedil ich práva a odovzdal ich Ježišovi, ktorý bol podľa židovského zákona jeho Synom, hoci podľa prirodzenosti pochádzal len z rodu svojej panenskej Matky.
Svätý Lukáš, Máriin’evanjelista, zachoval mená priamych predkov Matky Človeka-Boha, pochádzajúcich od Dávida v osobe Nátana, Šalamúnovho’brata. Jozef, Jakubov syn podľa svätého Matúša, sa u svätého Lukáša objavuje ako syn Heliho. Dôvodom je, že zasnúbením sa s Máriou, jedinou dcérou Hiliho alebo Heliachima, teda Joachima, sa stal právne jeho synom a dedičom.
Toto je dnes všeobecne prijímané vysvetlenie dvoch genealógií Krista, Dávidovho syna. Nie je prekvapujúce, že Rím, kráľovské mesto, ktoré sa stalo nevestou Syna človeka na mieste zavrhnutého Siona, uprednostňuje vo svojej liturgii používať rodokmeň, ktorý svojou dlhou líniou kráľovských predkov zdôrazňuje kráľovskú moc manželov nad Jeruzalemom. Meno Joachim, ktoré znamená “príprava Pána”, sa tak stáva majestátnejším, bez toho, aby stratilo čokoľvek zo svojho mystického významu.
Sám je korunovaný úžasnou slávou. Ježiš, jeho vnuk, mu dáva účasť na svojej vlastnej moci nad každým stvorením. V Offertoriu oslavujeme dôstojnosť a moc svätého Joachima’
Ty si ho korunoval slávou a cťou a ustanovil si ho nad dielami svojich rúk, Pane.
“Joachim, Anna a Mária,” píše svätý Epifanij: “akú obetu chvály priniesla táto pozemská Trojica Najsvätejšej Trojici!” Kiež by nám ich spoločný príhovor priniesol plný účinok obety, ktorá sa pripravuje na Oltári na počesť hlavy tejto vznešenej rodiny.
POKLAD
Prijmi túto obetu, ó, najmilosrdnejší Bože, prinesenú tvojmu majestátu na počesť svätého patriarchu Joachima, otca Panny Márie; aby sme si na jeho príhovor spolu s príhovorom jeho manželky a najblahoslavenejšieho potomstva zaslúžili získať úplné odpustenie hriechov a večnú slávu. Skrze, t.j.
Pri vychutnávaní radosti zo svätých tajomstiev nezabúdajme, že ak nám Mária dala Chlieb života, ona sama k nám prišla skrze Joachima. S dôverou zverme do jeho obozretnej starostlivosti vzácny zárodok, ktorý sme práve dostali a ktorý teraz musí priniesť ovocie našej duši.
Verný a múdry správca, ktorého jeho Pán ustanovil nad svojou rodinou; aby im v pravý čas dal ich mieru pšenice.
Sviatosti samy o sebe vytvárajú základnú milosť, ktorá k nim patrí; potrebujeme však príhovor svätých, aby sme odstránili všetky prekážky ich plného pôsobenia v našich srdciach. Takýto zmysel má postkomunio.
POSKUTKY
Prosíme ťa, všemohúci Bože, aby sme sa týmito tajomstvami, ktoré prijímame, zásluhami a modlitbami blahoslaveného Joachima, otca tej, ktorá porodila tvojho milovaného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, prihovárajúceho sa za nás, stali hodnými byť účastnými na tvojej milosti v tomto živote a na večnej sláve v živote budúcom. Skrze toho istého Pána, t.j.
Potom sa pridá postkomúnia z nedele v rámci oktávy a na konci omše sa namiesto evanjelia sv.
VESELÉ
Včera na prvých nešporách Cirkev spievala chválu Joachimovi ako “mužovi slávnemu vo svojom “pokolení, ktorému Pán dal požehnanie” všetkých národov a na ktorého hlave potvrdil “svoj testament” (Ant. Magnificat pri 1. nešporách) Druhé nešpory sú prevzaté zo spoločného spovedníka, nie biskupa, ktorého antifóny sú také plné pôvabnej jednoduchosti. Nenašli by sa vhodnejšie slová, ktorými by sme mohli chváliť tohto spravodlivého muža, ktorého cesta, ako čítame v Knihe múdrosti, bola naozaj ako žiarivé svetlo, ktoré ide vpred a rastie až do dokonalého dňa. Obetoval Pánovi v jeho chráme panenskú Matku, ktorá mala dať našu ľudskú prirodzenosť Slovu. Jeho život nemal večer. Uzavrel sa, keď svätosť jeho dcéry’dosahovala svoj zenit, a otec Nepoškvrnenej Panny odišiel niesť nádej dušiam spravodlivých v Limbe.
1. ANT. Pane, dal si mi päť talentov: hľa, získal som ďalších päť. P. Dixit Dominus.
2. ANT. Dobre si urobil, dobrý sluha, verný v málo veciach, vojdi do radosti svojho Pána. Ps. Confitebor tibi, Domine.
3. ANT. Verný a rozvážny sluha, ktorého jeho Pán postavil nad svoju rodinu. Ps. Beatus vir.
4. ANT. Blahoslavený ten sluha, ktorého, keď jeho Pán príde a zaklope na bránu, nájde bdieť. Ps. Laudate pueri.
5. ANT. Dobrý a verný sluha, vojdi do radosti svojho Pána. P. Laudate Dominum omnes gentes.
CAPITULUM
(Eccli. xxxi.)
Blahoslavený je človek, ktorý sa našiel bez poškvrny a ktorý sa nehrnul za zlatom, nevkladal dôveru v peniaze ani v poklady. Kto je to a budeme ho chváliť? Lebo v svojom živote vykonal obdivuhodné veci.
Hymnus
V tento deň si blahoslavený vyznávač Pána, ktorého s láskou uctievajú všetky národy na celom svete, zaslúžil najvyššie pocty chvály.
Zbožný, rozvážny, pokorný a čistý, viedol triezvy a bezúhonný život, kým oživoval jeho telo dych.
Často sa stáva, že vďaka jeho významným zásluhám sa chradnúce údy úbohých trpiacich, ktorí prekonali silu choroby, opäť uzdravili.
Preto náš zbor zbožne spieva jeho chválu a rozpráva o jeho slávnych víťazstvách: nech nám stále pomáhajú jeho dobrotivé modlitby.
Spasenie, česť a moc nech je tomu, ktorý slávne sedí na svojom nebeskom tróne, Jediný a Trojitý, vládne celému vesmíru. Amen.
℣. Pán viedol spravodlivého človeka po správnych cestách.
℟. A ukázal mu Božie kráľovstvo.
ANTIFÓN MAGNIFICAT
Chválime tohto človeka, ktorý opovrhol svetom a pozemskými vecami, triumfálne, slovom a skutkom, uložil poklady v nebi.
Modlitba je kolektou omše, vyššie. Potom sa robí spomienka na nedeľu.
Akcie svätých reprodukujú 20. marca tento hymnus zo starého rímskeho breviára, ktorý poslúži ako modlitba k Máriinmu otcovi:
HYMN
O Joachyme, otče zvrchovanej Panny, ktorá si vo všetkej čistote porodila Boha, predlož Pánovi naše prosby a naše čisté túžby.
Ty vieš, akými zlými vlnami sme tu zmietaní, ktorých unavuje kruté more tohto sveta; ty vieš, koľko bojov nám pripravuje satan a telo.
Keď si teraz spojený so svätými družinami v nebi, či skôr postavený na ich čelo, môžeš všetko, ak chceš: veď právom ti ani Ježiš, tvoj vnuk, ani Mária, tvoja dcéra, nemôžu nič odoprieť.
Svojou modlitbou dosiahni, aby nám náš blahoslavený Boh dal odpustenie a pokoj: aby sme mu zjednotení s tebou mohli sladko spievať chválospevy. Amen.
Otec Márie, ďakujeme ti. Celé stvorenie je ti zaviazané vďačnosťou, lebo Stvoriteľovi sa zapáčilo, že si mu dala Matku, ktorú si sám vyvolil.
Muž svätej Anny, ty nám ukazuješ, čo by bolo v raji; zdá sa, že si sa obnovila v prvotnej nevinnosti, aby si porodila Nepoškvrnenú Pannu; posväť kresťanský život a pozdvihni úroveň mravov. Ty si Ježišov starý otec: nech tvoja otcovská láska objíme všetkých kresťanov, ktorí sú jeho bratmi. Svätá Cirkev si ťa v týchto dňoch skúšky ctí viac ako kedykoľvek predtým; vie, akú moc máš u večného a všemohúceho Otca, ktorý ťa prostredníctvom svojej požehnanej dcéry urobil nástrojom pri časnom plodení svojho večného Syna.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.