Akkoľvek je sláva Márie v jej vnútri, krása sa prejavuje aj v rúchu, ktorým je odetá: v tajomnom rúchu utkanom z cností svätých, ktorí jej vďačia za svoju spravodlivosť i odmenu. Tak ako každá milosť k nám prichádza prostredníctvom našej Matky, tak sa všetka sláva neba zbieha k sláve Kráľovnej.
Najmä medzi blahoslavenými dušami sú niektoré bezprostrednejšie spojené so svätou Pannou. Prechovávané zvláštne nežnou láskou Matky milosti, keď na zemi zanechali všetko, aby sa rozbehli za vôňou vôní Snúbenice, ktorú dala svetu; v nebi si zachovávajú väčšiu blízkosť s Máriou, ktorá im patrila aj v čase vyhnanstva. Preto v tomto čase jej vyvýšenia po boku Božieho Syna žalmista spieva aj o pannách, ktoré s ňou radostne vchádzajú do Kráľovho chrámu. Korunovácia Panny Márie je skutočne osobitným sviatkom týchto tyrských dcér, ktoré sa samy stali princeznami a kráľovnami, aby tvorili jej vznešený sprievod a jej kráľovský dvor.
Ak aj svätica, ktorú dnes navrhujeme na našu úctu, nie je ozdobená diadémom panenstva, predsa patrí k tým, ktoré si vo svojej pokore zaslúžili počuť nebeské posolstvo: Počuj, dcéra, a pozri, a naklon si ucho; a zabudni na svoj ľud a na svoj otcovský dom. (Ž 44,11) V odpovedi na to bola jej dychtivosť na cestách lásky taká veľká, že sa po jej stopách vydalo nespočetné množstvo panien, aby mali väčšiu istotu, že dosiahnu Manžela. Aj ona má teda slávne miesto v zlatom rúchu s hrou farieb, ktorým je odetá Kráľovná svätých pri svojom triumfe. Veď aká je rozmanitosť, ktorú si žalm všíma vo výšivkách a strapcoch tohto rúcha slávy, ak nie rozmanitosť odtieňov zlata božskej lásky medzi vyvolenými? Aby sa vyzdvihol šťastný účinok, ktorý táto rozmanitosť vyvoláva vo svetle svätých, večná Múdrosť znásobila formy, pod ktorými sa život rád môže predstaviť svetu. Takéto učenie podáva svätá liturgia tým, že vo svojom posvätnom cykle spája sviatky včerajška a dneška.
Medzi cisterciánskou askézou a vnútornejším odriekaním Navštívenia svätej Márie je zdanlivo veľká vzdialenosť: napriek tomu Cirkev spája pamiatka sv. Jany de Chantal a opáta z Clairvaux v úcte k Panne Márii počas šťastnej oktávy, ktorá završuje jej slávu; je to preto, že všetky pravidlá dokonalosti sú si podobné v tom, že sú len variáciami jednej reguly, reguly lásky, ktorej dokonalým vzorom bol Máriin’život.
“Nerozdeľujme rúcho Nevesty,” hovorí svätý Bernard. “Jednota, rovnako v nebi ako na zemi, spočíva v láske. Kto sa chváli pravidlom, nech ho neporušuje tým, že koná v rozpore s evanjeliom. Ak je v nás Božie kráľovstvo, tak preto, že nie je to jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. (Rim 14,17) Kritizovať iných za ich vonkajšie dodržiavanie pravidiel a zanedbávať Pravidlo v tom, čo sa týka duše, znamená vyťahovať komára z pohára a prehĺtať ťavu. Svoje telo lámeš nekonečnou prácou, umŕtvuješ prísnosťou svoje údy, ktoré sú na zemi, a dobre robíš. Ale kým si dovoľuješ súdiť toho, kto nerobí toľko pokánia, ten sa možno riadi radou apoštola: viac túži po lepších daroch, menej zachováva to telesné cvičenie ktoré prináša úžitok málo viac sa venuje tej božnosti ktorá prináša úžitok všetkému. (1Timoteovi 4,8) Kto z vás dvoch teda lepšie dodržiava Pravidlo? Nepochybne ten, kto sa tým stane lepším. Ktorý z nich je teraz lepší? Ten, kto je pokornejší, alebo ten, kto je unavenejší? Učte sa odo mňa, povedal Ježiš (Matúš 11,29) pretože som tichý a pokorný srdcom.” (Bernard. Apologia ad Gulielm)
Svätý František Saleský zasa, keď hovorí o rôznorodosti rehoľných rádov, veľmi dobre hovorí: “Všetky rehoľné rády majú jedného ducha spoločného pre všetky a každý má ducha vlastného pre seba. Spoločným duchom je zámer, ktorým sa všetky usilujú o dokonalosť lásky; ale osobitný duch každého z nich je prostriedkom, ako k tejto dokonalosti lásky dospieť, to znamená k zjednoteniu našej duše s Bohom a s blížnym prostredníctvom lásky k Bohu.” Prichádzajúc ďalej k osobitnému duchu inštitútu, ktorý založil spolu s naším svätcom, ženevský biskup vyhlasuje, že je to “duch hlbokej pokory voči Bohu a veľkej sladkosti voči blížnemu, nakoľko čím menej prísnosti voči telu, tým viac sladkosti musí byť v srdci.” (Entretiens spirituels)
A pretože “táto Kongregácia bola zriadená tak, aby žiadna veľká prísnosť nebránila slabým a chorým vstúpiť do nej a odovzdať sa dokonalosti Božej lásky,” (Konštitúcie Navštívenia, Úvod), hravo dodáva: Ak je niektorá sestra taká veľkorysá a odvážna, že chce dosiahnuť dokonalosť za štvrťhodinu tým, že urobí viac, ako robí komunita, radil by som jej, aby sa pokorila a uspokojila sa s tým, že sa stane dokonalou za tri dni a bude postupovať rovnako ako ostatní. Vo všetkom sa totiž vždy musí zachovávať veľká jednoduchosť: kráčať jednoducho, to je pravá cesta pre dcéry Navštívenia, cesta mimoriadne milá Bohu a veľmi bezpečná.” (Entretiens spirituels)
Zbožný biskup urobil dobre, že svojim dcéram dal za erb božské Srdce, odkiaľ tieto jemné cnosti čerpajú svoj prameň, a to so sladkosťou a pokorou pre motto. Vieme, ako veľkolepo nebo ospravedlnilo túto voľbu. Skôr ako uplynulo sto rokov, mohla jedna z mníšok Navštívenia Panny Márie, blahoslavená Margita, povedať: “Náš obdivuhodný Spasiteľ mi ukázal úctu k svojmu božskému Srdcu ako krásny strom, ktorý od večnosti určil, aby zapustil korene uprostred nášho inštitútu. Chce, aby dcéry Navštívenia hojne rozdávali plody tohto posvätného stromu všetkým, ktorí z neho chcú jesť, a to bez obáv, že ich sklamú.” (List zo 17. júna 1689 matke de Saumaise)
“Láska! láska! láska! moje dcéry; nič iné nepoznám.” Toto často volala vo svojich posledných rokoch Jane de Chantal, slávna spolupracovníčka svätého Františka pri zakladaní Navštívenia svätej Márie. ‘Matka, ’ povedala jedna zo sestier, ‘napíšem do našich domovov, že vaša láska starne a že podobne ako váš krstný otec svätý Ján nemôžete hovoriť o ničom inom ako o láske.’ Na to svätica odpovedala: ‘Dcéra moja, nerob také prirovnanie, lebo nesmieme znesväcovať svätých tým, že ich porovnávame s úbohými hriešnikmi; ale urobíte mi radosť, keď poviete tým sestrám, že keby som sa riadila vlastnými pocitmi, keby som sa riadila svojimi sklonmi a keby som sa nebála, že unavím sestry, nikdy by som nehovorila o ničom inom ako o láske; a uisťujem vás, že sotva niekedy otvorím ústa, aby som hovorila o svätých veciach, bez toho, aby som mala čo povedať: (Pamäti matky de Chaugy, časť III., kap. v)
Také slová sú hodné tej, ktorá získala pre Cirkev obdivuhodnú Treatise on the Love of God, zloženú, ako hovorí janovský biskup, kvôli nej, na jej žiadosť a prosbu, pre ňu samotnú a jej spoločníčky. (Treatise on the Love of God, Preface; Memoirs of Mother de Chaugy) Spočiatku sa však zdalo, že prudkosť jej duše, preplnená oddanosťou a energiou, sa nehodí na to, aby bola pani v škole, kde sa hrdinstvo môže prejaviť len jednoduchou sladkosťou života úplne skrytého v Bohu. Práve k disciplíne tejto energie statočnej ženy bez toho, aby uhasila jej zápal, sa svätý František vytrvalo prikladal počas osemnástich rokov, keď ju viedol.
“Robte všetko,” opakuje na tisíc spôsobov, “bez náhlenia, jemne, ako to robia anjeli; nasledujte vedenie Božích hnutí a buďte poddajní milosti; Boh chce, aby sme boli ako malé deti.” A to nám pripomína jednu znamenitú stránku od sympatického svätca, ktorú nemôžeme necitovať:
“Keby sa bol niekto spýtal sladkého Ježiša, keď ho nosili v náručí jeho Matky”kam ide, či by nebol s dobrým úmyslom odpovedal: A keby mu niekto povedal: "Ja nepôjdem, moja Matka ide za mnou: Alebo aspoň nejdeš so svojou matkou? Nemohol by s rozumom odpovedať: "A prečo? Nie, nechodím, alebo ak idem tam, kam ma nesie moja Matka, nechodím s ňou sám, ani svojimi vlastnými krokmi, ale s mojou Matkou, pri nej a v nej. Ale ak by niekto naňho naliehal a hovoril by: "Ja som s ňou: Ale aspoň, ó, najdrahšie božské dieťa, ty sa naozaj chceš nechať niesť svojou sladkou Matkou? Nie, veru, mohol by povedať: Nič z toho všetkého nechcem, ale ako moja úplne dobrá Matka kráča za mnou, tak ona chce za mnou; nechávam jej tak dobre na starosť, aby išla, ako aj na vôľu, aby išla za mnou tam, kde sa jej najviac páči; a ako nejdem inak ako jej krokmi, tak nechcem inak ako jej vôľou; a od okamihu, keď sa ocitnem v jej náručí, nevenujem pozornosť ani chceniu, ani nechceniu, všetky ostatné starosti odovzdávam svojej Matke, okrem jedinej starostlivosti, aby som bol na jej lone, aby som sál jej posvätnú hruď a aby som sa držal tesne pritisnutý k jej najmilšej šiji, aby som ju mohol čo najláskavejšie bozkávať bozkami svojich úst. A buďte si vedomí, že kým som uprostred rozkoše týchto svätých pohladení, ktoré prevyšujú všetky sladkosti, pokladám svoju Matku za strom života a seba na nej za jeho plod, že som jej vlastné srdce v jej hrudi alebo jej duša uprostred jej srdca, takže tak ako jej odchod slúži jej i mne bez toho, aby som sa obťažoval urobiť čo len krok, tak jej vôľa slúži nám obom bez toho, aby som vyprodukoval akýkoľvek úkon svojej vôle o odchode alebo príchode. Nikdy si nevšímam, či ide rýchlo alebo pomaly, sem alebo tam, ani sa nepýtam, kam chce ísť, a uspokojím sa s tým, že idem, kam sa jej zachce, a stále idem zavretý v jej náručí, blízko položený na jej milovaných prsiach, kde sa kŕmim ako medzi ľaliami, a tak by sme mali byť, Theotimus, ohybný a poddajný Božiemu’dobru.” (Svätý František Saleský, Traktát o Božej láske, kniha IX, kap. xiv.)
Cirkev nám oveľa lepšie, než by sme mohli, skracuje život sv. Jany Františky de Chantal:
Jana Františka Fremiot de Chantal sa narodila v Dijone Burgundsku zo šľachtických rodičov a už od detstva dávala jasné znamenia svojej budúcej veľkej svätosti. Hovorilo sa, že keď mala len päť rokov, umlčala kalvínskeho šľachtica podstatnými argumentmi, ďaleko presahujúcimi jej vek, a keď jej ponúkol malý darček, hneď ho hodila do ohňa so slovami: ‘Takto sa budú heretici páliť v pekle, lebo neveria Kristovi, keď hovorí.’ Keď stratila matku, dala sa do opatery panenskej Matky Božej a prepustila slúžku, ktorá ju zvádzala k láske k svetu. V jej mravoch nebolo nič detinské, vyhýbala sa svetským radovánkam a túžiac po mučeníctve sa úplne venovala nábožnosti a zbožnosti. Jej otec ju vydal za baróna de Chantal a v tomto novom životnom stave sa usilovala pestovať všetky cnosti a zamestnávala sa tým, že vo viere a mravoch vychovávala svoje deti, služobníctvo a všetkých, ktorí jej podliehali. Jej štedrosť pri zmierňovaní potrieb chudobných bola veľmi veľká a Boh viackrát zázračne rozmnožil jej zásoby potravín; z tohto dôvodu sľúbila, že nikdy neodmietne nikoho, kto bude prosiť o almužnu v Kristovom mene.
Keď jej manžela zabili počas lovu, rozhodla sa viesť dokonalejší život a zaviazala sa sľubom čistoty. Nielenže rezignovane znášala smrť svojho manžela, ale prekonala sa natoľko, že sa stala krstnou matkou dieťaťa muža, ktorý ho zabil, aby tak verejne dokázala, že mu odpustila. Uspokojila sa s niekoľkými sluhami a s jednoduchým jedlom a oblečením, pričom svoje drahé šaty venovala zbožným zvykom. Všetok čas, ktorý jej zostal od domácich starostí, venovala modlitbe, zbožnému čítaniu a práci. Nikdy sa nedala presvedčiť, aby prijala ponuku na druhé manželstvo, aj keď bolo čestné a výhodné. Aby sa nenechala otriasť vo svojom predsavzatí zachovávať čistotu, obnovila svoj sľub a rozžeraveným železom si na prsia vytlačila najsvätejšie meno Ježiša Krista. Jej láska bola zo dňa na deň vrúcnejšia. Nechávala k sebe privádzať chudobných, opustených, chorých a tých, ktorých trápili tie najstrašnejšie choroby, a nielenže ich prichýlila, utešovala a ošetrovala, ale prala a opravovala ich špinavé šaty a neštítila sa priložiť svoje pery k ich tečúcim vredom.
Po tom, čo sa naučila Božej vôli od svätého Františka Saleského, svojho predstaveného, založila Inštitút Navštívenia Panny Márie. Kvôli tomu s neochvejnou odvahou opustila svojho otca, svokra, ba dokonca aj svojho syna, cez ktorého telo musela prejsť, aby mohla opustiť svoj domov, tak prudko sa staval proti jej povolaniu. Svoju regulu dodržiavala s najväčšou vernosťou a jej láska k chudobe bola taká veľká, že sa tešila, keď jej chýbali aj najnutnejšie veci. Bola dokonalým vzorom kresťanskej pokory, poslušnosti a všetkých ostatných cností. V túžbe po ešte väčšom vzostupe svojho srdca sa zaviazala najťažším sľubom, že bude vždy konať to, čo považovala za najdokonalejšie. Nakoniec, keď sa rád Navštívenia rozšíril široko-ďaleko, najmä vďaka jej úsiliu, po povzbudení svojich sestier k zbožnosti a láske slovami a príkladom, ako aj spismi plnými božskej múdrosti; obťažkaná zásluhami, prešla k Pánovi v Moulins, po riadnom prijatí sviatostí Cirkvi. Zomrela 13. decembra 1641. Svätý Vincent de Paul, ktorý bol vo veľkej vzdialenosti, videl, ako jej dušu vynášajú do neba a ako jej ide v ústrety svätý František Saleský. Jej telo bolo potom prevezené do Annecy. Keďže zázraky ju preslávili pred smrťou aj po nej, Benedikt XIV zaradil ju medzi blahoslavených a pápež Klement XIII medzi svätých. pápež Klement XIV prikázal, aby jej sviatok slávila všeobecná Cirkev 12. kalendárneho septembra.
Začiatkom sa zdalo, že úrad Marty je určený tebe, veľká svätá! Tvoj otec, František Saleský, predbiehajúc svätého Vincenta de Paul, pomýšľal na to, aby sa tvoje spoločníčky stali prvými dcérami lásky. Tak dostalo tvoje dielo požehnané meno Navštívenie, ktoré malo pod ochranu Márie’umiestniť tvoje návštevy chorých a zanedbaných chudobných. Postupné ubúdanie síl v moderných časoch však odhalilo naliehavejšiu núdzu v inštitúciách svätej Cirkvi. Mnohým dušiam povolaným podieľať sa na Máriinej’úlohe bránila ich neschopnosť znášať prísny život veľkých kontemplatívnych rádov. Manžel, ktorý si za každých okolností ráči prispôsobiť svoju dobrotu, si vybral teba, ó, Jane, aby si sekundovala láske jeho Najsvätejšieho Srdca a prišla na pomoc fyzickej a morálnej biede starého, opotrebovaného a schátralého sveta.
Obnov nás teda v láske toho, ktorého láska ťa pohltila ako prvú; v jej zápale si prešla najrozmanitejšie cesty života a nikdy ti nechýbala tá obdivuhodná sila duše, ktorú dnes Cirkev predkladá Bohu, aby prostredníctvom teba získala pomoc potrebnú pre naše slabosti. Kiež by sa zákerný a jedovatý duch Jansenizmu nikdy nevrátil, aby zmrazil naše srdcia; ale zároveň, ako sa učíme od teba, láska je vtedy skutočná, keď s askézou alebo bez nej žije vierou, štedrosťou a sebazaprením, v pokore, jednoduchosti a jemnosti. Je to duch tvojho svätého ústavu, duch, ktorý sa prostredníctvom tvojho anjelského Otca stal takým milým a takým silným: nech vždy vládne medzi tvojimi dcérami a udržiava medzi ich domami sladké spojenie, ktoré nikdy neprestalo tešiť nebo; nech svet osviežujú vône, ktoré vždy vychádzajú z tichých útočísk Navštívenia svätej Márie!
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.