Deviatčlenná poľská rodina, ktorú nacistickí okupanti popravili za ukrývanie Židov, bola blahorečená ako mučeníci.
Dňa 10. septembra bola rodina Ulmovcov blahorečená v ich rodnej obci Markowa, kde ich v roku 1944 zavraždili nacistickí vojaci. Beatifikačnej omši predsedal prefekt Dikastéria (predtým Kongregácie) pre kauzy svätých kardinál Marcello Semeraro. Podľa Vatican News koncelebrovalo svätú omšu ďalších sedem kardinálov a 1 000 kňazov a zúčastnilo sa na nej 32 000 veriacich.
Na beatifikačnej svätej omši boli prítomní aj poľský prezident Andrzej Duda, premiér Mateusz Morawiecki a predseda vládnucej strany PiS Jarosław Kaczyński.
K členom blahoslavenej rodiny patria rodičia Jozef a Wiktoria Ulmovci, ako aj ich sedem malých detí: Stanisława, Barbara, Władysław, Franciszek, Antoni, Maria a nemenované dieťa, ktoré sa údajne narodilo počas popravy svojej matky.
Semeraro nazval rodinu Ulmovcov “vzorom, ktorý treba napodobňovať v našom úsilí konať dobro a slúžiť tým, ktorí to potrebujú.”
V svojom homília pri beatifikačnej svätej omši kardinál povedal, že ich rodinný dom sa stal “hostincom, v ktorom boli prijatí a ošetrovaní opovrhovaní, vyvrhnutí a smrťou zasiahnutí ľudia.”
Uviedol, že Jozef a Wiktoria Ulmovci žili “svätosťou, ktorá nebola len manželská, ale bola plne zakorenená v celej ich rodine.”
Semeraro hovoril aj o nemenovanom dieťati, s ktorým bola Wiktoria Ulma ešte tehotná, keď do ich domu v Markovej prišli nacisti.
“Bez toho, aby kedy vyslovila čo i len slovo, dnes malá blahoslavená volá na moderný svet, aby prijímal, miloval a chránil život, najmä ten bezbranný a marginalizovaný, od momentu počatia až po prirodzenú smrť,” povedal.
Detský nevinný hlas sa snaží otriasť svedomím spoločnosti, v ktorej sa rozmáhajú potraty, eutanázia a pohŕdanie životom vnímaným ako bremeno a nie ako dar,” dodal kardinál Semeraro.
Bezprecedentné blahorečenie
Beatifikácia rodiny Ulmovcov je jedinečná, keďže ide o prvé spoločné vyznamenanie celej rodiny, aspoň od formalizácie kanonizačného procesu. Zároveň je to prvýkrát, čo bolo za mučeníka blahorečené nenarodené alebo novorodené dieťa.
Kým Dikastérium pre kauzy svätých uviedlo v poznámka, že nemenované dieťa “sa narodilo v čase umučenia svojej matky’”, iní, ako napríklad Poľská federácia hnutí za život, tvrdili, že dieťa by sa malo považovať za nenarodené dieťa.
Poľská federácia hnutí za život vo svojom vyhlásení napísala: “Ide o historickú udalosť, ktorá nemá v dejinách Cirkvi obdobu, keď je v súlade s rozhodnutím pápeža Františka blahorečená celá rodina: manželia a ich sedem detí, vrátane najmladšieho dieťaťa žijúceho pod srdcom svojej matky“.”
“Uznanie dieťaťa v matkinom’lone za blahoslaveného”je prejavom jeho plného ľudstva,” uviedla poľská pro-life skupina. “Podľa vyjadrenia o. Dr. Witolda Burdu – postulátora procesu blahorečenia rodiny Ulmovcov, ich susedia – Franciszek Szylar a jeho syn Eugeniusz – dosvedčujú, že niekoľko dní po prvom brutálnom pohrebe členov rodiny Ulmovcov, keď prenášali telo Wiktorie Ulmovej do rakvy, dieťa už bolo v materskom’pôrodnom kanáli – bolo vidieť hlavičku a ramienka.”
Organizácia za život tvrdila, že dieťa sa pravdepodobne nenarodilo živé, a preto ho možno považovať za zomrelé “ nenarodené.”
“Je veľmi nepravdepodobné, že sa dieťa narodilo živé, čo znamená aktiváciu druhého krvného obehu a schopnosť samostatne [dýchať], ako aj prestrihnutie pupočnej šnúry.”
“Nevieme, akého je toto dieťa pohlavia, ani nepoznáme [jeho] meno. Preto je správne nazývať [ho] NEMENOVANÉ DIEŤA.”
“Vyjadrujeme veľkú vďačnosť Svätému Otcovi Františkovi za historické rozhodnutie o blahorečení rodiny Ulmovcov,” uviedla poľská pro-life skupina.“[I]nbsp;vrátane nemenovaného, počatého dieťaťa blahoslaveného mučeníka a celej jeho rodiny.”
“Tým sa celému svetu ukazuje nepopierateľná pravda o plnom človečenstve Dieťaťa v matkinom’lone.”
Dikastérium pre kauzy svätých potvrdilo, že nemenované dieťa prijalo “krst krvi” prostredníctvom mučeníckej smrti svojich rodičov. Krst krvi je náhradou za sviatostný krst vodou, prostredníctvom ktorého možno získať milosť ospravedlnenia utrpením mučeníctva za Krista.
Príbeh rodiny Ulmovcov
Rodina Ulmovcov mala malé hospodárstvo v poľskej dedine Markowa. Jozef Ulma bol tiež amatérskym fografom a katolíckym aktivistom. Podľa údajovPoľského inštitútu národnej pamäti Ulmovci okolo decembra 1942 prijali osem Židov a utečenci žili v podkroví domu’viac ako rok.
Dňa 24. marca 1944 prišli do domu Ulmasovcov nemeckí nacistickí policajti a našli Židov, ktorí sa skrývali v podkroví. Rodinu pravdepodobne zradil člen miestnej poľskej polície, ktorú nacisti v tom čase kontrolovali. Nacisti zastrelili osem Židov a potom vyvraždili celú rodinu Ulmovcov, celkovo zmasakrovali 17 ľudí.
V Poľsku bol usvedčený a odsúdený na trest odňatia slobody len jeden z vrahov, Josef Kokott, ktorý v roku 1980 zomrel za mrežami. Šéf nacistickej vojenskej polície v regióne, poručík Eilert Dieken, ktorý vydával rozkazy na vyvraždenie Židov a Ulmov, odsúdený nebol, podľasprávy agentúry Associated Press. Poľský policajt, ktorý Ulmarovcov zradil nacistom, bol však podľa Ústavu pamäti národa odsúdený na trest smrti a v septembri 1944 popravený poľským vojnovým odbojom’.
24. marec, deň umučenia rodiny Ulmovcov, bol v roku 2018 poľským prezidentom Andrzejom Dudom vyhlásený za “Pamätný deň Poliakov, ktorí zachránili Židov pod nemeckou okupáciou”.