Pomôcť Arthurovi Goldbergovi poraziť Southern Poverty Law Center: LifeFunder
V nedávno zverejnenej správe sa uvádza, že ekonomika Utahu je na prvom mieste spomedzi všetkých 50 štátov a toto prvenstvo pripisuje vplyvu dominantnej kultúry štátu heterosexuálnych manželstiev a sile a stabilite jeho rodín.
Autori Brad Wilcox, Jenet Ericksonová a Patrick T. Brown v správe Sutherlandovho inštitútu dospeli k záveru, že manželstvo a rodiny preukázateľne fungujú ako účinné programy proti chudobe. Vyššia úroveň manželstva - a najmä vyššia úroveň rodín s manželským partnerom - je silne spojená s väčším hospodárskym rastom, väčšou ekonomickou mobilitou, menšou chudobou detí a vyšším mediánovým príjmom rodiny.
Čítajte: Konzervatívna strana Kanady schválila na národnom konvente množstvo prorodinných politík
“Percento rodičov, ktorí sú zosobášení v danom štáte, je zvyčajne silnejším prediktorom ekonomickej mobility štátu, chudoby detí a mediánu rodinného príjmu než úroveň vzdelania, rasové zloženie a vekové zloženie obyvateľstva,” uvádzajú autori.
Intaktné heterosexuálne manželské rodiny prekonávajú iné životné usporiadania (vrátane kohabitácií) pri porovnávaní výsledkov základných ekonomických ukazovateľov, ako sú zamestnanosť, príjem, čistá hodnota majetku, chudoba, poberanie sociálnych dávok a ekonomický blahobyt detí. Ide o relevantné ekonomické ukazovatele, ktoré definujú ekonomickú prosperitu jednotlivých štátov.
Rôzne sštúdia ktorá skúmala vzťah medzi náboženstvom a ekonomickou prosperitou, dospela k záveru, že “náboženstvo je dobré pre ekonomiku.”
Dôležitou zložkou týchto zistení je, že jednotlivci s náboženskou príslušnosťou sú častejšie ženatí ako tí, ktorí nie sú. Keďže mormónska cirkev dominuje v kultúre Utahu’a manželstvo predstavuje základné učenie tejto cirkvi, Utah vedie v počte sobášov nad ostatnými štátmi.
Wilcox a kol. zdôrazňujú, že “v žiadnom štáte Únie nie je toľko mužov, žien a detí v manželských domácnostiach” ako v Utahu. Uviedli: “V roku 2021 bolo v Utahu 55 % dospelých (vo veku 18-55 rokov) ženatých a vydatých a 82 % jeho detí žilo v manželských rodinách. Pre porovnanie, v celoštátnom meradle žije v manželstve 45 % dospelých a v manželských rodinách 75 % detí.”
Informovali nás však, že Utah nie je imúnny voči “širšej celoštátnej tendencii odkladať manželstvo a odkladať alebo odkladať plodenie detí.” V roku 1950 žilo v Amerike takmer 90 % novorodencov do veku 14 rokov s manželskými rodičmi. V súčasnosti sa tento podiel dramaticky znížil na menej ako dve tretiny takýchto detí. Od konca 70. rokov minulého storočia došlo v každom štáte k výraznému poklesu podielu dospelých, ktorí sú zosobášení.
Napriek tomu, že historicky nízka miera sobášnosti existuje v dnešnej spoločnosti a rekordný počet ľudí v dnešnej kultúre sa podľa prognóz úplne vzdáva manželstva, štúdie ukazujú že rozpad rodiny je trikrát častejší medzi nezosobášenými/nezosobášenými pármi. Rodičia, ktorí spolu žijú, ale nikdy neuzavreli manželstvo, sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozídu v čase, keď ich dieťa dovŕši 14 rokov. Približne 60 % kohabitujúcich rodičov sa rozišlo v čase, keď ich dieťa dovŕšilo 14 rokov, v porovnaní s iba 21 % párov, ktoré uzavreli manželstvo pred narodením prvého dieťaťa, a 32 % párov, ktoré uzavreli manželstvo po narodení prvého dieťaťa.
Čítajte: Elon Musk odsudzuje kalifornský’radikálny transgender zákon, ktorý čaká na podpis Newsoma’s podpisom
Nápor toho, čo dnes nazývame “woke” kultúrou, nepriaznivo ovplyvnil pohľad celej krajiny na manželstvo a následne aj ekonomické zisky, ktoré môže priniesť kultúra založená na manželskej monogamii. Okrem toho nedávny prílev nových obyvateľov do Utahu z liberálnejších štátov s menej tradičnými hodnotami naznačuje, že “s rastom štátu sa jeho status rodinného odklonu možno začína približovať k národným normám.”
Konzervatívne štáty s vysokým stupňom religiozity, ako je Utah, napriek tomu zaznamenali menší ústup od manželstva ako sekulárnejšie štáty. Uvedomenie si tejto skutočnosti vedie k záveru, že naša krajina ako celok potrebuje obnoviť kultúru manželstva a rodiny. Ako? Posilnením tradičných hodnôt začlenených do židovsko-kresťanskej etiky, ktoré nabádajú k manželskej vernosti a výchove detí. (Parenteticky je tiež užitočné obmedziť vládne zásahy, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú mieru sobášnosti, ako napríklad manželský trest pre poberateľov sociálnych dávok.)
Táto myšlienka zrušenia prokreatívnej rodiny ako spoločenskej jednotky je stará, siaha až do Platónovej “Republiky” a v určitých intervaloch sa objavuje v dejinách socialistických teórií a experimentov. Napríklad v “Komunistickom manifeste” Karl Marx a Friedrich Engels vyzývali na zrušenie manželstva a rodiny. Presadzovali ich nahradenie “voľnou láskou” medzi pohlaviami.
Vychádzajúc z protiburžoáznych aspektov socialistickej teórie, zástancovia nového svetového poriadku znevažujú fyzické a duchovné požehnania manželstva medzi mužmi a ženami, ako aj z neho vyplývajúce rodiny.
Ciel mnohých modernejších radikálnych ľavičiarov uprednostňuje istý druh sexuálneho socializmu. Chcú doslova zvrhnúť biblické učenie, ktoré bolo predtým neoddeliteľnou súčasťou tradičnej sexuálnej morálky. Ich deklarovaný cieľ dekonštrukcie rodinného života je zdôraznený ľubovoľným počtom ich výrokov, keď obhajujú opustenie židovsko-kresťanskej etiky.
Dva ilustratívne citáty takýchto radikálov to zdôrazňujú. V eseji napísanej na prelome 21. a 22. storočia s názvom “Nech láska určí, kto je súčasťou klanu,” autor naznačuje, že “nukleárna rodina má najdeštruktívnejší vplyv na všetky naše ľudské vzťahy.” A v eseji z 80. rokov s názvom “Za homoerotický poriadok” uverejnená v časopise Gay Community News tvrdí: “Rodinná jednotka – živná pôda lží, zrád, priemernosti, pokrytectva a násilia, bude zrušená… Rodinná jednotka, ktorá tlmí predstavivosť a obmedzuje slobodnú vôľu, musí byť odstránená.”
Čítajte: Školská rada Miami po ‘búrlivom’ pripomienkovom konaní zamietla návrh ‘Mesiaca histórie LGBTQ+’
Tí, ktorí sú za sexuálne oslobodenie, nadšene znevažujú základný vzťah medzi vierou, manželstvom a rodinou. Konzervatívci bežne používajú slovné spojenie “viera a rodinné hodnoty” kvôli spojeniu medzi biblickými hodnotami a silnými rodinami.
Tí, ktorí sú ľavicovo ideologicky fixovaní, sa snažia zaviesť nový erotický poriadok. Vplyv takejto filozofie konfrontuje každého človeka žijúceho v západnej spoločnosti so sociálne vykonštruovanou predstavou, že skutočné šťastie možno nájsť mimo rodiny a vo svete úplnej a neobmedzenej sexuálnej slobody. Tento názor je široko propagovaný v mainstreamových médiách a zábavnom priemysle a vyučuje sa vo väčšine školských systémov. Všetky tieto podnety majú za následok rozšírené praktiky sexuálneho pôžitkárstva, ktoré sú navnadené sexuálnymi obrazmi.
Táto kultúra narcizmu zveličuje význam sebarealizácie a individuálneho naplnenia. Na rozdiel od nespútaného životného štýlu, ktorý si cení sexuálne vzrušenie a fyzické uspokojenie ako najvyššie dobro, vyznávači židovsko-kresťanských tradičných biblických princípov dodržiavajú kódex správania a systém hodnôt, ktoré vyzývajú mužov a ženy, aby spĺňali súbor noriem správania a filozofických noriem, ktoré posilňujú ducha, vôľu a intelekt, pričom sa snažia podporovať a pomáhať druhým vo svojej rodine a spoločenstve. Vďaka tomu sú schopní prekonať potenciálne deštruktívne sily sebectva a nespútanej telesnej túžby.
Inými slovami, sú schopní prekonať egocentrický hedonizmus, ktorý je v priamom protiklade k starostlivej biblickej’úprave vzťahov človeka k Bohu, ľuďom a prírode. Rabín Norman Linzer vysvetľuje, že “zbožštenie vlastného ja… vytvára konflikt v rodine a plodí jej rozpad.”
Kým radikálni ľavicoví sekularisti naďalej obhajujú zníženie religiozity a oslabenie rodinnej jednotky, tvorcovia politiky by si mali byť vedomí množstva štúdií, ako je napríklad správa Sutherlandovho inštitútu, ktoré dokazujú prínos náboženstva v spoločnosti a najmä to, ako rodiny s takýmto presvedčením prospievajú spoločnosti.
Potrebujeme odmietnuť kultúrne hnutie, ktoré začalo naberať na sile v poslednej polovici 20. storočia a snažilo sa odmietnuť tradičné normy. Snahy sekularistov’ priniesli tragické výsledky rozpadu rodín, vrátane rastúceho počtu cudzoložných zväzkov, spolužitia párov, väčšej rozvodovosti, väčšieho počtu potratov a podobne.
Keď zavrhneme základné pravdy, ktoré obstáli v skúške času po celé generácie, robíme to na vlastné riziko. V súčasnosti sme svedkami rastúceho počtu netradičných rodinných štruktúr a čoraz väčšieho dôrazu na ekonomické riešenia, ktoré sa spoliehajú na zásahy vlády a podkopávajú tradičné hodnoty.
PREČÍTAJTE SI: Joungkin omilostil otca zatknutého na zasadnutí školskej rady po tom, čo dcéru znásilnil muž v prestrojení
Je napríklad ironické vidieť, ako ľavičiari vytvárajú v školských systémoch učebné osnovy prebudenia a povzbudzujú takéto školy, aby nastúpili a nahradili rodinu tým, že budú konať ako rodičia, napriek tomu, že nemajú žiadnu inštitucionálnu schopnosť vyvolať v deťoch ani lásku, ani oddanosť.
Ako v roku 2001 Heritage Foundation vysvetľuje, údaje jasne ukazujú, že vyrastanie v tradičnej rodine s náboženským presvedčením nielenže posilňuje ekonomiku, ale najčastejšie vedie k “lepšiemu zdraviu, dlhovekosti, šťastiu, vyššej úrovni dosiahnutého vzdelania, silnejšej pracovnej etike a vyššiemu príjmu a celoživotnému bohatstvu” a tiež pomáha “znížiť úroveň kriminality, drogovej závislosti, pôrodov mimo manželstva, potratov, rozvodov, predčasného ukončenia školskej dochádzky, nezamestnanosti, chudoby, chorôb, samovrážd a depresií.”
Štúdia Wilcoxa a kol. poukazuje na to, aké je zarmucujúce, že podstatným dôkazom, ktoré spájajú tradičné rodiny a ich dôraz na religiozitu s ekonomickou prosperitou štátu”sa venuje oveľa menej pozornosti, než si zaslúžia.
Keď sa spojí neporušené manželstvo a pravidelné náboženské uctievanie, profituje z toho nielen národ ako celok, ale vidíme výhody aj pre jednotlivcov – dospelých aj deti.
Pretlačené so súhlasom The Daily Signal.