VATIKÁN (LifeSiteNews) - Po skončení októbrového zasadania Synody o synodalite v roku 2023 sa ako dominantná téma vynára implicitné pápežovo schvaľovanie heterodoxných členov, ktorí presadzujú revolúciu v cirkevnom učení.
Synoda o synodalite ukončila svoje prvé mesačné zasadanie koncom októbra, pričom jej účastníci sa majú vrátiť do Vatikánu v októbri 2024. Očakávané stretnutie sa skončilo zverejnením súhrnnej správy, ktorú predstavitelia synody opísali s istými výhradami - nejde o “záverečný dokument” a dokonca ani o instrumentum laboris, ktoré sa má použiť na budúcoročnom zasadaní”.
ČÍTAJTE: Správa o synode presadzuje diakonky a laickú správu, ale vyhýba sa poskytovaniu pevných odpovedí
Aj keď niektoré horúce témy neboli spracované spôsobom, ktorý by uspokojil ich významných aktivistov – ako napríklad vydanie pro-LGBT vyhlásení alebo konkrétnych návrhov pre diakonky – súhrnná správa svojím otvoreným štýlom a neobmedzujúcim tónom umožnila, aby členovia synody takéto návrhy predkladali bez ohľadu na to.
Keď už členovia nemajú nariadené zdržiavať sa mimo médií – podmienka, ktorá bola stanovená počas synody – heterodoxnejší členovia podujatia poskytli množstvo rozhovorov, v ktorých zopakovali svoje výzvy na pro-LGBT kroky zo strany Cirkvi a zavedenie ženských diakonií.
Ako LifeSite informoval, na čele stáli kardináli Robert McElroy a Blase Cupich , ktorí poskytli samostatné i spoločné rozhovory disidentským členom katolíckej tlače. Bagatelizovali úlohu súhrnnej správy a namiesto toho vyzdvihli spôsob diskusie na podujatí. To je kľúčové, pretože hoci sa súhrnná správa mohla vyhnúť konkrétnym požiadavkám, jej hlavným úspechom bolo ustanovenie “synodálneho” štýlu cirkevného života ako normy, čím sa v skutočnosti odstránila hierarchická štruktúra v prospech väčšinového hlasovania.
Cupich sa zmienil o “skutočnej zmene paradigmy” v súvislosti s úlohou žien vo vedúcich pozíciách a dodal, že by sa malo uznať aj pôsobenie žien slúžiacich “ako pastorkyne”:
Povedal by som, že pri rozhovore s niektorými biskupmi mi už teraz hovoria, že majú ženy slúžiace ‘ako pastorky,’ ktoré slúžia ako vedúce komunít, pretože nemajú dostatok kňazov. Nemajú však titul. Ako to oficiálne uznať, namiesto toho, aby sme to považovali za akúsi výnimku?"
Ale títo dvaja kardináli nie sú sami. Medzi rýchlo rastúcim počtom postsynodálnych článkov, rozhovorov a memoárov, ktoré sa objavujú na internete, je aj interview od peruánskeho kardinála Pedra Barreta. Ten po vzore svojich bratov kardinálov obhajoval ženský diakonát v rozpore s učením Cirkvi.
“V súhrnnom dokumente sa hovorí o žene v poslaní Cirkvi,” poznamenal. “Sú však aj takí, nie všetci, ktorí sú proti ženskému’diakonátu. Ženy to nepožadujú, ale v niektorých prípadoch im to môže byť umožnené.”Podľa Barreta proces nie je uzavretý a tvrdí, že “môžeme pokračovať v úvahách, ale úloha žien v Cirkvi a v spoločnosti sa veľmi hodnotí.”
Pripojil sa k prelátom aj notoricky známy pro-LGBT aktivista páter James Martin SJ. Martin, píšuc pre svoju vlastnú pro-LGBT webovú stránku Outreach, najprv vyjadril svoje “sklamanie” zo súhrnnej správy’s odpoveďou na otázky LGBT.
Ale pochválil dokument za jeho konkrétnu frazeológiu týkajúcu sa tejto otázky. Správa totiž naznačuje, že“antropologické kategórie Cirkvi“nie sú dostatočné na zachytenie komplexnosti prvkov vyplývajúcich zo skúsenosti alebo poznatkov vied a vyžadujú si spresnenie a ďalšie štúdium.”
Takáto pasáž bola kľúčová, tvrdí Martin, práve preto, že nechala otvorené dvere k téme – téme, ku ktorej už Cirkev vydala veľmi jasné a presné učenie.
“Niektorým LGBTQ ľuďom a ich rodinám sa to môže zdať ako slabý čaj,”dodal Martin. “A mnohí, podobne ako ja, chceli, aby bol do syntézy zahrnutý úplnejší opis rozhovorov okolo tejto problematiky. Text je však otvorenými dverami pre ďalšie rozhovory synody na našom ďalšom zasadnutí a cirkvi.”
Tejto témy “otvorených dverí” sa ujal spolubrat jezuita páter Agbonkhianmeghe Orobator SJ v rozhovore, ktorý poskytol pre National Catholic Reporter. Orobator potvrdil, že “žiadna otázka nie je mimo hry” vo svetle nedávno zverejnenej súhrnnej správy.
Orobator, jeden z členov synody, ktorý nie je biskupom, bol členom vatikánskeho tlačového zboru počas tlačovej besedy k synode predstavený ako vychádzajúca hviezda jezuitského rádu a jeden z popredných teológov súčasnej Cirkvi. Predtým pôsobil ako provinciálny predstavený jezuitov Východoafrickej provincie a potom sa stal provinciálom celej Konferencie jezuitov Afriky a Madagaskaru.
Pochválil októbrové zasadnutie synody’za bezprecedentný spôsob, akým “proces vytvoril priestor, kde sme možno po prvýkrát na tejto úrovni Cirkvi počuli hlasy, svedectvá, skúsenosti a túžby a očakávania žien, ktoré vyjadrili samotné ženy.”
“Je tu priestor na pokračovanie tohto rozhovoru, pretože nič nie je uzavreté,” uviedol.
“Teším sa na silnejší rozhovor o týchto otázkach a na výstižnejšie vyjadrenie toho, ako by to vyzeralo v reálnom živote,” dodal Orobator.
Krátko po pápežovi Františkovi” uprednostnila pro-LGBT mníška, sestra Jeannine Gramick, aj vyjadrila sa o ďalšom postupe synody, keďže počas októbrového zasadnutia mala prelomové stretnutie s pápežom Františkom.
“Myslím si, že z dlhodobého hľadiska … pápež František kladie základy pre zmenu v oblasti sexuality,” povedal Gramick v odpovedi na otázku o možnosti “zásadnej zmeny v cirkevnom učení o homosexualite.”
Takisto tvrdila, že synoda nebola pre LGBT aktivistov bez výsledkov len preto, že nebola taká radikálna, ako niektorí očakávali. “Dúfam, že ľudia nebudú ”sklamaní [zo synody], pretože nedôjde ku konkrétnym zmenám,”povedala. “Nemyslím si, že to je cieľom synody. Cieľom synody je viesť vzájomné rozhovory: počúvať a hovoriť, učiť sa, ako byť dialogickou cirkvou. Duch Svätý nám dá vedieť, kedy nastane ten správny čas.”
Ak už LifeSite informoval, člen synody kardinál Leonardo Steiner potvrdil, že pápež František výslovne poveril zasadnutie synody v roku 2024, aby sa zaoberalo otázkami LGBT.
Takéto rozhovory a vyhlásenia majú väčší význam, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
Synodálna’správa bola pozoruhodná tým, ako vyzvala na pokračovanie diskusie o témach, o ktorých už Katolícka cirkev rozhodla. Hlavne však text zdôrazňuje pokračovanie kultúry spochybňovania, ktorá charakterizovala synodu počas uplynulých dvoch rokov. Aj keď sa synodálna správa vyjadruje k niektorým témam menej jednoznačne ako predchádzajúce dokumenty, v podstate vytvára základ pre kodifikáciu “synodálneho spôsobu” predĺženej diskusie o už rozhodnutých morálnych alebo doktrinálnych otázkach a koncepcie väčšinového schvaľovania v Cirkvi s rovnosťou hlasov laikov a kléru.
Akoby na dôkaz takéhoto tvrdenia sa člen synody kardinál Fridolin Ambongo – predseda Sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM) a člen Rady kardinálov pápeža Františka – rozprával pre Vatican News o novom spôsobe fungovania Cirkvi. Tvrdil, že táto udalosť “otvára nové perspektívy pre našu Cirkev.”
Sústredenie sa na “synodalitu…znamená, že Cirkev si uvedomila, že je potrebné niečo zmeniť v jej spôsobe bytia,” dodal.
Sumarizujúc svoje myšlienky Ambongo potvrdil, že synoda je o hľadaní “ako sa môžeme spoločne usilovať stáť ruka v ruke a kráčať spoločne, vedení Duchom Svätým, aby sme boli inou Cirkvou, Cirkvou, ktorá nikoho nenechá na okraji, ale ktorá rieši veľké pastoračné výzvy, ktoré sú pred nami, ktorá počúva jeden druhého a Ducha Svätého.”
Až do októbrového zasadnutia synody v roku 2024 vznikne ďalší synodálny dokument, preto sú intervencie účastníkov synody kľúčové, aby poukázali na vznikajúce témy a skutočné ciele stretnutí, ktoré sa konajú za zatvorenými dverami vo Vatikáne.