Boh nás umiestnil do tohto historického okamihu z určitého dôvodu. Ste pripravení na túto výzvu?

Nedávno mi jeden čitateľ napísal komentár, ktorý mi utkvel v pamäti. Pýtal sa: “Prečo sa vôbec snažím prebudiť, aby som čelil ďalšiemu dňu skutočne blížiacej sa skazy?” Sarkasticky dodal: “Môžem sa rovno opiť a ísť spať, pretože ‘republikáni’ neurobia’tento rok ani nasledujúcich päť dosť na to, aby zabránili nadchádzajúcim skutočne zlým časom, po ktorých sa kríza a druhá svetová vojna budú javiť ako staré dobré časy.” Ako človek, ktorý sa pravidelne zúčastňuje na šibeničnom humore, som sa nad týmto pocitom pousmial. V priebehu nasledujúceho dňa však vážna myšlienka, ktorá sa za týmto sentimentom skrývala, začala čoraz viac bodať ako šikovný úder do rebier.

V tomto období veľkých spoločenských zmien píšem veľa o “doom and gloom” otázkach, podobne ako meteorológ z Bangkoku píše veľa o daždi počas monzúnového obdobia. Niekedy sa zdá, že neustály lejak “doom and gloom” sa nikdy neskončí - rovnako ako vytrvalý monzún často presviedča telo, že nikdy neprestane pršať. Vlhké obdobie však nakoniec predsa len pominie. Tak aj toto obdobie dlhotrvajúceho šialenstva.

Preto toľko píšem aj o “veľkom prebudení”, ktoré sa deje tu v Amerike aj na celom Západe a v ktorom čoraz viac myslí začína byť pozorných voči zlu okolo nás. Niekedy sa tieto “prebudenia” dejú v nárazových intervaloch, keď bodové udalosti po prvý raz prebudia spiace mozgy. Vidieť, ako ľudia zažívajú “Aha!” moment, je ako pozorovať, ako sa mraky rozostúpia, aby sa slnečné svetlo na chvíľu dostalo na zem. Tieto zjavenia sú čoraz častejšie a cez víriaci chaos, ktorý nás obklopuje, sa neustále prediera viac slnečného svetla. To ma nielenže napĺňa nádejou; poskytuje mi to trvalú útechu, ktorá pramení z pevnej viery, že tento chaos spoločne prekonáme. Prečo sa prebúdzať a čeliť ďalšiemu dňu blížiacej sa skazy? Pretože sme požehnaní, že sme “bdelí.”

Často prirovnávam našu súčasnú historickú chvíľu k ére amerických’otcov zakladateľov, keď bojovali za nezávislosť. Nejde len o to, že sebaurčenie a slobodu opäť ohrozuje nezodpovedný a tyranský štát, ale aj o to, že zápas, ktorý máme pred sebou, je ťažký a nie je pre slabé povahy. Dokonca aj v triedach, kde sa americké dejiny necenzurovali ani neprepisovali, je ľahké čítať o Kontinentálnom kongrese, Deklarácii nezávislosti a Listine práv, akoby boli vopred dané. Narodenie Ameriky oslavujeme 4. júla, ale len málokto si nájde čas na to, aby si uvedomil, že boje za jej existenciu sa neodohrali v jeden deň, ale v priebehu niekoľkých desaťročí. Ak výzvy na americkú samosprávu rozkvitli po Stamp Act v roku 1765 a istota americkej suverenity zostala trochu vratká až do skončenia vojny v roku 1812, potom naši revoluční predkovia strávili takmer polstoročie budovaním Spojených štátov na pevných základoch a potom nám zanechali dedičstvo ľudskej slobody. V týchto nestálych rokoch došlo k vojne, hladu, sociálnym otrasom, prudkej verejnej diskusii a duchovnému prebudeniu. Hoci sa diali veľké veci a inšpiratívne zjavenia sa valili nad krajinou ako slnečné svetlo uprostred búrky, na mnohé roky to bolo rozhodne obdobie monzúnov.

Čítajte: Rep. Chris Smith varuje, že pandemická zmluva WHO je najväčšou hrozbou pre slobodu v dejinách ľudstva

Však aj počas chaosu na konci 18. storočia sa ľudia ženili, mali rodiny, vytvárali spoločenstvá a vytrvali v skúškach a útrapách, ktoré väčšina z nás nikdy nezažila. “Americký experiment” mohol byť najkrajším klenotom osvietenstva, ale čítať Thomasa Paina”Common Sense v miestnej krčme, znášať britskú okupáciu v Bostone alebo byť na konci prvých sálv pri Lexingtone a Concorde by sa cítilo ako začiatok dlhej cesty s rovnakým množstvom mučivých neistôt ako inšpiratívnych právd. Ak bol úspešný príbeh Ameriky’predurčený, tak len preto, že zakladatelia Ameriky’vytrvalo verili v Boží dar slobody.

Čo by sme si z tohto poučenia mali vziať? No, na začiatok to znamená, že len my vlastníme prostriedky na zachovanie slobody pre potomkov. Vlády ľuďom slobodu neodovzdávajú, pretože sa im nepatrí, aby ju dávali. Ľudia si vymáhajú svoje slobody ako Bohom dané ľudské práva proti akejkoľvek forme vlády, ktorá trvá na opaku. Táto moc nepochádza z umelej inteligencie, vojenských zbraní, smiešnych peňazí centrálnych bánk ani zo zakorenenej byrokracie, ktorá trávi svoj čas spútavaním občanov novými pravidlami, predpismi a zákonmi. Sloboda pochádza z inšpirujúcej prítomnosti Boha v ľudskej mysli. Ako nedávno komentoval iný čitateľ, dobré veci sa dejú, keď pozývame Boha “do našich sŕdc, rodín a krajiny.”

Veríte v Boha? Ak áno, potom sa nenechajte očariť zúfalstvom. Keby sa diabol objavil na vašom prahu s miliardovou armádou démonov a žiadal by, aby ste sa k nemu pridali, súhlasili by ste s odvodom? Alebo by ste po tom, čo by ste boli nútení konfrontovať sa s existenciou zla tvárou v tvár, oprášili celú Božiu výzbroj a modlili sa o silu, vedenie a milosť? Často práve vtedy, keď sme vystavení najtvrdšej skúške, nájdeme odvahu, o ktorej sme nikdy netušili, že ju máme. Myslíte si, že je to’preto, že Boh má radšej deviate návraty, alebo možno preto, že Boh vie, že aby z každého z nás dostal to najlepšie, musí podrobiť skúške samotné vlákno našej duše?

Pochybujete o tom, že Božia’ruka modeluje výzvy, ktorým dnes čelíme? Ak áno, nikdy nie je neskoro “prebudiť sa” do Božej pravdy”a prostredníctvom jeho pravdy nájsť neúprosnú silu. Ako jedna z najpopulárnejších kresťanských piesní, aká kedy bola napísaná, búrlivo vyhlasuje: “Úžasná milosť! Aký sladký zvuk / ktorý zachránil nešťastníka, ako som ja! / Kedysi som bol stratený, ale teraz som sa našiel; / Bol som slepý, ale teraz vidím.” John Newton, anglický obchodník s otrokmi, ktorý sa stal evanjelickým duchovným a abolicionistom, napísal túto strofu zhodou okolností v tom istom čase, keď Američania vyhlásili nezávislosť od Veľkej Británie. Duchovné prebudenia v priebehu dejín neustále poskytovali včasný základ pre každý veľký boj za ľudskú slobodu. To naše sa vôbec nelíši.

Osvietenia sú chaotické. Sociálne a politické revolúcie sú plné nepríjemných momentov. Každá snaha o ľudskú emancipáciu je plná srdcervúcich problémov, neúspechov a utrpenia. Avšak práve to, čo urobíme s prekážkami, ktoré máme pred sebou, mení chod dejín. Neočakáva sa od nás, že zdvihneme ťarchu dejín, prehodíme si ju na plecia a ponesieme ju na miesto, kam patrí. My sme tí, ktorí postrkujú. Tlačíme a ťaháme prúd a pomáhame formovať jeho cestu. Cítite tento impulz vo svojej duši, však? Je to preto, že aj Boh každého z nás postrkuje.

Existuje dôvod, prečo sa toľko bojovníkov vracia domov z bitky a bojuje s depresiou. Keď sú zapojení do boja, majú pred sebou misiu a vojenskú rodinu, ktorú musia chrániť. Majú ľudí, ktorí sú na nich závislí. Majú cieľ. A niekedy návrat domov znamená fyzické bezpečie na úkor tohto duchovného cieľa. Keď sa pozriete okolo seba na dnešnú spoločnosť, vidíte, že tento problém sa netýka len príslušníkov vracajúcich sa do služby. Američania sú stratení a osamelí a prežívajú tú mučivú bolesť, ktorá trápi duše zbavené zmyslu. Spoločnosť trpí, pretože falošní proroci požadovali, aby sa jednotlivcom amputovalo svedomie pre “väčšie dobro.”

Nenechajte sa odradiť. Toto je zlatá hodina, keď sa spiace svedomie opäť prebúdza k životu. Je to éra, akú zažili naši predkovia, keď tiché búrky za slobodu prerástli do búrlivého varu. Je to čas skúšok, hľadania Boha a odpovede na nové povolania. Je to moment v dejinách, ktorý je plný zámerov. Sme poctení, že žijeme.

Pretlačené so súhlasom American Thinker.