Profesori z MIT a Harvardu v stĺpčeku New York Times kritizujú frázu "pohlavie pridelené pri narodení

Pri súčasnom pomalom, ale stabilnom tempe bude denník New York Times pripravený otvorene sa venovať transrodovému hnutiu približne za pol desaťročia. V roku 2022 konečne uverejnia správu, v ktorej podrobne opíšu, ako môžu blokátory puberty vážne poškodiť neplnoleté osoby; v roku 2023 priznajú, že školy “transformujú” deti bez vedomia ich rodičov”; v roku 2024 uverejnia odsudzujúcu správu o “detransideroch” a vedľajších účinkoch “zmeny pohlavia.”

Na to 3. apríla nadviazal stĺpček, ktorý si vzal na mušku jedno z hlavných tvrdení transrodového hnutia’s názvom “Problém s tvrdením ‘pohlavie pridelené pri narodení”” profesor MIT Alex Byrne, autor knihy Trouble With Gender: Hoovena, evolučného biológa, spolupracovníka na oddelení psychológie na Harvarde a autora knihy T: The Story of Testosterone, the Hormone That Dominates and Divides Us (T: Príbeh testosterónu, hormónu, ktorý nás ovláda a rozdeľuje). Na začiatku konštatujú, že táto fráza sa zo dňa na deň stala všadeprítomnou:

V súčasnosti sa v niektorých lekárskych a táborových formulároch namiesto otázky na pohlavie osoby’pýta na “pohlavie pridelené pri narodení” alebo “pridelené pohlavie” (často ako doplnok k rodovej identite). Americká lekárska asociácia a Americká psychologická asociácia podporujú túto terminológiu; jej používanie sa rozšírilo aj v akademických článkoch. V online slovníku chorôb a stavov Clevelandskej kliniky’sa píše, že “neschopnosť dosiahnuť alebo udržať erekciu” je príznakom sexuálnej dysfunkcie nie u “mužov”, ale u “ľudí, ktorým bol pri narodení priradený muž”

Skrátka, tento posun v jazyku bol skutočný, zreteľný a nariadený zhora nadol. Byrne a Hooven poznamenávajú, že tento “trend sa začal približne pred desiatimi rokmi,” a že jeho cieľom je “zjemniť” to, čo sa môže zdať osobám identifikujúcim sa ako “transrodové” a “nebinárne” ako “drsnú biologickú realitu” a že nová terminológia môže “fungovať ako signál solidarity s trans a nebinárnymi ľuďmi [sic], ako aj vyjadrovať radikálnu myšlienku, že naše tradičné chápanie pohlavia je zastarané.”To všetko je pravda, hoci transrodoví aktivisti sa tvária, že posun v jazyku je skôr o “nasledovaní vedy” než o “hýčkaní bludov.”

Byrne a Hooven sú proti tomuto posunu a ich dôvody stojí za to dlho citovať – už len preto, že boli skutočne publikované v New York Times:

Na pohlaví záleží z hľadiska zdravia, bezpečnosti a sociálnej politiky a komplikovaným spôsobom interaguje s kultúrou. U žien je takmer dvakrát vyššia pravdepodobnosť ako u mužov, že budú mať škodlivé vedľajšie účinky liekov, čo je problém, ktorý sa dá zmierniť znížením dávok liekov pre ženy. Muži pritom častejšie umierajú na Covid-19 a rakovinu a páchajú prevažnú väčšinu homicíd a sexuálnych útokov. Nenaznačujeme, že “pridelené pohlavie” zvýši počet úmrtí. Terminológia o dôležitých veciach by však mala byť čo najjasnejšia.

Všeobecnejšie povedané, interakcia medzi pohlavím a ľudskou kultúrou je kľúčová pre pochopenie psychologických a fyzických rozdielov medzi chlapcami a dievčatami, mužmi a ženami. Takéto pochopenie nemôžeme dosiahnuť, ak nevieme, čo je sex, čo znamená mať jazykové nástroje potrebné na diskusiu o ňom. Associated Press upozorňuje novinárov, že opisovanie žien ako “žien” môže byť sporné, pretože “to možno považovať za zdôrazňovanie biológie,” ale niekedy je biológia veľmi dôležitá. Búrlivá diskusia o účasti transrodových žien [sic] v ženských športoch je príkladom; nech už na vec zaujímame akýkoľvek názor, biologicky podmienené športové rozdiely medzi pohlaviami sú reálne.

Všetko toto je pravda a malo by byť nesporné, ale samozrejme nie je. Autori konštatujú, že transrodoví aktivisti sú v tomto smere cenzúrni a pokúšajú sa strážiť nové hranice jazyka, ktoré sami práve vytvorili. Poznamenávajú, že je to obzvlášť problematické, pretože: “Povedanie, že niekomu bola ‘pri narodení priradená žena’ naznačuje, že pohlavie osoby’je prinajlepšom otázkou kvalifikovaného odhadu. ‘Pridelené’ môže znamenať svojvôľu — ako v ‘pridelenom sedení v triede’ — a tak ‘pohlavie pridelené pri narodení’ môže tiež naznačovať, že za ‘mužom’ a ‘ženou’ nie je žiadna objektívna realita; žiadne biologické kategórie, na ktoré sa tieto slová vzťahujú.”

Byrne a Hooven v podstate presadzujú, aby sme sa začali správať ako dospelí – rodová ideológia, na čele ktorej stoja Michel Foucault a Judith Butler, je podľa nich väčšinou nezmysel. Ich postoj, poznamenávajú Byrne a Hooven, “mlčky predpokladá, že ľudia sú vyňatí z prirodzeného poriadku,” čo nie sme: “Napriek zmätku zasievaný niektorými vedcami, môžeme si byť istí, že binárne pohlavie nie je ľudský výmysel.” Tieto frázy sú len pokusom “vniesť” do rozhovoru “sociálno-politickú agendu” podľa názoru Byrnea a Hoovena je čas vrátiť sa k spoločnému, neideologickému jazyku, ktorý odráža konkrétnu realitu a vyhýba sa zaťažovaniu termínov a fráz ideologickými predpokladmi.

Čítajte: Filozof Michel Foucault, zakladateľ ‘wokeness,’ mohol byť pedofilný násilník

Byrne a Hooven majú v tomto prípade naliehavo pravdu. Aby sme mohli viesť skutočnú verejnú diskusiu o transrodovej ideológii a hrôzach, ktoré pácha transrodové hnutie, musíme byť schopní jasne hovoriť o povahe reality a proti tvrdeniam transrodového hnutia. Už desať rokov transrodové hnutie úspešne falšuje diskusiu tým, že mení jazyk, ktorý používame – “pohlavie pridelené pri narodení, ” “starostlivosť potvrdzujúca pohlavie, ” alebo, v tejto súvislosti, “transrodová žena.” Jazyk, ktorý používame, obsahuje ich predpoklady a my ho musíme odmietnuť. Mnohí z nás to tvrdia už roky. Ja som napríklad nečakal, že si to prečítam v New York Times.