- Pápež František vyzval na novú globálnu finančnú chartu do roku 2025.
- Je potrebné reštrukturalizovať finančný systém na zmiernenie klimatických zmien.
- Pápež zdôraznil potrebu politických zmien a dekarbonizácie na ochranu planéty.
- Finančné politiky sú kľúčom k boju proti klimatickým zmenám a ochrane životného prostredia.
Pápež František v prejave na konferencii o klimatických zmenách, ktorú organizoval Vatikán, vyzval na vytvorenie “novej globálnej finančnej charty” do roku 2025, ktorá by sa sústredila na klimatické zmeny a “ekologický dlh”
“Je potrebné vytvoriť novú finančnú architektúru schopnú reagovať na požiadavky krajín globálneho Juhu a ostrovných štátov, ktoré boli vážne postihnuté klimatickými katastrofami,” povedal pápež František vo štvrtok 16. mája.
Pápežove’slová odzneli na konci jeho hlavného prejavu na konferencii “Od klimatickej krízy ku klimatickej odolnosti,” ktorú spoločne zorganizovali Pápežská akadémia vied vo Vatikáne”a Pápežská akadémia sociálnych vied.
JUST IN: #PápežFrantišek vyzýva @CasinaPioIV klimatické zmeny konf, aby pracoval na “globálnej dekarbonizácii” a dodáva: “Údaje, ktoré sa objavili na tomto samite, ukazujú, že prízrak klimatických zmien sa vznáša nad každým aspektom existencie, ohrozuje vodu, vzduch, potraviny a energetické systémy.”… pic.twitter.com/t7cV4ne0s4
— Michael Haynes 🇻🇦 (@MLJHaynes) 16. mája 2024
Pri načrtnutí trojitého akčného plánu reakcie na “planetárnu krízu,” František účastníkom povedal, že každá takáto akcia sa musí sústrediť na finančné opatrenia.
“Reštrukturalizácia a zníženie dlhu spolu s vypracovaním novej globálnej finančnej charty do roku 2025, v ktorej sa uzná akýsi ekologický dlh – musíme pracovať na tomto termíne: ekologický dlh – môže byť veľkou pomocou pri zmierňovaní klimatických zmien,” povedal, pričom zrejme narážal na už existujúcu, ale zatiaľ nezverejnenú chartu.
Pápež’v trojčlennom pláne zdôraznil aj svoju výzvu na “politické zmeny” založené na dodržiavaní klimatických zásad a znižovaní otepľovania, závislosti od fosílnych palív a oxidu uhličitého:
Prvý je potrebný univerzálny prístup a rýchle a rozhodné kroky, schopné priniesť politické zmeny a rozhodnutia. Po druhé, musíme zvrátiť krivku otepľovania a usilovať sa o zníženie tempa otepľovania na polovicu v krátkom čase štvrťstoročia. Zároveň sa musíme usilovať o globálnu dekarbonizáciu, ktorá odstráni závislosť od fosílnych palív.
Po tretie, z atmosféry sa musí odstrániť veľké množstvo oxidu uhličitého prostredníctvom environmentálneho manažmentu, ktorý bude trvať niekoľko generácií.
František’ vyzval na politiky súvisiace s financiami na realizáciu cieľov v oblasti klimatických zmien, čo sa stretlo s mimoriadne vrelou odozvou u niektorých účastníkov vatikánskej konferencie’. Medzi početnými účastníkmi a rečníkmi trojdňového podujatia boli horliví zástancovia zmeny klímy kalifornský guvernér Gavin Newsom, londýnsky’starosta Sadiq Khan, newyorská guvernérka Kathy Hochulová, lesbická guvernérka štátu Massachusetts’Maura Healeyová, ako aj akademici a politici z Južnej Ameriky, Afriky, Talianska a Taiwanu.
Newsom a Khan – obaja zaviedli rozsiahle a veľmi kontroverzné opatrenia v mene klimatických zmien – vystúpili s prednáškami na témy “Zlatý štandard – Klimatické líderstvo v Zlatom štáte” a “Správa vecí verejných vo veku klimatických zmien.”Khan tiež napísal v britskom ’časopise The Tablet, že pripája svoj hlas k hlasu Františka “na podporu úsilia o odolnosť voči zmene klímy a obhajobu klimatickej spravodlivosti.”
Zelené financie pre budúcnosť
Keďže neboli uvedené žiadne ďalšie podrobnosti o charte, na ktorú sa pápež František odvolával, v posledných rokoch sa venuje zvýšená pozornosť koordinácii klimatických politík s financiami, vykonávajú sa “výmeny dlhu za prírodu” v súlade s politikami Svetového ekonomického fóra’a riešeniu samotného “ekologického dlhu”, čo je termín, ktorý sám František pravidelne používa.
Vlani 4. októbra František zverejnil druhú časť svojho encyklického listu o životnom prostredí z roku 2015 Laudato Si’ v podobe apoštolskej exhortácie Laudate Deum, v ktorej vydal ostré výzvy na “povinné”opatrenia na celom svete na riešenie problému “klimatických zmien.”
“Už nie je možné pochybovať o ľudskom – ‘antropickom’ – pôvode klimatických zmien,” napísal pápež a neskôr vyzval k povinnému prispôsobeniu sa “zeleným” politikám:
Ak existuje úprimný záujem, aby sa COP28 stala historickou udalosťou, ktorá nás ako ľudské bytosti ctí a zušľachťuje, potom možno dúfať len v záväzné formy energetickej transformácie, ktoré spĺňajú tri podmienky: aby boli účinné, povinné a ľahko monitorovateľné.
František’ často opakované repliky na túto tému opakovane rodia podobnosť s názormi, ktoré vyjadril kľúčový globalista a zakladateľ Svetového ekonomického fóra (WEF) Klaus Schwab, ktorého navrhované protikatolícke “Great Reset” sa opiera o zameranie na “zelený” finančný program, ako spomína “zrušenie dotácií na fosílne palivá” a nový finančný systém založený na “investíciách”, ktoré podporujú “rovnosť a udržateľnosť” a budovanie “‘zelenej’ mestskej infraštruktúry.”
Svet financií je totiž jedným zo sektorov, ktoré sa najviac venujú implementácii “politík v oblasti klimatických zmien”, ako sú napríklad tie, ktoré načrtla Parížska dohoda – protiklimatická dohoda, ktorej sa Vatikán pripojil v roku 2022.
Menej známy tretí cieľ Parížskej dohody sa týka priamo finančného prvku dokumentu, ktorý zabezpečuje, že budúcnosť globálnych financií je priamo prepojená s rôznymi snahami o zmenu klímy stanovenými v Parížskej dohode. Je to veta:
Zosúladenie finančných tokov s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a rozvoju odolnému voči zmene klímy.
Tento cieľ poskytuje medzinárodným vládam základ na prepojenie poskytovania financií s realizáciou “zelenej” agendy Parížskej dohody. Takmer neznáma Sieť centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému (NGFS) sa zrodila na parížskej “https://www.oneplanetsummit.fr/en" target="_blank" rel="noopener">Summite o jednej planéte” v decembri 2017 s cieľom transformovať globálnu ekonomiku v súlade s “ekologickými” politikami v oblasti klimatických zmien.
ČÍTAŤ: Secretive international banking group may-enforce Great Reset ‘green’ agenda on world
Už teraz sa člení 138 členov a ďalších 21 pozorovateľských organizácií, vrátane národných a medzinárodných bánk, ako sú “Bank of Canada; Bank of England; Banque de France; Dubai Financial Services Authority; European Central Bank; Japan FSA; People’s Bank of China; Swiss National Bank; U.Federálny rezervný systém USA.
Takáto politika sa pravidelne dostáva do popredia aj na medzinárodných finančných stretnutiach. Jedným z takýchto príkladov bol minulý rok, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval na “šokové verejné financie” založené na klimatických otázkach a globálnych financiách. Svoj príhovor predniesol medzinárodným lídrom na summite za nový globálny finančný pakt 2023, ktorý sa konal v Paríži.