Realita "homosexuálnych" seminárov a čo sa skrýva za poznámkou pápeža Františka o "buzerantstve

Pápež František’ nedávno ohlásil kritiku prílišného “buzerantstva” v seminároch v súvislosti s údajným bojom o moc medzi talianskymi biskupmi a Vatikánom, ale tiež poukazuje na dlhodobú homosexuálnu subkultúru, ktorá je endemická v mnohých seminároch. 

Tento teraz už medzinárodný kvázi škandál spočíva v tom, že pápež František údajne použil výraz “buzerantstvo”, keď hovoril s členmi Talianskej biskupskej konferencie (CEI) počas ich údajne uzavretého stretnutia 20. mája - hoci denník Compass uviedol, že v tom čase boli prítomní aj kňazi, laici a novinári.

Menej sa však zdôrazňuje kontext, v&nbspktorom Františkove poznámky odzneli, a ešte menej sa sústreďuje na&nbspnepríjemnú pravdu, ktorú František - ľahko najviditeľnejšie pro-LGBT pontifik v&nbspdoterajšej histórii - zdôraznil, a to prevahu homosexuality medzi duchovnými.

‘Buzerantstvo’ v kňazských seminároch: ako došlo k jeho výroku

Široko čítaný taliansky denník Dagospia 27. mája uviedol, že František povedal “v Cirkvi je príliš veľa atmosféry buzerantstva.”Dagospia tvrdila, že tiež povedal, že biskupi preto musia “dostať všetkých buzerantov (checche) zo seminárov, dokonca aj tých, ktoré sú len poloorientované.”

Údajné pápežove vyjadrenia prišli v reakcii na otázky, ktoré vzniesla CEI o prijímaní homosexuálnych mužov do katolíckych seminárov. Nie je to však také jednoduché, ako keby sa biskup blahosklonne opýtal svojho pontifika, či by homosexuáli mohli byť prijímaní do seminárov – Cirkev totiž dôsledne učí, že nemôžu. 

Od novembra 2023 CEI čaká, kým vatikánske Dikastérium (predtým Kongregácia) pre klérus’schváli nový dokument upravujúci formáciu mužov pre kňazstvo v talianskych seminároch. Tento dokument sa chápe ako argument pre oficiálne povolenie vstupu homosexuálov do seminárov, pričom potvrdzuje, že predstavitelia prijímacích seminárov by mali pri prijímaní mužov do formácie rozlišovať medzi homosexuálnou orientáciou a praktizovaním homosexuálneho správania. 

Taliansky blog Messa in Latino s odvolaním sa na svoje dobre informované zdroje v rámci zasadnutia CEI uviedol, že František’ použil výraz “buzerantstvo” v priamej reakcii na to, že bol dotlačený k tomuto dokumentu. Kongregácia pre klérus ho ešte musí schváliť, napriek tomu niektorí talianski biskupi, ktorí sú viac pro-LGBT, majú záujem na tom, aby boli nové pro-homosexuálne smernice schválené.

Messa in Latino informovala, že to bol práve pro-LGBT biskup Rimini’Nicolò Anselmi, ktorý sa Františka počas zasadnutia CEI pýtal na prijímanie homosexuálov do seminára.

František bol pozoruhodný vo svojom vlastnom podporou kľúčových LGBT aktivistov a sám sa preslávil mnohými pro-LGBT demonštráciami, a preto by si Anselmi pravdepodobne bol istý, že dostane priaznivú odpoveď. František tiež povýšil na kľúčové pozície v Cirkvi viacerých prelátov, ktorí boli obklopení homosexuálnymi škandálmi alebo sa stali hlavnými zástancami LGBT záležitostí vo Vatikáne. 

Aby Františkov’ pro-homosexuálny imidž podporil, taliansky biskup Francesco Savino argumentoval, že pápežove’komentáre neboli protihomosexuálne, ale mali len vykresliť jeho želanie, aby kňazi “boli schopní dobre žiť svoje sľuby ohľadom poslušnosti, chudoby a čistoty.”

Napokon, komentár k Františkovmu’záznamu, denník Compass’ Luisella Scrosatiová uviedla, že Františkovi “neprekáža, že medzi duchovnými existujú určité morálne problémy, ale že vychádzajú na povrch.”

Ale napriek podpore LGBT František údajne odmietol Anselmiho’pokus o presadenie pápeža, aby podporil kampaň CEI’ proti Kongregácii pre klérus. Prečo je to tak?"

Pápežskí životopisci a bystrí pozorovatelia Františka pred jeho nástupom na pápežský stolec – ako napríklad Henry Sire – sa vyjadrili a poznamenali, že František lipne predovšetkým na moci. V v jeho výbušnom diele Diktátor pápež Henry Sire uvádza svedectvá z prvej ruky, ktoré opisujú vtedajšieho otca a neskôr kardinála Bergoglia ako človeka, ktorý vždy túžil po “honbe za mocou,” a bol “posadnutý mocou.”

Odvolávajúc sa na slová španielskeho novinára Francisca Joséde La Cigoña’o všeobecnom vnímaní kardinála Bergoglia koncom roka 2000, Sire napísal: “Akokoľvek (Bergoglio) starostlivo pracuje na tom, aby na všetkých zapôsobil vzhľadom sadrového svätca, prísneho a umŕtveného, je to človek s mentalitou moci.”

Nie je preto prekvapujúce, že František – vnímajúc pokus biskupa vyvíjať naňho nátlak pred celým talianskym episkopátom, a teda považujúc svoju autoritu za ohrozenú – by vrátil úder poznámkou o tom, že v seminároch je už príliš veľa “buzerantstva”, za predpokladu, že správy o takýchto poznámkach sú pravdivé, čo mnohé zdroje naznačujú. 

Messa in Latino‘to potvrdili aj zdroje, ktoré dosvedčili, že pápežove poznámky prišli s “očividne nahnevaným tónom pápeža Františka, ktorý sa ocitol v obkľúčení na oboch frontoch.”

Homosexuáli v seminároch? Pravidlá

Katolícka cirkev zakazuje prijímať homosexuálov do seminárov. Vatikán’v roku 2005 dokument o prijímaní ľudí s “homosexuálnymi sklonmi” do seminárov uviedol, že “Cirkev, hoci si hlboko váži dotyčné osoby, nemôže prijať do seminára alebo do svätenia tých, ktorí praktizujú homosexualitu, prezentovali hlboko zakorenené homosexuálne sklony alebo podporujú takzvanú ‘homosexuálnu kultúru.’”

Keďže osoby s “prechodným problémom” trpiace “homosexuálnymi sklonmi” môžu byť prijaté, Svätá stolica napísala, že takéto sklony musia byť “jasne prekonané najmenej tri roky pred vysvätením za diakona.”

Toto potom potvrdila vatikánska’Kongregácia pre klérus v decembri 2016 dokument “Dar kňazského povolania,” ktorý výrazne citoval z učenia textu z roku 2005.

Komentár k tomuto slovnému spojeniu “hlboko zakorenené” tendencie, Msgr. Tony Anatrella z Pápežskej rady pre rodinu a pastoráciu zdravia v roku 2005 napísal, že:

Na druhej strane kandidáti, ktorí prezentujú “hlboko zakorenené homosexuálne sklony,” to znamená výlučnú príťažlivosť vo vzťahu k osobám rovnakého pohlavia (štrukturálna orientácia) – nezávisle od toho, či’mali alebo nemali erotické skúsenosti – nemôžu byť prijatí do seminára ani mať prístup k posvätným rádom.

Homosexuáli v seminároch? Skutočnosť

Nezávisle od cirkevných’pravidiel, čoraz viac mediálnych správ v posledných rokoch slúži na to, aby sa poukázalo na to, ako pokračuje problém homosexuálov, ktorí nielenže vstupujú do seminára, ale pokračujú v ordinácii. 

Kým fámy o “homosexuálnej loby” kritici často odmietajú, viacerí významní preláti dávajú reálny problém tak rozšírených pro-homosexuálnych postojov či životného štýlu v rámci cirkevného’kléru či seminárov značne najavo. 

Aj zosnulý pápež Benedikt XVI slávne poznamenal vo svojom príspevku na vatikánskom summite o sexuálnom zneužívaní’v roku 2019, že v seminároch boli historicky významné homosexuálne skupiny. “V rôznych seminároch vznikli homosexuálne kliky, ktoré pôsobili viac či menej otvorene a výrazne zmenili klímu v seminároch,” napísal. 

ČÍTAJTE: Benedikt povedal to, čo sa vatikánsky summit o zneužívaní neodvážil: ‘Homosexuálne kliky’ zničili semináre

V rozhovore pre LifeSite’s Dr. Maike Hicksonovou v roku 2018 bývalý prefekt CDF kardinál Gerhard Müller taktiež poukázal na existenciu “homosexuálnej siete,” keď povedal “že (Theodore) McCarrick spolu so svojím klanom a homosexuálnou sieťou dokázal mafiánskym spôsobom rozsievať spúšť v Cirkvi, súvisí s podceňovaním morálnej skazenosti homosexuálnych skutkov medzi dospelými.”

Prípad McCarrick je predmetom medzinárodného škandálu, je to prominentný príklad predátorského klerika, ktorý sa správa homosexuálne. Sám o sebe slúži na demonštráciu nevyčísliteľného nebezpečenstva, ktoré predstavuje vpúšťanie homosexuálov do seminárov a do radov duchovenstva. Iné prípady sú menej známe, ale poskytujú príklady rozšíreného problému. 

Irský národný seminár Maynooth’bol dlhé roky slávne zapletený do hlboko zakorenenej homosexuálnej subkultúry. Ortodoxní seminaristi, ktorí sa pokúšali upozorniť na homosexuálne aktivity, boli fakticky vysťahovaní. Páter David Marsden, bývalý profesor z Maynoothu, tiež odišiel v roku 2016 po tom, čo si uvedomil, že medzi seminárnou radou a duchovnými správcami existuje nehybná “homosexuálna sieť”; Členovia “homosexuálnej” skupiny necítili žiadne zábrany odhaliť, že sú sexuálne aktívni, povedal vtedy Marsden. 

ČÍTAJTE: Homosexuálna ‘žumpa’: Kňaz vypískal írsky’národný seminár

Po návrate do anglického’Oscottovho seminára bol Marsden následne prepustený zo svojej pozície aj tam. Kňaz uviedol, že bol prepustený v roku 2018 po tom, čo sa pokúsil vysloviť katolícke učenie o homosexualite a postavil sa proti zaradeniu otvorene homosexuálnych seminaristov do formácie.

Upozorňujúc na otvorene homosexuálnych seminaristov, duchovných vodcov a pro-homosexuálnych biskupov ako súčasť širšieho problému, Marsden uviedol, že “homosexuálna klika pôsobiaca v Katolíckej cirkvi existuje na najvyššej úrovni a dokonca usvedčuje samotného pápeža Františka.” Predstavitelia seminára v Oscotte odmietli Marsdenove’tvrdenia.

ČÍTAJTE: Prečo riešenie krízy zneužívania znamená znovuobjaviť zmysel kňazstva

V roku 2018 sa navyše bývalý americký kňaz, sv. Pápežský nuncius arcibiskup Carlo Maria Viganò vydal tretie zo svojich prelomových verejných vyhlásení, v ktorom jasne poukázal na rozšírenú homosexualitu v klére ako priamu príčinu sexuálneho zneužívania. Keď písal vo svetle svojich obvinení, že František rehabilitoval Theodora McCarricka, hoci vedel o jeho homosexuálnych predátorstvách, Viganò uviedol: 

Táto kríza je spôsobená pohromou homosexuality, v jej pôvodcoch, v jej motívoch, v jej odolnosti voči reforme. Bez preháňania možno povedať, že homosexualita sa stala morom v duchovenstve a možno ju odstrániť len duchovnými zbraňami. Je obrovským pokrytectvom odsudzovať zneužívanie, tvrdiť, že plačeme nad obeťami, a pritom odmietnuť odsúdiť hlavnú príčinu toľkého sexuálneho zneužívania: homosexualitu.

Je pokrytectvom odmietnuť uznať, že táto pohroma je spôsobená vážnou krízou duchovného života kléru, a nepodniknúť kroky potrebné na jej nápravu.

“Základnou príčinou, prečo je toľko obetí”, je “korumpujúci vplyv homosexuality v kňazstve a v hierarchii,” potvrdil bývalý nuncius, keď komentoval súvislosť medzi homosexuálnymi duchovnými a zneužívaním kléru.

Práve tento týždeň pro-LGBT páter James Martin, SJ vyhlásil, že za roky svojej kňazskej služby “poznal stovky” “celibátnych” homosexuálnych klerikov. Páter Dariusz Oko, poľský kňaz, profesor a autor knihy S pápežom proti homosexualite, odhadol, že “asi 30 - 40 % kňazov a 40 - 50 % biskupov v USA má homosexuálne sklony” a predtým povedal LifeSiteNews že polovica alebo viac z nich “sa aspoň občas môže dopustiť vážneho zneužívania.”

ČÍTAJ: Kríza sexuálneho zneužívania v americkej Katolíckej cirkvi sa týka homosexuality, nie pedofílie:  V roku 2018 v relácii EWTN medzinárodná právnička pre práva detí Liz Yoreová citovala správu Johna Jaya s tým, že “zväčša nejde o krízu pedofílie. Zo správy Johna Jaya vieme, že 81 percent obetí boli muži, väčšinou tínedžeri. A vieme, že keďže naša podtrieda predátorov sú všetko muži, ide o trestnú činnosť mužov na mužoch, a to predovšetkým s tínedžermi vo veku 14 až 17 rokov. To sú obete.”

Čítajte: INTERVIEW: Cdl. Müller o kríze zneužívania a jej prepojení s homosexualitou v kňazstve  

V rámci rozhovoru s dr. Hicksonom, Müller dal do súvislosti so zneužívaním aj homosexualitu klerikov: “Súčasťou krízy je, že sa nechcú vidieť skutočné príčiny a zakrývajú sa pomocou propagandistických fráz homosexuálnej loby.”

“Smilstvo s dospievajúcimi a dospelými je smrteľný hriech, ktorý žiadna moc na zemi nemôže vyhlásiť za morálne neutrálny,” povedal. 

Uprostred rozhorčenia, ktoré prepuklo na rôznych stranách rozdelenia v Cirkvi v súvislosti s Františkovým údajným použitím termínu “buzerantstvo,” sa skrýva ústrednejší problém.

Odhliadnime od toho, že František údajne použil trochu urážlivý výraz, pretože jeho životopisci už potvrdili, že je zvyknutý používať takéto výrazy; odhliadnime od toho, že sa zdalo, že obhajuje učenie Cirkvi, pretože činy hovoria viac ako slová, dokonca aj slová uniknuté zo stretnutia; pretože František úmyselne alebo nie, poukázal na jednu z najväčších kríz Cirkvi – na krízu, ktorej rozkvet pravdepodobne pomohol – a to na prevahu homosexuality v klériu a hierarchii.